Čierne diery Čo je to Čierna diera?
Čierna diera je miesto vo vesmíre, v ktorom je skoncentrované také veľké množstvo hmoty, že objekty, ktoré sa nachádzajú v určitej vzdialenosti, nemajú šancu uniknúť. Keďže momentálne je našou najlepšou teóriou o gravitácii Einsteinová všeobecná teória relativity, aby sme lepšie porozumeli čiernym dieram, musíme sa hlbšie pozrieť, na niektoré závery tejto teórie. Lepšie by však bolo začať úvahou o gravitácii v zjednodušených podmienkách. Predstavte si, že stojíte na povrchu planéty.Hodíte kameň rovno do vzduchu. Ak predpokladáme, že ste ho nehodili moc silno, tak bude chvíľu stúpať, ale neskôr gravitačné zrýchlenie planéty spôsobí, že teleso začne postupne padať späť. Ale ak hodíte kameň dostatočne veľkou silou, môže opustiť gravitačné pole planéty úplne. Rýchlosť, ktorú potrebujete udeliť telesu, aby opustilo toto gravitačné pole, sa nazýva úniková rýchlosť. Veľkosť únikovej rýchlosti závisí od hmotnosti planéty, čo znamená, že ak je planéta extrémne ťažká, tak aj gravitácia a úniková rýchlosť sú obrovské. Ľahšie planéty majú malú únikovú rýchlosť. Úniková rýchlosť závisí aj od toho, ako ďaleko sa nachádzate od stredu planéty. Čím bližšie ste, tým je úniková rýchlosť väčšia. Zemská u.r. je 11,2 km/s, kým u.r. mesiaca je iba 2,4 km/s. Teraz si predstavte objekt s obrovskou koncentráciou hmoty v tak malom rozsahu, že u.r. je väčšia ako rýchlosť svetla. Keďže nič nemá väčšiu rýchlosť ako svetlo, tak nič nemôže uniknúť gravitačnému poľu toho objektu. Aj lúč svetla je vtiahnutý späť gravitáciou, lebo nemôže uniknúť. Myšlienka takto koncentrovanej hmoty na tak malom priestore pochádza od francúzskeho fyzika Laplaceho z 18 storočia. Takmer hneď potom ako Einstein rozvinul všeobecnú teóriu relativity, Karl Schwarzschild objavil metematické riešenie rovníc teórie, ktorá popisuje takýto objekt. Ale až oveľa oveľa neskôr vďaka práci ľudí ako bol Oppenheimer, Volkoff a Snyder v roku 1930 títo vážne rozmýšľali o možnosti existencie tkéhoto objektu vo vesmíre. Títo výskumnici dokázali, že ak veľkej hviezde ˝dojde palivo˝, nie je schopná odolať vnútornému gravitačnému pôsobeniu a zrúti sa do čiernej diery. Vo všeobecnej teórii relativity sa gravitačné pôsobenie prejavuje ako zakrivenie časopriestoru. Hmotné objekty deformujú priestor a čas, takže sa neuplatňujú bežné zákony geometrie. Blízko čiernej diery je deformácia priestoru veľmi veľká, čo spôsobuje veľmi zvláštne vlastnosti.
Čierna diera má niečo, čo sa dá nazvať ako horizont udalosti. Je to guľovitý povrch, ktorý označuje hranicu čiernej diery. Cez tento horizont môžete prejsť dnu ale späť už to nie je možné. To znamená, že ak ste raz prešli horizontom, ste odsúdení k neodvratnému pohybu k singularite v strede čiernej diery. Z vonkajšej strany horizontu je úniková rýchlosť menšia ako rýchlosť svetla, čo znamená, že ak máte dostatočne silné rakety, môžete dostať energiu postačujúcu na únik. Ale ak sa nachádzate na vnútornej strane, tak nezáleží na tom aký máte silný pohon, nemáte šancu uniknúť. Horizont má niektoré veľmi zvláštné geometrické vlastnosti. Na pozorovaťeľa, ktorý je niekde ďaleko od čiernej diery, pôsobí horizont ako pekný, statický guľovitý povrch. Ale ak sa raz dostanete blízko k horizontu, uvedomíte si, že má obroskú rýchlosť. To vysvetľuje prečo je také ľahké dostať sa dnu, ale nemožné dostať sa von. Keďže sa horizont pohybuje zvonku rýchlosťou svetla, tak rýchlosť úniku musí byť vyššia ako rýchlosť svetla. Ak sa raz nachádzate dnu v horizonte, časopriestor je zakrivený natoľko, že koordináty popisujúce vzdialenosť a čas dostanú svoje úlohy, t.j. ˝r˝- koordináta popisujúca vzdialenosť vás od centra a koordináta ˝t˝- popisujúca čas. Následkom je, že nemôžete zastaviť váš pohyb do stále menších hodnôt r a za bežných podmienok sa nemôžete vyhnúť pohybu do budúcnosti, to sú práve väčšie a väčšie hodnoty t. So stredom sa zrazíte na r=0. Môžete sa pokúsiť vyhnúť sa tomu použitím vášho pohonu, ale je to márne, pretože nazáleží na tom akým smerom unikáte, budúcnosti sa nevyhnete. Pokúšať sa vyhnúť stredu čiernej diery po prekročení horizontu je niečo také ako pokúšať sa vyhnúť nasledujúcemu utorku. Meno čierna diera náhodou vymyslel John Archibald Wheeler a zdá sa, že trafil klinec po hlavičke, pretože tento názov je oveľa chytľavejší ako tie predošlé. Pred Wheelerom boli tieto objekty nazývané ako zamrznuté hviezdy. Neskôr vysvetlím prečo.
Aká je veľká čierna diera?
Sú dve rozdielné možnosti ako popísať veľkosť niečoho. Môžete povedať akú má veľkú hmotnosť alebo môžete povedať koľko miesta zaberá. Najprv budeme hovoriť o hmotnosti čiernej diery. Z princípu neexistuje medza, ktorá by ohraničovala akú veľkú alebo malú hmotnosť môže čierna diera mať. Hociaká veľká časť hmoty môže byť čiernou dierou ak ju stlačíte dosť ˝nahusto˝.
Domnievame sa, že väčšina čiernych dier je produktom vyhasnutých obrovských hviezd a preto predpokladáme, že aj ich hmotnosť je rovnaká ako hmotnosť týchto hviezd. Bežná hmotnosť čiernej diery je približne desaťkrát väčšia ako hmotnosť Slnka alebo 1031kg. Astronómovia sa nazdávajú, že veľa galxií má v centre čiernu dieru. Tieto majú hmotnosť približne miliónkrát väčšiu ako Slnko čo je 1036kg. Čím ťažšia je čierna diera tým viac priestoru zaberá. Schwarzschildov polomer (polomer horizontu) a hmotnosť sú priamo úmerné, to znamená, že ak jedna čierna diera je trikrát ťažšia ako druhá tak je aj trikrát väčšia. Čierna diera o hmotnosti Slnka bude mať polomer 3 kilometre. Takže typická čierna diera bude mať polomer 30km a čierna diera z centra galxie bude mať polomer okolo troch miliónov kilometrov. Môže sa to zdať veľa, ale určite to nie je veľa v porovnaní s veľkými astronomickými jednotkami. Napríklad polomer Slnka má približne 700 000 km, takže superhmotná čierna diera má polomer iba 4x väčší ako Slnko pritom je miliónkrát ťažšia.
Čo sa vám stane ak spadnete do čiernej diery?
Predstavte si, že ste vo vašej vesmírnej lodi a smerujete k čiernej diere uprostred našej galxie (samozrejme iba v prípade, že ju naša galxia obsahuje ale na tom momentálne nezáleží). Po dlhej ceste k čiernej diere vypnete motory a necháte sa unášať jej gravitáciou. Čo sa stane? Najprv nebudete cítiť nijaké gravitačné sily. Keďže sa nachádzate vo voľnom páde, každá časť vášho tela a vašej rakety začne byť ťahaná rovnakým smerom a budete sa cítiť zaťažení. Ako sa dostavate bližšie a bližšie ku stredu čiernej diery začnete cítiť návalové gravitačné sily. Predstavte si, že vaše nohy sú bližšie ku centru ako vaša hlava, to znamená, že centrum sa nachádza niekde v v smere, ktorý ukazujú vaše nohy. Gravitačný ťah zosilnieva ako sa blížite ku stredu čiernej diery, takže vaše nohy cítia väčší ťah ako hlava. Neskôr sa budete cítiť roztiahnutý. Táto sila, ktorá na vás pôsobí sa volá prílivová sila, pretože sa podobá na sily, ktoré spôsobujú na zemi príliv a odliv. Tieto sily sú intenzívnejšie ako vás centrum priťahuje a nakoniec vás roztrhne. Pri veľmi veľkých čierných dierach ako napríklad tá, do ktorej padáte začnete prílivové sily pociťovať, až keď sa nachádzate približne 600 000 km od jadra, čo je po prekročení horizontu. Ak padáte do malej čiernej diery, s hmotnosťou Slnka, vám prílivové sily začnú let znepríjemňovať asi 6000 km od stredu a budete roztrhaný oveľa skôr ako prekročíte horizont. Čo vidíte počas pádu? Prekvapivo nič zaujímavé.
Obraz vzdialených objektov môže byť rôzne zdeformovaný, pretože kvôli gravitácii sa svetlo láme. Keď prejdete horizontom nič zvláštne sa nestane. Aj po prekročení môžete stále vidieť predmety vonku, pretože svetlo zvonku vás môže ešte stále zasiahnúť. Ale nikto, kto je vonku, vás neuvidí, lebo svetlo nemôže uniknúť späť cez horizont. Ako dlho tento proces trvá? Samozrejme, že to závisí od toho ako ste ďaleko. Ak sa nachádzate vo vzdialenosti rovnej desaťnásobku polomeru danej čiernej diery, tak čierna diera o hmotnosti milión sĺnk vás pritiahne k horizontu asi o 8 minút. Keď prekonáte túto vzdialenosť, tak do stredu vám to potrvá už len 7 sekúnd. Tento čas závisí od veľkosti čiernej diery, takže ak spadnete do menšej čiernej diery, tak vaša smrť príde oveľa skôr. Ak raz prekročíte horizont, ostane vám len 7 sekúnd a v panike môžete zažehnúť motory aby ste sa vyhli centru. Naneštastie je to beznadejné, pretože stred leží v budúcnosti a neexistuje možnosť ako by ste sa jej vyhli.Vlastne čím silnejšie nažhavíte motory, tým skôr dorazíte k stredu.
Váš priateľ je v bezpečnej vzdialenosti a vy padáte do čiernej diery, čo vidí?
Váš priateľ vidí veci celkom inak ako vy. Ako sa dostávate bližšie a bližšie k horizontu, pozorovateľ vidí, že sa pohybujete pomalšie a pomalšie. V skutočnosti nezáleži na tom ako dlho čaká, nikdy vás neuvidí dosiahnúť horizont. Toto isté môžeme povedať aj o materiále, z ktorého čierna diera vznikla. Predstavte si, že sa čierna diera vytvorila z vybuchnutej hviezdy. Keď tento materiál vybuchne, pozorovaťeľ vidí ako sa zmenšuje, ale nikdy neuvidí ako dosiahne Schwarzschildov polomer. To je dôvod prečo sa čierne diery pôvodne nazývali zamrznutými hviezdami. Tento optický klam je spôsobený tým, že keď je polomer vybuchnutej hviezdy iba o trochu väčší, tak sa zdá byť statická. Prečo sa tieto úkazy javia takto? Je to iba optický klam. V skutočnosti to netrvá nekonečne dlho kým sa čierna diera vytvorí alebo kým prejdete horizontom. Ako sa blížite k horizontu, svetlu, ktoré vyžarujete trvá dlhšie kým sa dostane k pozorovateľovi a svetlo, ktoré vyprodukujete pri prechode horizontom, sa ostane vznášať nad horizontom a nikdy sa ku vášmu priateľovi nedostane. Už uplynula dlhá doba, odkedy ste prešli horizontom, ale svetelný signál váš priateľ nikdy nezachytí. Je tu aj iná možnosť ako sa pozerať na celú túto záležitosť.
V takom zmysle, že čas pri horizonte plynie oveľa pomalšie ako mimo dosahu čiernej diery. Predstavte si, že vašu raketu otočíte a snažíte sa uniknúť.Obrovskou silou vaších motorov sa vám to podarí. Keď stretnete vášho priateľa, zistíte, že zostárol oveľa viac ako vy. Takže, ktoré vysvetlenie (optický klam alebo časové spomalenie) je naozaj správne. Záleží od toho, aký systém koordinát na opísanie čiernej diery používate. Podľa bežne zaužívanéeho systému koordinát (˝schwarzschildové koordináty˝) prejdete horizontom keď je časová koordináta t nekonečná. Takže podľa týchto koordinát vám naozaj zabere nekonečne dlhý čas, kým prekročíte horizont. Vlastne tieto koordináty sú pri horizonte nekonečne zdeformované (pre použitie štandartnej terminológie ˝jednotné˝). Ak si vyberiete koordináty, ktoré nie sú jednotné, tak čas, za ktorý prekročíte horizont bude konečný. Ale pre pozorovateľa sa bude zdať konečný. Svetlu to zaberie nekonečný čas aby sa dostalo k vášmu priateľovi. Ak použijete ktorýkoľvek spôsob koordinát bude správny. Sú to iba dve rôzne cesty, ako pomenovať rovnakú vec. V praxi sa stanete neviditeľní pre pozorovateľa pred tým, ako uplynie dlhý čas. Svetlo je posunuté do červného spektra do dlhých vĺn. Takže ak budete vyžarovať viditeľné svetlo určitej vlnovej dĺžky, váš priateľ ho uvidí vo väčšej vlnovej dĺžke. Vlny sa budú predlžovať ako sa budete približovať k horizontu. V skutočnosti to nebude viditeľné svetlo, bude to infračervené svetlo a neskôr to budú rádiové vlny. V nejakom bode prestane byť toto svetlo pozorovateľné a v nejakom inom bode vyšlete posledný fotón pred prechodom cez horizont. Tento fotón dosiahne pozorovateľa asi za hodinu čo je typický čas pre čiernu dieru o hmotnosti miliónkrát väčšej akú má Slnko a už vás nikdy neuvidí.
Ak čierna diera existuje, je možné aby pohltila všetku hmotu vo vesmíre?
Nie. Čierna diera má rovnako veľkú gravitáciu ako objekty s jej hmotnosťou. Jednoducho povedané čierna diera o hmotnosti Slnka nie je lepšia ako Slnko alebo iný objekt o tej istej hmotnosti.
Čo sa stane ak sa Slnko stane čiernou dierou?
V prvej rade Slnko nemá sklony k ničomu takému. Iba hviezdy s omnoho väčšou hmotnosťou končia svoj život ako čierne diery. Slnko bude ešte ˝svietiť˝ približne 5 miliárd rokov. Potom prejde ce z krátku fázu červeného obra, pričom narastie do obrovských rozmerov a pohltí Merkúr a Venušu. Zem sa stane neobývateľnou. Potom slnko zakončí svoj život ako biely trpaslík. Ale ak by sa Slnko stalo čiernou dierou z nejakého dôvodu, tak ako dôsledok by bola tma a chlad v okolí.
Zem a ostatné planéty nebudú pohltené, ale budú obiehať po tých istých orbitách ako predtým. Prečo? Pretože horizont bude veľmi malý iba okolo troch kilometrov.
Je nejaký záznam o tom, že čierne diery existujú?
Je jasné, že čiernu dieru nemôžete priamo vidieť, pretože svetlo sa nemôže vrátiť cez horizont. To znamená, že sa môžeme spoliehať len na nepriame záznamy o tom, že čierna diera existuje. Predstavte si, že ste našli miesto vo vesmíre, kde je určitá pravdepodobnosť, že sa tam čierna diera nachádza. Ako môžete zistiť či tam je alebo nie je? Prvá vec, ktorú by ste mali odmerať je množstvo hmoty v tomto priestore. Ak ste našli veľkú hmotnosť koncentrovanú v malom objeme a táto hmota je čierna, môže to byť dosť dobrý dôvod na to, aby ste mali tušenie, že sa tam čierna diera nachádza. Sú dva druhy systémov, ktorými astronómovia našli čierne objekty s obrovskou hustotou (obsahujúci napríklad aj Mliečna Cesta) a systémy, ktoré vyžarujú lúče X v našej galaxii. Podľa poslednej recenzie Kormendyho a Richstonea boli tmavé objekty s takou hmotnosťou spozorované v ôsmich galaxiách. Hmotnosť v jadre týchto galaxií bola miliónkrát až niekoľko miliárdkrát väčšia ako hmotnosť Slnka. Túto hmotnosť merajú pozorovaním rýchlosti, ktorou hviezdy a plyn obiehajú okolo stredu galaxie. Aby plyn a hviezdy ostali na svojich orbitách je potrebná obrovská hmotnosť. Toto je najčastejší spôsob merania hmotností v astronómii. Tieto ťažké a tmavé objekty sú považované za čierne diery z najmenej dvoch dvôvodov. Prvý: Ťažko si môžeme myslieť, že je to niečo iné, pretože sú príliš husté a tmavé na to, aby to mohli byť hviezdy alebo zhluky hviezd. Druhý je, že jediná sľubná teória vysvetľujúca záhadné objekty pod menom kvazar a hypotéza o činných galaxiách hovorí, že sa čierne diery nachádzajú v ich jadrách. Ak je táto teória správna, tak všetky veľké zlomky galaxie môžu galxiu tvoriť iba prípade, že sa v centre čierna diera nachádza. V konečnom dôsledku tieto argumenty naznačujú, že jadrá týchto galxií čiernu dieru obsahujú, ale nie sú úplne podložené. Dva najnovšie objavy boli urobené na základe hypotézy, že tieto systémy obsahujú čierne diery. Blízko jadra činnej galxie bol nájdený veľmi silný zdroj, produkujúci mikrovlnné žiarenie. Použitím technológie na základe inferometrie bola skupinka výskumníkov schopná dosť presne zmapovať rýchlosť plynu v menšom rozmere ako je ½ svetelného roka od stredu galxie.
Z tohto merania mohli usúdiť, že hmotné objekty, že takto hmotné objekty ako je čierna diera majú menší polomer ako ½ svetelného roka. Je ťažké predstaviť si niečo, čo má tak koncentrovanú hmotnosť ako čierna diera. Druhý objav poskytuje presvedčivejšie dôkazy. Astronómovia odhalili lúče X spektrálnou líniou z jedného galaktického jadra, ktoré ukázalo, že atómy nachádzajúce sa pri jadre, sú posunuté do červeného spektra kvôli spôsobu vyžarovaného svetla blízko horizontu. Takými pozorovaniami je ťažké vysvetliť čiernu dieru, ale ak sú overené, tak hypotéza, že niektoré galxie obsahujú čiernu dieru je správna. Úplne odlišná trieda čiernej diery sa môže nachádzať v našej galaxii. Tieto sú omnoho ľahšie, asi o hmotnosti hviezdy a sú tvorené po explózií supernovy. Ale keby bola takáto čierna diera samostatne niekde inde, nemali by sme šancu ju nájsť. Veľa hviezd existuje v binárnom systéme (pár hviezd, ktoré obiehajú okolo seba). Ak sa jedna hviezda stane čiernou dierou, môžeme ju zachytiť. Niektoré binárne systémy obsahujú malý objekt, niečo ako čiernu dieru. Hmota je pohltená inými objektmi a je vytvorený ˝narastajúci disk˝, ktorý sa vírením vyplní do čiernej diery. Hmota sa v narastajúcom disku stáva veľmi horúcou. Ako sa disk mení na čiernu dieru, vyžaruje veľké množstvo lúčov X. Veľa systémov, napríklad aj binárny systém lúčov X sa môžu stať čiernymi dierami. Predstavte si, že ste našli binárny systém lúčov X. Ako môžete povedať, že neviditeľný malý objekt je čierna diera. Najprv musíte odhadnúť jeho hmotnosť. Odmeraním rýchlosti viditeľnej hviezdy a ostatných predmetov, môžete vyčíslit rýchlosť nevidiťeľného spoločníka. Ak sa objekt zdá byť priveľký, tak si nebudete vedieť určiť, čo to je, pretože zatiaľ nepoznáme žiadný veľký objekt s podobnými vlastnosťami ako má čierna diera. Bežná hviezda takej hmotnosti by mala byť vidiťeľná. Hviezdny zvyšok, ako neutrónová hviezda by sa nemohla uchrániť proti gravitácii a zrútila by sa do čiernej diery. Kombinácia odhadov a detailných štúdii vyžarovania pre narastajúci disk je dosť dobrý dôkaz, aby bolo podložené, že tento objekt je čierna diera. V článku z časopisu Annual Reviwes of Astronomy and Astrophysics (1992) Anne Cowley zhrnula situáciu tým, že sú známe tri systémy (dva v našej galaxii a jeden v neďaľekej Veľkej Magnetickej Hmlovine) pre, ktoré sú veľmi dobre podložené dôkazy, že hmota neviditeľných objektov, ktorá je priveľká nato, aby bola čiernou dierou, existuje. Je veľa podobných objektov, ktoré sa zdajú byť čiernymi dierami, ale nemáme o nich až také presvedčivé dôkazy.
Výskum týchto objektov začal byť činný od roku 1992 a počet kandidátov na čiernu dieru je už o dosť väčší ako 3.
Môže čierna diera zaniknúť?
V roku 1970 Stephen Hawking prišiel s myšlienkou, že čierna diera nie celkom čierna, ale pôsobením kvantovo-mechanických účinkov produkuje žiarenie. Energia vytvorená žiarením je získavaná z hmoty čiernej diery. Následkom čoho sa čierna diera zmenšuje. Ak sa žiarenie zosilňuje, hmota sa scvrkáva. Čierna diera postupne vyžaruje viac a viac, ale následkom toho sa zmenšuje, až kým nezmizne celkom. V skutočnosti nevie nikto, čo sa deje pred úplným zmiznutím čiernej diery. Niektorí vedci si myslia, že ostane malý stabilný zvyšok. V súčastnosti naše teórie jednoducho nie sú dosť dobré, na to, aby nám vysvetlili iné možnosti. Fyzici si myslia, že máme správne teórie, aby sme robili závery o miznutí čiernej diery, ale bez experimentov si nemôžeme byť istí. Prečo čierne diery miznú? Je tu jedna možnosť ako to vysvetliť a je iba trochu nepresná. (Nie je to možné lepšie vysvetliť, pokiaľ sa nezaoberáte niekoľko rokov kvantovou teóriou poľa v zakrivenom priestore.) Vesmír môže vytvoriť hmotu a energiu z ničoho, ale iba ak sa tá hmota alebo energia veľmi rýchlo stratí. Tento záhadný fenomén sa môže prejaviť ako premiestňovanie vákua. Páry skladajúce sa z častíc a antičastíc môžu vzniknúť z ničoho, existovať veľmi krátky čas a potom anihilovať jedna druhú. Energia zanikne, ked vzniknú častice, ale všetka energia sa vráti, keď sa častice zničia. Síce to znie zvláštne, ale premiestňovanie vákua je experimentálne overené. Teraz si predstavte, že tieto vákuové premiestňovania sa dejú blízko horizontu čiernej diery. Môže sa stať, že jedna častica prejde horizontom, kým druhá unikne. Ta, ktorá unikla nesie so sebou energiu z čiernej diery a môže byť spozorovaná pozorovateľom, ktorý je veľmi ďaleko. Pozorovateľovi sa bude zdať, že čierna diera vyžaruje častice. Tento proces sa opakuje a pozorovateľ vidí prúd žiarenia z čiernej diery.
Čo sa mi stane ak čierna diera zmizne pred tým ako sa do nej dostanem?
Všimli ste si, že z miesta odkiaľ vás váš priateľ pozoroval, sa zdalo, že vám trvá nekonečne dlho, kým prejdete horizontom. Všimli ste si, že čierna diera mizne cez Hawkingové vyžarovanie v konečnom čase. Takže za čas kým dosiahnete horizont. Keď sme povedali, že váš priateľ bude vidieť, že vám trvá večne, kým prejdete horizontom, predstavovali sme si nemiznúcu čiernu dieru. Ak čierna diera mizne, tak sa veci majú inak. Pozorovateľ vidí, že prechádzate horizontom, kým čierna diera mizne. Takže si vysvetlíme, čo je pravda. Ak si spomínate, hovorili sme, že váš priateľ je obeťou optického klamu.
Svetlu, ktoré vyžarujete, keď ste blízko horizontu, ale stále vonku, trvá veľmi dlho kým sa dostane k pozorovateľovi. Ak sa čierna diera stratí navždy, tak to svetlu trvá ľubovoľne dlhý čas, kým sa dostane preč a preto vás váš priateľ nevidí prechádzať horizontom veľmi dlhý čas. Ale ak sa raz čierna diera stratila, tak nie je nič čo by zastavilo svetlo, ktoré nesie nový obraz o tom, ako prechádzate horizontom. V skutočnosti toto svetlo dosiahne vášho priateľa v rovnakom momente, ako posledné vyžarenie Hawkingového žiarenia. Samozrejme nič nezabráni tomu, že ste už dlho pred tým prekročili horizont a boli ste zničení v centre. Použitá literatúra: Black Holes by Ted Bunn (anglický originál)
Wurstol.