Supernovy, kvazary, neutrónové hviezdy a pulzary Supernovy Ked sa rodí neutrónová hviezda, dochádza k obrovskému gravitacnému kolapsu. Teplota v zmrštujúcom sa jadre prudko stúpa (na niekolko miliárd až bilión stupnov kelvinov), tlak dosahuje úžasné hodnoty - niekolko miliónov ton na cm2. Za takýchto podmienok sú degenerované jadrá hmoty tak natlacené vedla seba, že centrálna oblast hviezdy sa už nemôže dalej zmrštovat a hviezda v niektorých prípadoch vybuchuje - vzniká supernova. Ak sa výbuch z nejakého dôvodu nepodarí, v prípade hmotnejších hviezd gravitacný kolaps pokracuje a vzniká cierna diera. Supernova žiari intenzitou ako celá galaxia. Pri výbuchu hviezda odhadzuje prevažnú cast svojej hmoty v podobe expandujúcej obálky, z jadra spravidla vznikne neutrónová hviezda. Jasnost supernovy vzrastá v prvých dnoch po výbuchu, ked vyvrhnutá obálka zväcšuje rozpínaním svoju plochu a vyžaruje nou obrovské množstvo energie. Pokracovaním rozpínaním obálka hviezdy chladne a zmenšuje sa jej hrúbka. Jasnost supernovy klesá, až sa supernova stratí z dohladu. Expandujúce obálky blízkych supernov možno pozorovat ešte mnoho sto rokov po výbuchu v podobe hmlovín. Najznámejšia supernova vybuchla v roku 1054. Jej jasnost bola taká obrovská, že ju bolo vidiet za bieleho dna celý mesiac po výbuchu. Po tejto supernove zostala Krabia hmlovina, ktorá sa v súcasnosti rozpína rýchlostou 1100 km/s. Z cias výbuchu tejto supernovy sa zachovali aj mince s motívom jasne žiariacej hviezdy, pozorovanej za jasného dna. Kvazary Kvazary (skratka kvázistelárnych rádiových zdrojov - "rádiohviezdné" ) sú objekty, ktoré vypadajú ako hviezdy a súcasne žiaria na rádiových vlnách. Prvé kvazary, ktoré rádioastronómovia objavili, boli velmi vzdialené objekty, stovky millónov až miliardy svetelných rokov. Najprv sa pôvodne usudzovalo, že sa jedná o velmi vzdialené galaxie. Lenže sa zistilo, že ich optické a rádiové žiarenie sa s casom mení tak rýchle, že priemer týchto objektov musí byt okolo rozmeru našej slnecnej sústavy. Tým vznikol problém kvazarovej energetiky. Kvazar, objekt s rozmerom okolo 10 na 9 km má svietivost až 1000 x väcšiu ako galaxia s priemerom niekolko desiatkov tisíc svetelných rokov! Termonukleárna reakcia, ktorá prebieha vo vnútri hviezd, má príliš nízku úcinnost (okolo 0,7%) na to, aby mohla vyprodukovat také úžasné množstvo energie. Vedcom sa z viacerých úvah a pozorovaní podarilo odhadnút hmotnost kvazarov na cca 10 na 9 slnk. Ak sa táto hmota zrúti do supermasívnej ciernej diery s polomerom asi 10 na 9 km, vzniká objekt práve predpokladanej velkosti našej slnecnej sústavy. Ak na túto ciernu dieru dopadá hmota z okolitých hviezd, urýchli sa vplyvom gravitácie ciernej diery na rýchlosti blízkej rýchlosti svetla a pritom silne žiari. Premena na žiarivú energiu je závratne vysoká : 40-60 % (porovnajte, "len" 0,7 % pri termonukleárnej reakcii). Preto sa všeobecne súdi, že kvazary sú supermasívne cierne diery, ktoré svojou gravitáciou pritahujú okolitú hmotu medzihviezdneho prachu alebo dokonca hviezd. Predpokladá sa, že kvazary sa nachádzajú v samotných centrách obrích galaxií. Kvazary sú vlastne zrútené jadrá galaxií. V súcasnosti astronómovia sledujú asi 5 000 kvazarov. Paradoxne, najbližší kvazar v centre našej galaxie, Mliecnej dráhy, sa spozoroval až dost neskoro. Kvazar za to nemôže. Alebo len do urcitej miery. Má totiž dost "malú" hmotnost - "iba" niekolko miliónov slnk. Z toho sa odvíja aj menšia žiarivá energia okolitej hmoty, ktorá "padá" do kvazaru. Skoršiemu spozorovaniu kvazaru v našej Galaxii navyše bránilo množstvo medzihviezdneho prachu a plynu, ktoré sa nachádza medzi Zemou a centrom Mliecnej dráhy. Neutrónové hviezdy a pulzary Ked hviezde dohorí jej termonukleárne palivo, "nemá na výber". V prípade, že hmotnost hviezdy je približne 1,4 - 2 násobok hmotnosti Slnka, dochádza k úžasnému gravitacnému kolapsu. Atómy hmoty hviezdy prestávajú existovat vo forme jadro - elektrónový obal. Obrovská gravitácia "vtlací" elektróny do atómového jadra, v nom cakajú na ne protóny, ktoré splynú s elektrónmi - vzniknú elektricky neutrálne atómové castice - neutróny, vzniká neutrónová hviezda. Takmer celá hmota hviezdy potom pozostáva z neutrónov, ktoré sa nachádzajú velmi blízko jeden od druhého. Tento stav má dramatický vplyv na hustotu hmoty neutrónovej hviezdy. Hustota takejto hviezdy sa vymyká akejkolvek predstave - 10 na 8 ton/cm3 !!! Inými slovami, kocka z populárnej hry Clovece, nehnevaj sa, uhnietená z hmoty neutrónovej hviezdy by vážila okolo 100 miliónov ton! (Len tak pre názornost - to je približne hmota 3 miliónov tankov strednej hmotnosti!) Gravitacné pole na povrchu hviezdy presahuje desatmiliárdkrát zemskú tiaž, magnetické pole je dokonca biliónkrát väcšie ako magnetické pole Zeme. Pôvodne pomaly rotujúca hviezda, vplyvom velkého zmenšenia objemu, sa roztocí v dôsledku zachovania momentu hybnosti niekolko desattisíckrát rýchlejšie. (Podobne, ako krasokorculiarka, ked robí piruetu a pripraží ruky). Neutrónová hviezda, typického priemeru okolo 10 - 20 km, sa otocí približne raz za sekundu. Niketoré neutrónové hviezdy vysielajú pravidelné elektromagnetické impulzy
- vzniká pulzar. Toto všetko vypocítali teoretici, ale my už vieme, že to nestací. Musí