Moderné astronomické výskumy Moderná astronómia vdací za mnohé nové objavy a poznatky rádioastronómii. Rádiové žiarenie prichádzajúce z vesmíru objavil roku 1931 Karl Guthe Jansky (1905-1950). Už roku 1936 si zhotovil rádioinžinier a zanietený astronóm amatér Grote Reber (nar. 1911) prvý rádiový dalekohlad s pohyblivou anténou priemeru 9,5 metra, pracujúci na vlne 60 cm. Po niekolkorocných pozorovaniach sa mu podarilo zostrojit prvú rádiovú mapu Galaxie na vlnovej dlžke 1,87 m (1940-1942). Rádiové žiarenie Slnka objavil roku 1942 James Stanley Hey (nar. 1909). V rokoch 1944-1949 objavili J. S. Hey, S. J. Parsons a J. W. Philips prvý rádiový zdroj na oblohe

  • Cygnus A v súhvezdí Labut. Pomocou 5 m reflektora na Mount Palomare zistil roku
1953 W. Baade a Rudolf Leo Minkowski (1895-1976), že tento rádiový zdroj je totožný s eliptickou pekuliárnou galaxiou M 87. Další rádiový zdroj Cassiopeia A objavil roku 1947 sir Martin Ryle (nar. 1918) a Francis Grahan Smith (nar. 1923). Minkowski ho identifikoval optickými pozorovaniami ako plynový pozostatok supernovy. Roku 1951 bolo objavené rádiové žiarenie medzihviezdneho vodíka na vlne 21 cm, ktoré teoreticky predpovedal roku 1944 Hendrik Christoffel van de Hulst (nar. 1918) a krátko po nom s podrobným teoretickým rozborom aj Josif Samuilovic Šklovskij (1916-1985). Objav rádiového žiarenia medzihviezdneho vodíka umožnil velmi úcinne skúmat špirálovú štruktúru Galaxie na rádiových vlnách nerušených medzihviezdnou absorpciou. Intenzívny rádioastronomický výskum v uplynulých desatrociach podmienila konštrukcia velkých rádiových dalekohladov, rádiových interferometrov a rádiová metóda apertúrovej syntézy na velkých vzdialenostiach, ktorá umožnuje rádiové pozorovania s vysokou rozlišovacou schopnostou. Zaciatkom šestdesiatych rokov boli zostavené prvé velké katalógy rádiových zdrojov, medzi nimi aj známy katalóg 3C (tretí katalóg rádiového observatória v Cambridgei). Ukázalo sa, že najväcšiu cast rádiových zdrojov tvoria mimogalaktické objekty; v súcasnosti je ich známych vyše 10

000.

Pre astronómiu bola cenným prínosom aj aktívna rádioastronómia, ktorá skúma radarovými metódami telesá slnecnej sústavy (meteory pri ich lete zemskou atmosférou, Venušu, Mars). Priekopníkom v tejto oblasti bol najmä sir Alfred Charles Bernard Lovell (nar. 1913). Analýzou radarových záznamov objavil roku 1966 vysoké útvary na Marse Carl Edward Sagan (1934-1996). Rádioastronomickými pozorovaniami sa objavili viaceré netušené kozmické objekty. Roku 1963 objavil Maarten Schmidt (nar. 1929) kvazary na základe rádiových pozorovaní zdroja 3C 273, ktoré uskutocnil roku 1962 so svojimi spolupracovníkmi C. Hazard na austrálskom rádiovom observatóriu v Parkese. Ukázalo sa, že kvazary sú najvzdialenejšími známymi objektmi vesmíru a že sú najvýraznejšou formou aktivity jadier galaxií v zaciatocných fázach ich vývoja. Na základe rádiových pozorovaní na Mullardovom observatóriu v Anglicku objavil roku 1967 Antony Hewish (nar. 1924) a jeho spolupracovníci pulzary, o ktorých sa coskoro zistilo, že sú to rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy. Roku 1963 objavil S. Weinreb medzihviezdne molekuly OH, roku 1968 J. W. Wilson a A. H. Berret žiarenie OH. infracervených hviezd. Pre kozmológiu má mimoriadny význam objav reliktového žiarenia, ktorý dosiahli roku 1965 rádiovými pozorovaniami Arno Penzias (nar. 1933) a Robert Woodrow Wilson (nar. 1936). Jestvovanie reliktového žiarenia s pozorovanou teplotou 3 K sa všeobecne pokladá za najsilnejší argument v prospech nestacionárnych modelov vesmíru so zaciatocných big bangom. Pri poznávaní fyzikálnych procesov a vývoja rozlicných kozmických objektov sa stávajú coraz neocenitelnejšími aj pozorovania v dalších neviditelných oblastiach spektra. Vznikajú tak nové, búrlivo sa rozvíjajúce odvetvia astrofyziky: infracervená astronómia, ultrafialová astronómia, röntgenová astronómia, gama astronómia. Prvé infracervené pozorovania uskutocnili v rokoch 1965-1967 G. Neugebauer a R. B. Leighton. Výsledkom doterajších pozorovaní je katalóg 20 000 zdrojov infracerveného žiarenia, z ktorých asi 600 sa podarilo identifikovat ako optické objekty. Infracervená astronómia pomáha objavovat objekty - zrejme vznikajúce hviezdy, umožnila spresnit polohu centra Galaxie, podrobnejšie preskúmat kvazary a galaxie s aktívnymi jadrami, skúmat medzihviezdne molekuly. Röntgenová astronómia velmi pokrocila najmä meraniami na umelých družiciach Zeme (špecializovaná americká družica Uhuru, vypustená roku 1971; röntgenový dalekohlad Filin na ruskej orbitálnej stanici Salut 4 atd.). Len z družice Uhuru je známych 339 zdrojov röntgenového žiarenia, medzi ktorými sú pozostatky supernov, galaxie, kvazary, pulzary a velmi pravdepodobne i cierna diera (Cygnus X-1). Závažné objavy dosiahla gama astronómia, napr. objav velmi intenzívnych, krátko trvajúcich vzplanutí gama žiarenia, registrovaných prístrojmi na družiciach typu Vela. Vo všetkých týchto oblastiach astronómie majú coraz významnejšiu úlohu pozorovania za hranicami zemskej atmosféry pomocou prístrojov na umelých družiciach Zeme, ako napríklad HST (Hubblov vesmírny dalekohlad). Práve tomuto kozmickému výskumu vdacíme aj za mnohé zásadné objavy vo výskume slnecnej sústavy (podrobný prieskum povrchu nášho Mesiaca sondami i ludskými posádkami, výskum povrchu planét a ich mesiacov, objav sopecnej cinnosti na mesiacoch Jupitera, prstence Urána a Jupitera atd.).