Oznamovacie sústavy Základným dorozumievacím prostriedkom ludí je rec, ktorá sa prenáša zvukovým vlnením. Ak zvukové vlnenie prináša príjemcovi nejakú správu alebo informáciu, hovoríme o akustickom signály. Správa v oznamovacej technike sa nazýva každá skutocnost, ktorú treba oznámit z jedného miesta na iné bez ohladu na vzdialenost, formu správy alebo použitý oznamovací prostriedok. Na prenos správ sa používa oznamovacia sústava. (Fyzika pre 3.rocník gymnázia, s.216) Schéma oznamovacej sústavy Prvú cast oznamovacej sústavy tvorí zdroj správ Z, z ktorého informácia vychádza napr. Vo forme akustického signálu. Kedže prenos signálov v oznamovacích sústavách sa uskutocnuje elektromagnetickým polom, takže treba premenit energiu akustického signálu na elektromagnetickú energiu. Na premenu energie sa používajú elektroakustické menice, napr. mikrofón M, v ktorom sa mechanické kmitanie mení na elektrické. V casti K sa signál upraví do tvaru vhodného na prenos. Potom postupuje v pôvodnom tvare, alebo sa upraví do kódu ( Morseova abeceda), alebo sa upravujú podla modulácie. Vlastný prenos môže prebiehat po oznamovacom vedení SV, ktoré má tvar kábla alebo vodicov telefónnej siete. Casto sa prenos v tvare elektromagnetického vlnenia uskutocnuje aj volným prostredím. Na tento úcel slúži vysielac V a prijímac P. Takú oznamovaciu sústavu nazývame rádiokomunikacná sústava. V prijímacom zariadení D sa signál dekóduje- premení sa na pôvodnú správu. No a výstupným clenom sústavy je znova elektroakustický menic- reproduktor R. V nom sa elektromagnetická energia signálu premiena spät na energiu zvukového vlnenia. V oznamovacej sústave pôsobia na prenášaný signál rozlicné vplyvy, ktoré spôsobujú šum. Môžu ho spôsobit atmosferické poruchy, kozmické vplyvy, nepravidelný pohyb elektrónov vo vodicoch, indukcia nepravidelne premenlivých napätí a pod. Takou oznamovacou sústavou je aj rozhlas, telefón, telegraf, televízia, dokonca aj mobilný telefón. Túto oznamovaciu sústavu môžeme ukázat na príklade rozhlasového vysielania.
Vysielanie:
Na zaciatku každého rozhlasového vysielania je skutocný zvuk, ci je to hudba, rec alebo iný druh zvuku. V rozhlasovom štúdiu od svojho zdroja zvukovými vlnami do okolitého prostredia. Zvukové vlny dopadnú na mikrofón, v ktorom sa ich energia mení na energiu elektromagnetickú. Vznikne striedavý elektrický signál, ktorého frekvencia je zhodná s frekvenciou zvukových vln. Tento signál nízkofrekvencných mikrofónov sa potom zosilnuje nízkofrekvencným zosilnovacom. Upravuje sa v zvukovej reci a znova zosilnuje na napätie potrebné na dialkový prenos do vlastného vysielaca a to zvycajne káblovým prenosom. Vo vysielaci sa nízkofrekvencný signál zoslabený dialkovým prenosom znova zosiluje v nízkofrekvencných zosilnovacoch. Nízkofrekvencný signál z koncového zosilnovaca má už pomerne velký výkon, jeho frekvencia a priebeh je však rovnaký ako na výstupe v réžií. Týmto signálom by bolo možné napájat priamo reproduktory. Keby sme ho však priviedli na anténu vysielaca, nešírili by sa z nej do priestoru elektromagnetické vlny. Pre tento úcel je vhodný len vysokofrekvencný signál, ktorý však zasa nemožno v reproduktore zmenit na zvukové vlny. Zostáva teda riešenie, že do antény vysielaca treba privádzat vysokofrekvencný signál, do ktorého je urcitým spôsobom zapísaný nízkofrekvencný signál, ktorý chceme prenášat. Tomuto zápisu hovoríme modulácia. Nízkofrekvenciu nazývame modulacnou a vysokofrekvenciu nosnou, lebo slúži na prenos nízkej frekvencie priestorom pomocou elektromagnetických vln.
Prenos:
Nosná frekvencia vzniká v oscilátore budica vysielaca, zosiluje sa vysokofrekvencným zosilnovacom a spolu s nízkofrekvencným signálom prichádza do modulátora. Modulátor je spravidla spojený s koncovým stupnom vysielaca, z ktorého nosná frekvencia prichádza do antény vysielaca.
Prijímanie:
Úlohou zosilnovaca v prijímaci je presne obrátená funkcia vysielaca. Vysokofrekvencná cast prijímaca musí vybrat zo všetkých zachytených signálov spolocnou anténou len jeden a podstatne ho zosilnit. Pri tomto výbere hrá základnú úlohu paralelný rezonancný obvod, ktorého možno zmenou kapacity naladit na žiadaný modulovaný signál niektorej vysielacej stanice. Za vysokofrekvencnou castou prijímaca nasleduje demodulátor , ktorého úlohou je oddelit modulacný nízkofrekvencný signál od nosného. Za demodulátorom pracuje nízkofrekvencný zosilnovac, ktorý zosiluje nízkofrekvencný signál na úroven, ktorá je potrebná na vybudenie reproduktora. Reproduktor premení nízkofrekvencný elektrický signál na zvukové vlnenie totožné zo zvukovým vlnením v štúdiu vysielaca.