Prvá slovenská republika známa tiež ako Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov ktorý vznikol pred Druhou svetovou vojnou na troskách Druhej česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okýptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusi zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom vyhlásilo samostanosť 14. marca 1939. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou fašistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.
K vzniku Slovenskej republiky prispela aj neschopnosť alebo neochota pražskej vlády Česko-Slovenska usporiadať vzťahy so Slovákmi na základe federácie, ako to vyplývalo z pôvodnej Pittsburgskej dohody medzi českými a slovenskými predstaviteľmi z roku 1918.
Mníchovská dohoda a prvá viedenská arbitráž Po Mníchovskej dohode západných mocností 29. septembra 1938 prišla prvá česko-slovenská republika o Sudety, územia obývané nemeckým obyvateľstvom. Česko stratilo celkovo 38 percent územia, čím prišlo nielen o dôležité priemyselné centrá, ale aj o moderný strategický systém ochrany hraníc vybudovaný na ochranu proti prípadnému vpádu nacistického Nemecka. Prezident Beneš po Mníchovskej dohode odstúpil z funkcie a na jeho miesto nastúpil v novembri 1938 Emil Hácha, ktorý nedokázal efektívne vzdorovať hitlerovskému nátlaku.
Priamym dôsledkom mníchovského diktátu bola prvá viedenská arbitráž, na základe ktorej bolo Česko-Slovensko (a neskôr Slovensko) nútené odstúpiť približne jednu tretinu územia, najmä Maďarsku, a neskôr malú časť územia i Poľsku.
Česko-Slovensko stratilo arbitrážou 11 882 štvorcových kilometrov územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska a 226 štvorcových kilometrov, najmä územia Oravy a Spiša, v prospech Poľska.
Druhá česko-slovenská republika Výrazne oslabený česko-slovenský štát vedený z Prahy bol po Mníchove a Viedni nútený pristúpiť na ústupky voči menším národom žijúcim na území Česko-Slovenska.
Autonómia Slovenska Výkonný výbor Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany s tichým súhlasom ostatných slovenských politických strán (okrem Demokratickej strany) rozhodol na zasadnutí v Žiline 5. októbra 1938 o sformovaní autonómnej slovenskej vlády na čele s Dr. Jozefom Tisom. Takmer všetka moc (neskôr všetka moc) sa sústredila v rukách HSĽS.
Autonómia Podkarpatskej Rusi Podobne sa na Podkarpatskej Rusi sa dohodli dve najväčšie národnostné menšiny, Rusíni a Ukrajinci a od 8. októbra 1938 vytvorili vlastnú autonómnu vládu. Následne pod vplyvom moderného ukrajinského národného povedomia získala kontrolu nad autonómnou vládou pro-ukrajinská frakcia vedená Avhustynom Vološynom a Podkarpatská Rus bola premenovaná na Karpatskú Ukrajinu. Česko-Slovensko
- 30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta novokonštituovanej federatívnej republiky Emil Hácha a Česko-Slovensko sa začalo oficiálne nazývať Česko-Slovensko (dovtedy sa nazývalo skrátene Československo alebo dlhým tvarom Československá republika). Federácia pozostávala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina. Po strate pôvodných prirodzených hraníc s Nemeckom a tiež strate vojenských opevnení však bolo Česko-Slovensko vojensky neubrániteľné a jeho situácia sa priebežne zhoršovala. V januári 1939 stroskotali rokovania medzi Poľskom a Nemeckom a Hitler, ktorý už pripravoval vojnu proti Poľsku, potreboval Česko-Slovensko eliminovať.
Rozhovory v Berlíne a vznik slovenského štátu
- 13. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Jozefa Tisa, vyzval ho, aby Slovensko okamžite vyhlásilo samostatnosť, v opačnom prípade bude rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Túto správu od Hitlera pre Tisa „potvrdil“ Joachim von Ribbentrop, minister zahraničia Nemecka, (falošnou) správou, že sa na slovenských hraniciach už sústreďovali maďarské vojská.
Po týchto rozhovoroch slovenský snem v Bratislave 14. marca jednohlasne vyhlásil slovenský štát a Jozef Tiso sa stal prvým predsedom vlády samostatnej republiky. Poloficiálny názov slovenský štát sa používal do prijatia ústavy 21. júla 1939, oficiálny názov potom znel Slovenská republika.
- 14. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Háchu a v noci na 15. marca bol Hácha pod hrubým nátlakom leteckého bombardovania Prahy prinútený podpísať dokument o včlenení Čiech a Moravy do Nemecka. Hácha tak učinil bez konzultácie s parlamentom.
Rozpad Česko-Slovenska bol zavŕšený ráno 15. marca, kedy Maďarsko začalo obsadzovať zvyšnú Karpatskú Ukrajinu, a keď prekročili jednotky Wehrmachtu české hranice. 16. marca bol Hitlerom na Pražskom hrade vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Hácha sa stal bábkovým prezidentom tohto útvaru.