Jupiter Králom Slnecnej sústavy je po Slnku Jupiter. Co do objemu je väcší ako všetky ostatné planéty spolu, lahko sa don zmestí 1300 telies velkosti Zeme. V porovnaní s malými kamennými vnútornými planétami sa Jupiter podobá na obrovský plynový mech, naplnený takmer výlucne vodíkom a héliom. Vo vrchnej casti atmosféry sa vytvára pásová štruktúra vrstiev cervenohnedých a žltookrových oblakov. Pod nimi je plyn stále viac stlacený, až prechádza do kvapalného stavu. Nakoniec je tak stlacený, že plášt má vlastnosti kovu. Jadro Jupitera je velmi horúce ( 35000°C) a planéta vyžaruje 2-krát viac tepla ako prijíma zo Slnka. Keby bol Jupiter 50-krát hmotnejší, teplota jadra by už stacila na premenu vodíka a Jupiter by sa stal hviezdou. Stavba Jupitera Väcšina planéty pozostáva z vodíka v plynnom, kvapalnom a tuhom skupenstve, aj ked má malé kamenné jadro. Aj v atmosfére sa nachádza hlavne vodík s malým množstvom hélia a iba stopy metánu a amoniaku. Vnútorná stavba: JADRO, KOVOVÝ VODÍK, KVAPALNÝ VODÍK,
ATMOSFÉRA
Jupiter má polomer 71 492 kilometrov. Stavba atmosféry: VODÍK, HÉLIUM, INÉ PRVKY Jupiterov jemný prstenec Jupiterov prstenec, objavený v januári 1979 Voyagerom 1, je extrémne tenký a jemný. Ešte matnejšie jeho ,,halo`` siaha až k vrcholkom oblakov. Oba sa skladajú z tmavých zrniecok prachu, nie väcších ako ciastocky dymu. Mesiace Jupitera 16 Jupiterových mesiacov možno zatriedit do troch skupín. Blízko planéty, ale mimo prstencov, je METIS, ADRASTEA, AMALTEA a TÉBA. Obiehajú okolo planéty vo vzdialenosti od 128 000 do 220 000 km od jej stredu. Okrem AMALTEY sú to mesiace novoobjavené, o ktorých vieme málo. Dalej, od 420 00 do 1,9 milióna km, sú GALILEIHO velké mesiace- IO, EURÓPA, GANYMEDES a KALISTO. Zvyšných osem mesiacov je malických, iba HIMÁLIA má priemer nieco vyše 100 km. Štyri obiehajú okolo planéty vo vzdialenosti od 11 do 12 miliónov km. Tvoria ich pravdepodobne zvyšky ladu a skál po procese vzniku Jupitera. Najvzdialenejšie štyri mesiace obiehajú okolo planéty opacným smerom ako ostatné, vo vzdialenosti 21 až 24 miliónov km. Takmer s istotou sú to telesá z asteroidálneho pásma zachytené gravitáciou Jupitera. Podobne ako všetky obrovské planéty, aj Jupiter je obklopený rodinou mesiacov. Zo 16 známych mesiacov štyri- Io, Európa, Ganymedes je väcší ako Merkúr. Nazývajú sa Galileiho mesiace podla talianskeho astronóma GALILEA GALILEIHO, ktorý ich objavil roku 1610. Zvyšných 12 mesiacov je malých – od Amaltey s priemerom 270 km po Lédu s priemerom len 16 km.
GANYMEDES
Ganymedes s priemerom 5260 km je najväcší mesiac v slnecnej sústave. Ladová kôra je husto pokrytá krátermi, zjazvená po bombardovaní v rannom období vzniku slnecnej sústavy. Jeho povrch je však krížom-krážom posiaty komplexom horských hrebenov a ladových krýh- stopami nedávnych tažkých nárazov.
EURÓPA
Najmenší zo štyroch velkých mesiacov Jupitera(priemer 3140 km) je najzáhadnejší. Je hladší ako biliardová gula. Existuje domnienka, že Európa je zabalená do hrubej vrstvy ladu, pod ktorou sa môže nachádzat obrovský oceán.
KALISTO
Na povrchu tohto mesiaca s priemerom 4800 km, nie sú žiadne ,,roviny``. Je husto pokrytý impaktovými krátermi. Najväcší zo všetkých kráterov je VALHALLA, s priemerom 300 km. Kalisto pripomína náš Mesiac, ale krátery sú zladovatelé. IO Ako ,,kozmická pizza`` vyzerajú cervené, oranžové a žlté škvrny na Io, ktoré predstavujú plyny vytryskujúce z vulkánu až do výšky 300 km s jemnými ciastockami síry a oxidu uhlicitého. Io je jedným z dvoch mesiacov v slnecnej sústave s aktívnymi sopkami. Medzi mesiacom Io a Jupiterom sa udržiavajú silné elektrické prúdy vyvolané magnetickým polom planéty.
Fakty a císla:
Priemer (rovníkový): 142 984 km Priemer (polárny): 133 708 km Priemerná vzdialenost od Slnka: 778 330 000 km Obežná rýchlost okolo Slnka: 13,06 km/s Doba obehu okolo Slnka(rok): 11,86 roka
,,Den``:
Otocenie okolo osi Od východu Slnka po východ Slnka 9 hodín 55 minút Hmotnost (Zem = 1): 318 Priemerná hustota ( voda = 1): 1,33 Gravitácia na povrchu (Zem = 1): 2,64 Teplota najvyšších oblakov: -150°C.