Issac Newton životopis Život a práca Dedinku Woolsthorpe, vzdialenú asi 200 km severozápadne od Londýna, pokrýva hustá noc. Len v dome nebohého rolníka Newtona sa ešte svieti. Hannah Ayscoughová si darovala najkrajší darcek ,aký si dat mohla.Narodil sa jej syn. Kedže sú v móde biblické mená,malý chlapcek dostáva meno Isaac.Po smrti Isaaca Newtona staršieho,zostala Hannah úplne sama na slabucké bábätko.Je preto logické,že Isaac na matke velmi lipne. Roky plynuli a Hannah si zmyslela,že sa znovu vydá.Trojrocného Isaaca však necháva na starosti starej mame. Tento cin jej Isaac nikdy neodpustil. Už v štrnástich rokoch mal zriadené chemické laboratórium.Okrem chémie sa zaujíma o mechaniku a o všetky neobycajné vynálezy.Najviac sa tešil darcekom typu kladivá,sekery a rozlicné iné náradia.Po skoncení školy jeho kroky nevedú ku kamošom,ale zatvorí sa do svojej dielne,kde akurát dokoncuje maketu veterného mlyna.Zkonštruoval ho po dôkladnom preskúmaní celej cinnosti ozajstného mlyna.Za pozornost stojí spomenút hodiny položené na polici oproti dverám.Pozostávajú z pomerne velkej nádrže,z ktorej v pravidelných intervaloch odkvapkáva voda na drevenú došticku.Došticka sa pod vodnými kvapkami naklána a pohybuje hodinovou rucickou. Vždy,ked sa neskoro vecer vracal domov,potreboval si na cestu posvietit.Ako prvý zhotovil papierový, lahko skladatelný lampión,do ktorého vložil sviecku.Nevenuje sa však len fyzickej ,ale aj duševnej práci.Už od mala a po celý život,usilovne cíta Písmo sväté a Wilkinsonovu Matematickú mágiu.Paradoxom je,že nikdy nebol dobrý žiak a netreba si ho predstavovat ako dajakú zbožnú netíkavku.Neraz sa pochytil so svojimi spolužiakmi.V roku 1661 Newton odchádza na cambridgeaskú univerzitu.Pred odchodom sa však stihol zasnúbit s dievcatom,ktoré si nikdy nevzal za ženu,ale aj po dlhých rokoch ju obcas navštívil,aj ked ona už bola dávno vydatá.Na Cambridgea v tomto období ucí starucký profesor Henry More .Zdôraznoval,že nikdy nemôžeme byt dost opatrní,nedôverciví k svojim hypotézam.Prijat môžeme iba hypotézu dôkladne skontrolovanú rozhodujúcimi pokusmi overenú,potom to už nie je hypotéza,ale priamo pravda.Túto metódu prevzal,spresnoval a rozvíjal aj Newton.Dá sa povedat,že chlapec,ktorý púštal šarkany a otlkol nos kamarátovi o múr sa v Cambridgea vykryštalizoval na fylozofa a génia.Najväcšiu zásluhu na objavení geniality v Newtonovi mal ucitel Isaac Barrow.Ten korigovaním svojich slávnych PREDNÁŠOK O OPTIKE poveril Newtona.S prácou svojho žiaka bol taký spkojný,že ho v predslove knihy osobitne pochválil.Po dlhom prehováraní Newton o svojej práci informoval aj spolocnost.Roku 1665 preberá po Barrowovi profesúru matematiky,s nie bezvýznamným príjmom.Je zima 1665 a v celom Anglicku zúri mor.Epidémia neobišla ani Cambridgae.Študenti boli rozpustený a Newton sa vrátil domov,na vidiek k matke.Hannah bola velmi rada,že sa jej syn vrátil,že mu nedovolila nic robit,aby si oddýchol.Co iné Isaacovi ostáva,ako premýšlat.Najlepšie sa mu uvažuje v prírode.Jesdného jesenného dna si vysilený dlhou prechádzkou,sadá pod jablon.Odrazu sa zodvihol vetrík a zachvel konármi stromov.Do vonného ticha,v ktorom sa ozýva len cvrkot svrckov,s velkým buchotom spadlo na zem niekolko jabík.V nedostižnej výške bielo žiari Mesiac.Po dlhých úvahách,ktoré podnietila udalost s jablkami,o dráhe,dostredivej a prítažlivej sile Mesiaca a planét,Newton v 1666 napísal:”Odvodil som,že sily,ktoré udržujú planéty na ich dráhach sú nepriamo úmerné štvorcu vzdialenosti od stredobodu ich otácania,a tým som porovnal silu nevyhnutnú na udržanie Mesiaca na jeho dráhe s prítažlivostou,ktorú možno pozorovat na Zemi.Konštatoval som,že sú približne rovnaké.”Slnecná sústava sa v Newtonovej predstavivosti zjednodušovala na zázracný velkolepý obraz.Celú sústavu držala pokope jediná abstraktná,matematická sila,gravitácia.Už nie sú potrebné nijaké hypotézy,lebo každá jednotlivá castica hmoty,podlieha zákonom prítažlivosti a pohybu.Co sa mu však nepodarilo,bolo vypocítat dráhu Mesiaca,aj ked vedel vypocítat hocijaký výsledok na 50 des.miest doslova za pár sekúnd.Vynašiel aj novú metódu na pocítanie s premennými velicinami.Po ústupe moru sa opät vracia do Cambridgea v roku 1667.Zacína však úplne nové bádania.Objavy spektra.Zaoberal sa vysvetlovaním zvláštneho úkazu zafarbenia okraja obrazu v dalekohlade na dúhové farby.Zistil,že biele svetlo sa skladá z lúcov rôznych farieb,teda je zmesou farieb.Aj napriek námietkam mr.Hooka a Huygensa,nepripustí malé nepresnosti vo svojej teórii.Kedže mu verilo len velmi málo ludí,potreboval svoju teóriu dokázat.Najväcší problém videl v hmote.Preto sa zahlbil do alchýmie.Po roku,uvažujúc nad Boylovými alchymickými pokusmi rozvádza svoju éterickú hypotézu o gravitácii podrobnejšie.Píše:”Predstavme si teleso vznášajúce sa vo vzduchu alebo spocívajúce na zemi a predpokladajme,že éter je hrubší v medzierkach vo vyššej casti telesa ako v nižšej casti a že hrubší éter sa tažšie zmestí do medzierok ako jemnejší.V tomto prípade nižší,jemnejší éter vytlací z vyššich medzier hrubší éter,a tak sa teleso bude musiet pohybovat nadol,aby urobilo miesto nahor vystupujúcemu hrubému éteru.”Toto je to,co Newtona zblížilo s alchýmiou – smelost predstavy a použitie tradycných obrazov na vyjadrovanie myšlienok.Hladal matematické princípy poznania prírody,a len tam,kde sa táto cesta ukázala neschodná uchýlil sa k hypotézam.Celé dni trávi štúdiom,lebo inak strávený den,pokladá za stratu casu.Je pravda,že kolko historických pramenov,tolko názorov,ale v jednom bode si neodporujú.Newton bol samotár,uzavretý,ale vznešený,humánny a vlúdny.K vrcholu svojej,dá sa povedat kariéry,sa priblížil slávnym dielom Matematické princípy prírodnej filizofie.Toto dielo petrí k tým málo knihám,ktoré pretvorili ludské myslenie,zmenili svet.Dalšia jeho kniha,Princípy,prdstavuje nesmiernu siet prítažlivostí a vztahov.Jedna súvislost vyplýva z druhej.Aby mohol mat niekto z Princípov pôžitok,musí zaplatit poriadné vstupné.Musí sa naucit matematické súvislosti o funkciách,ciže analýzu,diferenciálny a integrálny pocet.Dávno,aspon od cias Archimeda sa vedelo jako vypocítat plochu útvarov ohranicených niektorými pravidelnými krivkami (parabola,elipsa) .Pri výpoctoch týchto plôch vlaste iba mladý Pascal vytušil možnost všeobecného postupu,a to,že tieto dvojaké dvojaké úlohy,vypocítanie plochy a dotycnice,môžu súvisiet.Newton poznal ich prácu,ale ani sa len nepokúšal pokracovat v nej.Razil si celkom novú cestu.Rozvíjal matematiku súvislostí utvorených zo stálych premenných,matematiku princípov.Newton objavil to,že konštrukcia dotycnice a výpocet plochy sú iba špeciálne príklady dvoch navzájom súvisiacich všeobecných operácií.Nová matematika stálych premenných,teória funkcií,slúžila ako základ našich priemerne presných teoretických i praktických výpoctov.A to,že túto novú matematickú metódu,teóriu funkcií,treba aplikovat na opísanie a vysvetlenie fyzikálnych javov,je Newtonov objav s nedoziernymi následkami.Avšak v tom istom case jako Newton,v Paríži vyvinul takúto istú matematickú teóriu mladý Nemec Gottfried Wilhem Leibniz.Newton si sám seba vždy cenil velmi vysoko.Ved svoje experimenty s hrnolom nepokladal iba za jeden z hlavných objavov,ale za najväcší objav v optike všetkých cias.Jako by teda mohol verit,že okrem neho by bol ešte niekto vynájst metódu funkcií.Libniz ju však objavil a možno že aj podrobnejšie,ale vtedajšia Královská spolocnost viac vyzdvihovala Newtonove objavy,a tak sa o Leibnizovi hovorí ovela menej.V roku 1679 Newtona z cambridgeaského pokoja vytrhne matkina smrt.Obetavá žena na jar tohoto roku ošetrovala svojho druhého syna,Isaacovho nevlastného brata.Pritom prechladla,ochorela na zápal plúc a jej stav sa zhoršoval.Newton jako najlepšie vedel,tak sa o chorlavu matku staral,ale starostlivé opatrovanie nepomohlo a žena zaciatkom leta zomrela.Jako milujúci brat zostal pri rodine,pomáhal im financne ale aj radami,kým sa nespamätali z matkiného odchodu.27.novembra 1679 sa znovu vracia do Cambridgea,kde ho caká Hookov list.V nom Newtona nabáda,aby sa zacal zaoberat pohybom Zeme okolo Slnka.Stalo sa .Vyšiel na vysokú vežu a spustil z nej kamen.Predpokladal,že keby kamen mohol volne pokracovat na svojej ceste vo vnútri Zeme,rútil by sa špirálovou dráhou do stredu Zeme.Avšak Hooke Newtonovi napísal,že pod vplyvom dvoch pohybov,a to dotycnicového pohybu a pádu smerujúceho k stredu Zeme,teleso by vôbec neopísalo takú dráhu,akú opísal Newton.O špirále nemožno ani hovorit.Teleso by pôsobením týchto dvoch síl opísalo uzavretú krivku tvaru elipsy.A Newton sa mýlil aj v tom,ked si myslel,že gravitacná sila je stála.Hooke sa domnieval,že gravitacná sila je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti,zrýchlenie bude teda úmerné odmocnine prítažlivosti,a v dôsledku toho je nepriamo úmerná vzdialenosti.Na podnet Edmunda Halleyho,zacal Newton znovu prednášat o pohybe telies.Ked v roku 1689 predložil Královskej spolocnosti rukopis 1. Zväzku Princípov,Hooke ho obvinil,že zákon o prítažlivosti si privlastnil od neho.Newtona úplne ovládol hnev voci Hookovi.Píše:”Predpokladajme,že som sa o zákone sily dozvedel neskôr od Hooka,lenže aj vtedy mám nan také právo ako na elipsu.Hooke a Newton sa stali rivalmi na život a na smrt.Každý si obhajoval svoju pravdu,no ani jeden z nich nechcel uznat,že si vlastne navzájom pomáhali. V roku 1699 sa za svoje zásluhy,ako kontrolór mincovne,stal riaditelomom tejto inštitúcie.Po smrti Hooka v r. 1703 sa mu naskytla príležitost uskutocnit jeho posledný a najväcší sen;usmernovat vedu.Newton sa stal predsedom Královskej spolocnosti.Dal do poriadku financníctvo,dbal na dodržiavanie poriadku.V roku 1706 mu vyšla kniha Optika do ktorej zahrnul aj pokusy a myšlienky mladého génia Francisa Hawksbeeho.Ani na zaciatku 18. st. nebol vyriešený spor Newton versus Leibniz.Anglicko si chcelo zachovat povest vedeckej velmoci.A tak sa Anglicko izolovalo od nápadov a objavov prichádzajúcich z Francúzka.Tým pádom sa v Anglicku skoncil zlatý vek vedy.Až na zaciatku 19.st položili mladí matematici základy novšieho zlatého veku matematickej fyziky tým,že si osvojili aj Leibnizove myšlienky.Nakoniec sa nám natíska otázka:Aký teda bol skutocný Newton.Dobrotivý ujo svojej netre Catherine,alebo pyšný predseda Královskej spolocnosti,diktátor anglickej vedy?To sa už nedozvieme. Dna 31.marca 1727 zhasol vecne osamelo blúdiaci duch,ale vo Westminiserskom opátstve s velkou pompou pochovali iba sira Isaaca .Newton, autor Princípov a Optiky,z roka na rok aktívnejšie žil v myšlienkach ludí a silnejšie ovpyvnoval celú európsku civilizáciu.A to nie len fyzikou a matematikou,nie len všeobecne prírodné vedy.Newtonova velká syntéza formovala celé európske myslenie,stal sa vzorom a symbolom osobitného spôsobu uvažovania. Newtonove práce,tézy,zastarievajú a dnes sú už zväcša zastarané.Jeho priestor a cas vystriedal Einsteinov svet.Ale sila,sila jeho velkej syntézy pulzuje aj dnes v celom svete.