História a príprava projektu Apollo Americký prezident John F. Kennedy na adresu Kongresu predniesol 25. mája 1961 celkove 31 slov (v anglictine), ktoré nakoniec viedli k jednej z najväcších udalostí v dejinách ludstva: "Verím, že tento národ si ešte pred koncom tohto desatrocia môže vytýcit ciel: pristátie cloveka na Mesiaci a jeho bezpecný návrat na Zem. Prebehlo vela diskusií na najvyššej úrovni o možných konkretných krokoch na vyrovnanie a prekonanie prevahy ZSSR v dobývaní kozmického priestoru. A celkom jasným cielom bol Mesiac. Vtedajší riaditel NASA dr James Webb odhadol, že náklady by mohli dosiahnut výšku medzi 20 - 40 miliárd dolárov a na zaciatku roku 1960 technicky ešte nie celkom jasný lunárny projekt dostal meno Apollo.Dal mu ho dr. Abe Silverstein. Bolo to symbolické prirovnanie k bohu Apollónovi, ktorý bol pre starých Grékov i Rimanov bohom a vládcom slnecného jasu, veštieb, lukostrelectva, ochrancom domu, úrody, štátu a umenia. Predstava Apollóna, ktorý riadi svoj bojový voz a rúti sa plnou rýchlostou po slnecnom povrchu, bola úchvatná a najlepšie vystihovala velkost navrhovaného projektu. A potom vyslovil prezindent Kennedy svoju výzvu.USA a predovšetkým NASA pritom iba zopár dní predtým zapísali na svoje konto jediný suborbitálny let prvého amerického kozmonauta Alana Sheparda. Bolo však nacase prestat s diskusiami a zacat konat.Robert Gilruth, ktorý od konca roku 1961 viedol stredisko kozmických letov, neskôr vyhlásil, že bol "jednoducho ohromený". Zložitý problém mohol byt zadaný lahko: odštartovat z nejakého bodu na Zemi, ktorý sa pohybuje spolu s otácaním Zeme rýchlostou 1610 km/h, vystúpit na obežnú dráhu rýchlostou okolo 29 000 km/h, vo vhodnej chvíli zrýchlit na 40 230 km/h, opustit tak obežnú dráhu Zeme a vydat sa na cestu dlhú takmer polmilióna kilometrov k inému nebeskému telesu, ktoré, vzhladom na Zem, putuje rýchlostou 3200 km/h. Vstúpit na obežnú dráhu okolo tohto telesa, vyslat strojn s posádkou na palube na jeho povrch, aby uskutocnili základný prieskum a zanechali tam vedecké vybavenie. Potom sa vrátit na obežnú dráhu a odštartovat spät na Zem, a túto cestu opakovat nie raz, ale tak casto, ako NASA rozhodne. Koncom roku 1962 sa prijali hlavné rozhodnutia o priebehu letu a o všetkých prostriedkoch na jeho zabezpecenie.Mali tri hlavné casti. Prvým clánkom bola nesmierne výkonná trojstupnová raketa Saturn V. Dalej to bola velitelská sekcia (Command Module, CM), v ktorej by traja kozmonauti cestovali na Mesiac a spät na Zem - teleso tvaru kužela, ktorého sférické dno má žiaruvzdorný tepelný štít a je tvarované a vyvážené tak, aby umožnilo riadený zostup vrchnými vrstvami zemskej atmosféry i návrat velkou druhuo kozmickou rýchlostou. Záverecnú cast pristátia do mora zabezpecovali pomocou padáka. Po celý cas letu až do konecnej fázy pred vstupom do zemskej atmosféry mala byt k velitelskej sekcii pripojená pomocná sekcia (Service Modul, SM) v tvare objemného valca so všetkým podporným systémom, hlavným raketovým motorom, nádržami pohonných láto, s motorcekmi na korekcie dráhy a stabilizáciu, s palivovými clánkami na výrobu elektrickej energie a s nádržami vodíka a kyslíka. Velitelská a pomocná sekcia sa normálne pokladali za jednu jednotku a oznacovali sa skratkou CSM (Command Service Module). Tretím clánkom bola lunárna sekcia (Lunar Module,LM) alebo aj výsadkový modul. Skladala sa z dvoch castí a slúžila na dopravu dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca a ich návrat na obežnú dráhu okolo Mesiaca k velitelskej sekcii, v ktorej bol tretí clen posádky.Pôvodne sa tejto lodi hovorilo expedicný lunárny modul (Lunar Excursion Module, LEM), no niektorým vedúcim cinitelom sa zdalo, že oznacenie "excursion" (výlet,zájazd,exkurzia) vytvára dojem akejsi privelmi povrchnej cinnosti, a preto sa pomenovanie zmenilo na lunárnu sekciu (LM).Navedenie lode na lunárnu obežnú dráhu nastalo po zapálení motora pomocnej sekcie, takže prítažlivost Mesiaca "zachytila" lod Apollo.Neskôr ten istý motor umožnil kozmickej lodi opustit lunárnu obežnú dráhu a nastúpit spiatocnú cestu k Zemi. Po oddelení LM od CSM sa nakrátko zapálil brzdiaci motor lunárneho modulu a znova ho spustili pri priblížení na pristátie a horel nepretržite, vlastne až do okamihu pristátia.Vzlet štartovacej casti LM bol nacasovaný tak, aby sa stretla a spojila s CSM. Pocas letu sa robili opravy dráhy, co umožnilo dosiahnut vacšiu presnost priblíženia k Mesiacu alebo k Zemi (aj úsporu paliva), okrem prvej cesty Apolla 8 k Mesiacu, ked sa korekcie dráhy nerobili, aby sa zaistila co najväcšia bezpecnost pre prípad, že by sa za Mesiacom nezapálil hlavný motor CSM a lod by sa nenaviedla na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Pociatocný impulz totiž naviedol Apollo 8 na takzvanú "dráhu volného návratu", ked lod mohla obletiet Mesiac a ako bumerang sa vracat k Zemi (kozmonauti pri lete po takejto dráhe, ako aj pocas letu zotrvacnostou medzi Zemou a Mesiacom "nechávali riadit sira Isaaca Newtona"). Opravy dráhy pri ceste k Mesiacu znamenali odchýlenie sa od tejto "dráhy volného návratu", co v praxi znamenalo, že pri Mesiaci sa musí celkom bezpodmienecne zapálit hlavný motor, pretože inak by sa posádka ocitla vo vážnom nebezpecenstve. Vzhladom na väcšie pôsobenie prítažlivosti Zeme na kozmickú lod bola cesta k Mesiacu o 20 % dlhšia než návrat k Zemi.