Mikuláš Kopernik životopis

  • polský fyzik, matematik a astronóm. Jeho revolucné teórie o charaktere slnecnej
sústavy ho zaradujú k zakladatelom modernej astronómie. Pocas štúdií medicíny v Krakove študoval aj matematiku a astronómiu, ktorá sa prenho stala posadnutostou. Po získaní doktorátu sa vydal do Talianska, kde pokracoval v štúdiu hviezd a planét, robil optické experimenty, ucil sa brúsit a zostavovat šošovky a skonštruoval malý skladací dalekohlad, ktorý však nepoužíval na pozorovanie oblohy. Napriek tomu boli Kopernikove výsledky v astronomickom bádaní také, že ho pozvali, aby prednášal v Ríme. Po návrate do Pomoranska r. 1505 sa stal lekárom svojho strýka, biskupa z Ermlandu, a hoci ešte nebol vysvätený za knaza, vymenovali ho za kanonika vo Frauenburgu, kde pokracoval v štúdiu astronómie. Kým Kopernik nedokázal, že je to inak, verili astronómovia Ptolemainovej teórii z roku 150 - založenej na skorších aristotelovských princípoch -, že Slnko, hviezdy a planéty obiehajú okolo Zeme, ktorá je stredom vesmíru. Tento argument sa stal klúcovým bodom ranokrestanskej teológie. V súvislosti so zdokonalovaním pozorovania pohybu hviezd a planét vypracovali stredovekí astronómovia podrobný systém, ktorý vysvetloval chod vesmíru ako zložitý kozmický hodinový stroj. Kopernik pocas prvých 25 rokov štúdia vo Frauenburgu dospel k názoru, že chod vesmíru je ovela jednoduchší a že stredom slnecnej sústavy je Slnko, zatial co Zem a všetky známe planéty obiehajú okolo neho. Svoju štyristostránkovú rozpravu Šest kníh o pohyboch nebeských sfér dokoncil roku 1530, no postoj rímskokatolíckej cirkvi voci jeho teórii bol taký nepriatelský, že kniha vyšla až v roku jeho smrti. Viac ako sto rokov cirkev jeho závery odmietala. Kopernikovi hrozila obžaloha z kacírstva, aj ked k nej v skutocnosti nikdy neprišlo. Až na konci 17. storocia, ked Galileiho pozorovania a teórie Johannesa Keplera, že planéty sa pohybujú po eliptických dráhach, potvrdili Kopernikove teórie, zmenila cirkev svoj postoj.