Slnecná sústava Zem je súcastou planét a dalších telies, ktoré obiehajú okolo hviezdy známej ako Slnko. Táto naša Slnecná sústava je však iba z jednou z mnohých takých sústav vo vesmíre. Zdá sa, že Slnko obieha okolo Zem, ale vo skutocnosti Zem obieha okolo Slnka a je jedným z deviatich velkých telies, ktoré nazývame planéty. S teóriou Slnecnej sústavy prišiel prvý polský astronóm Mikuláš Kopernik v roku 1543. Jeho teória prevrátila dlho uznávaný názor , že Zem Je stredom vesmíru. Vznik Slnecnej sústavy Medzi hviezdami našej galaxie je vela mracien, alebo hmlovín skladajúcich sa z plynov a prachu. Z jedného takého mraku približne Pred 4,6 miliardami rokov vznikla aj naša slnecná sústava. Zacala tvorit vtedy, ked sa hviezdny prach zacal pod vplyvom gravitácie zmrštovat do zhluku. Ako sa mrak zmrštoval, zacal rotovat. Casom sa z neho stal otácajúci sa disk, u ktorého bola väcšina hmoty sústredená v strede disku, kde sa zacala tvarovat do tvaru gule. Hmota v strede disku pokracovala pod vplyvom gravitácie vo svojom zmrštovaní a stávala sa menšou a hustejšou. Ked teplota vo vnútri zhluku dosiahla niekolko desiatok miliónov stupnov Celsia, zacala sa termonukleárna reakcia. Hmota v strede disku zacala žiarit ako nová hviezda- Slnko. Medzitým sa z prachu a plynu okolo zhluku zacali tvorit planéty. V vnútorných teplejších oblastiach disku dochádzalo ku zrážkam zrniek prachu a tvorili väcšie a väcšie kúsky. Tento proces je známy ako narastanie. Velké kusy sa navzájom )dalej zrážali a boli k sebe pritahované vplyvom gravitácie a nakoniec sa z nich stali vnútorné planéty. Boli primalé a ich prítažlivost bola príliš malá, aby mohli udržat lahký vodík a hélium nachádzajúci sa v disku. Dalej od Slnka bola teplota omnoho menšia a planéty, ktoré tam vznikli boli schopné tieto plyny udržat. Tým si vysvetlujeme vysokú atmosféru jupiterovských planét. Vedci sa domnievajú, že vznik našej sústavy bol bežným javom. Domnievajú sa tiež, že podobné sústavy vznikajú vo vesmíre neustále. Zloženie slnecnej sústavy

Slnecná sústava je zložená z :

1. Slnka

  • 2. planét a ich mesiacmi
  • 3. malými telesami ako sú kométy, planétky a meteroidy
Slnko Slnko je k Zemi najbližšia hviezda. Je stredom Slnecnej sústavy. Má tisíckrát väcšiu hmotnost ako všetky planéty spolu, preto všetky telesá Slnecnej sústavy musia obiehat okolo neho. Priemer Slnka je stokrát väcší ako priemer Zeme. Slnko sa skladá zo žeravých plynov, ciže plazmy, v ktorej je 75% vodíka, 25% hélia a len 2% ostatných prvkov. Uprostred Slnka prebiehajú jadrové reakcie: jadrá vodíka sa spájajú a vytvárajú sa jadrá hélia, pricom sa uvolnuje velké množstvo energie. Tá potom z vnútra vystupuje na povrch Slnka a odtial ako žiarenie uniká do kozmického priestoru. Zem zachytáva len pol miliardtiny z celkového žiarenia Slnka. Toto žiarenie, ktoré vychádza z jadra hviezdy, zahrieva okolitý plyn a vytvára tlak smerom von, ktorý pôsobí proti gravitácii, ktorá by inác spôsobila kolaps hviezdy. Povrch Slnka nazývame fotosféra. Tvorí ju 200-300 kilometrová vrstva vystupujúcich a zostupujúcich prúdov žeravých plynov, co Zeme vidíme ako zrniecka–granuláciu. Slnko s pomaly otáca okolo svojej osi, rýchlejšie na rovníku, pomalšie na póloch. Po obidvoch stranách slnecného rovníka sa vyskytujú tmavé slnecné škvrny, ktoré môžu mat priemer až niekolko desiatok tisíc kilometrov. Sú tmavé, pretože ich teplota je o 2000 K nižšia ako teplota okolitého povrchu. Na povrchu Slnka sú silné magnetické polia. Pozdlž ich silociar prúdi žeravá plazma a vytvára ohnivé jazyky-proturbencie. V miestach, kde sa stretávajú magnetické polia opacných znamienok, uvolnuje sa velmi vela energie, cím vznikajú erupcie. Nad fotosférou ješ riedka slnecná atmosféra. Jej spodná vrstva je chromosféra, nad nou je koróna, odkial prúdia do priestoru nabité castice. Obe sú volným okom viditelné len pri úplnom zatmení Slnka. Výskyt slnecných škvrn, proturbencií a erupcií kolíše v perióde okolo 11 rokov. V rovnakom case sa mení aj pozemské prostredie, teplota, hustota najvyšších vrstvách zemskej atmosféry, intenzita magmatického pola Zeme a scasti sa objavuje i v živej prírode.

Hlavné údaje o Slnku:

-vzdialenost od Zeme : 149,6 mil. Km -polomer : 0,696 mil. Km -hmotnost : 1,989. 1030 Kg -teplota -uprostred : 1,600.107 K -na povrchu : 5,780.103 K -vyžarovaný výkon : 3,826. 1026 W -svietivost : 2,431. 1027 cd(candela) Zánik Slnka Slnko vzniklo s ostatnými planétami pred 4,6 miliardami rokov a dalších 5 miliárd rokov sa nezmení. Slnko má približne priemer 1 400 000 kilometrov a teplotu na povrchu približne 6 000 °C. Vydáva žlté svetlo. Vo vesmíre je typickým zástupcom mnohých hviezd, ktoré majú podobnú hmotu. Hviezda tohto typu po nejakých 10 miliárd rokov po svojom vzniku spotrebuje svoje vodíkové palivo a jej jadre zostane hlavne hélium. Pretože nemá žiadne palivo k horeniu, neexistuje ani dostatocné množstvo žiarenia, ktoré by zabránilo kolapsu hviezdy pod vplyvom gravitácie. Tento kolaps uvolní dostatok energie k zahriatiu okolitej hmoty. Vodík, ktorý obsahuje vonkajší obal hviezdy prechádza termonukleárnou reakciou a uvolní dalšiu energiu, takže hviezda svieti dalej a jasnejšie, ale cervenkastým svetlom. Súcasne sa rozpína a stáva sa mnohokrát väcšou. Teraz sa hviezda nazýva cervený obor. Pri tomto rozpínaní Slnko pohltí takmer všetky planéty. Pri tomto rozpínaní sa drastický zmenia prírodné podmienky na Zemi. Stane sa neobývatelnou. Jadro cerveného obra po spotrebovaní vodíka sa nadalej zmrštuje a jeho teplota stúpa nad 100 miliónov °C. Teraz nastáva další typ reakcie jadrovej syntézy, pri nej sa hélium zlucuje na uhlík. Pritom sa uvolní energia, ktorá spôsobí, že hviezda bude svietit dalších 100 miliónov rokov. Ked hélium dôjde, jadrové reakcie prestanú a celá hviezda sa zacne zmrštovat pod vplyvom gravitácie, až sa zmršti na teleso len o málo väcšie ako Zem. Energia uvolnená kolapsom spôsobí, že hviezda po nejaký cas jasne svieti. Teraz sa nazýva biely trpaslík. Hmota vo vnútri bieleho trpaslíka ja velmi stlacená, a preto má velkú hustotu. Cajová lyžicka by na nej vážila niekolko tisíc ton. Planéty Planéty sú vesmírne telesa, ktoré sa pohybujú okolo Slnka v rôznych vzdialenostach a rôznymi rýchlostami. Pohybujú sa po eliptických dráhach alebo obežných dráhach v rovnakom smere. Nemajú vlastné svetlo, iba ho odrážajú. V poradí od Slnka to sú: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Rozdelujeme ich do

dvoch skupín:

  • 1. planéty pozemského typu- terestrické
– sú to skalnaté telesá podobné Zemi, podobajú sa hmotnostou, velkostou a chemickým zložením(oxidmi železa, kremíka a horcíka), patria sem planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars

  • 2. velké planéty- jupiterovské planéty
– sú omnoho väcšie ako Zem, ale ich hustota ja velmi malá ( priemerná hustota Saturna je dokonca menšia ako hustota vody) a od Zeme sa líšia aj chemickým zložením: obsahujú predovšetkým vodík a hélium, patria sem planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Jupiter je zdaleka najväcšou planétou. Jeho priemer je 142 0800 kilometrov, co je jedenástkrát viac ako priemer Zeme. Najmenšou planétou je deviata planéta Pluto, jej priemer je2 284 kilometrov. Jupiterovské planéty sa od terestrických planét líšia i v iných ohladoch. Sú stredami svojich vlastných sústav, pretože okolo každej z nich obieha niekolko mesiacov. Naproti tomu terestrické planéty majú spolu len tri mesiace. Jupiterovské planéty sú taktiež obklopené prstencami. Saturn ich má najkrajšie. Planéty od Merkúru po Saturn sú viditelné volným okom, ostatné iba dalekohladom. Vesmírne sondy doteraz prebádali všetky planéty až po Neptún. Ktorý v roku 1989 skúmala sonda Voyager 2. Jedinou planétou, ktorú sonda ešte nepreskúmala je Pluto, pretože k nej ešte neprišla. Tabulka s informáciami o planétach Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto Vzdialenost od Slnka v mil. Km 57,9 108,2 149,6 227,9 778,4 1423,9 2865,8 4489,6 5892,7 Doba obehu okolo Slnka v rokoch 0,247 0,615 1 1,881 11,862 29,458 84,015 164,788 248,43 Polomer v tis. Km 2,439 6,052 6,378 3,397 71,412 60,268 25,662 24,764 1,142 Hmotnost / Zem=1/ 0,382 0,949 1 0,533 11,209 9,449 4,023 3,883 0,179 Doba otocenia okolo osi 58,65d 243,01d 23,93h 24,62h 9,92h 10,67h 17,24h 16,11h 6,39h Teplota na povrchu v °C 250 475 15 -53 -150 -175 -217 -216 -230 Pocet mesiacov