/p>

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

Umenie – nie je vymedziteľné, prelínalo sa z jednej doby do druhej, slúži ako špecifická forma komunikácie, kde človek vkladá nielen otázky existencie a bytia, aj zmyslové zážitky jednotlivca Predmetom umenia je človek a jeho mnohostranné záujmy, myšlienky, hmotné a duchovné potreby, vzťah ku kozmu, civilizácií, predovšetkým k nemu samému a iným. Výraz – v umení znamená výraz vyjadrenie duš. stavu, nálady alebo pohnútky, výraz má blízko k expresii – vnútorné napätie pôsobí na diváka cez farbu, tvar, alebo iný materiál. · Umenie členíme:

  • architektúra
  • maliarstvo
  • sochárstvo
  • úžitkové umenie

Architektúra – staviteľské umenie, vytvára priestor, zákl. delenie: § Svetská (hrady, zámky, kaštiele, divadlá) § Náboženská (chrámy, kaštiele, kaplnky, katedrály) Spočiatku boli aj sochárstvo a maliarstvo súčasťou architektúry. Sochárstvo – sochár vytvára hmotné 3 – rozmerné diela – sochy. Sochu môžeme vnímať ako súčasť archit., ako časť zasadenú do nejakého priestranstva, alebo ako voľnú plastiku (medaily)

Socha môže mať podoby:

  • 1. skulptúra – soch. umelecké dielo, vzniklo odoberaní hmoty
  • 2. plastika – vzniklo pridávaním hmoty, modelovaním
  • 3. súsošie – soch. kompozícia pozostávajúca najmenej z 2 plastík
  • 4. reliéf – soch. dielo tvorené v ploche vytvárajúce 3 – rozmer plastickým náznakom, môže byť nízky (basreliéf), stredný, vysoký
  • dôležitý je tvar, objem aj svetlo v ňom

Maliarstvo – dominantné miesto v umení MONUMENTÁLNE M. – súvisí s archit. (fresky, mozaiky) ŽÁNROVÉ OBRÁZKY A PORTRÉTY – žáner predstavuje ustálený námet, ale aj bežný výjav zo života KRAJINA A ZÁTIŠIE – zátišie – neživé predmety, alegórie – mŕtve vtáky...

Základné mal. techniky:

¨pastel, ¨akvarel, ¨kvaš, ¨temperová a ¨olejová maľba

Produktom umenia je výtvarný artefakt, výtv. dielo. Každé má svoju formu a obsah. Forma – jeho štruktúra vytvorená pomocou znakovo výrazových prostriedkov, ktorými je vyjadrený obsah umeleckého diela, je to spôsob umeleckého vyjadrovania Obsah – mnohostranná skutočnosť prostredníctvom ktorej sa umelec vysporiadal s výtv. námetom. Umelecké dielo – obraz, socha, plagát, pôsobí na nás vizuálne, prostr. tvarov, farieb, svetla

Výtvarné vyjadrovacie prostr.: bod, línia, tvar, farba, svetlo, objem, priestor

Dejiny výtv.

umenia:

1. Umenie predhistorické – predstavuje praveké umenie

  • 2. Staroveké umenie: Egyptské, Mezopotámske, Sýrske, Egejské, Grécke a Rímske

3. Stredoveké umenie: Byzantské, Románske Gotické umenie

4. Novovek: Renesancia, Barok, Rokoko

  • 5. Umenie 19. a 20. storočia: romantizmus, realizmus, impresionizmus, kubizmus, futurizmus, nefiguratívne umenie, abstrakcia, surrealizmus

Predhistorické umenie – umenie praveku

Najstaršie kresby – verili v moc obrazov Pravek =>najväčší čas. úsek s najmenším počtom zanechaných premetov umeleckej povahy Vrcholom umenia – stredný paleolit 10 000 – 15000 r. p. n. l., keď človek dospel na určitý stupeň myslenia, keď dokázal vnímať svet nielen rečou, ale vizuálne vznikalo umenie V pravekom umení: človek vyjadruje svoj vzťah k prostrediu, boj s prírodou. V tomto období vzniká 1. forma kultu (náboženská – FETIŠIZMU, našiel svoj výraz v monumentálnej architektúre

  • 1. praveké stavby z neopracovaných balvanov => megalitické stavby – Stonehange
1 krát bol použitý architrábový princíp (dodnes používaný: P) Rozlišujeme: ¨MENHIR, ¨DOLMEN, ¨KROMLECH

V SOCH. TVORBE dominuje žena – matka, šíriteľka rodu, symbolizovala zachovanie rodu, erotické túžby - kult ženy Sošky Venuše – znázornenie plodnosti, vyrábané z hliny, kameňa, kostí, rozmanité veľkosti. Najznámejšie – Venuša Vilendorfská, Venuša z dolných Věstoníc, Venuša z Moravian

MALIARSKA TVORBA – kresby na stenách jaskýň predstavujúce zápas človek s prírodou – rituál. Štetce (1500 r. p. n. l) s chumáčov pier a chlpov, rúrky z dutej kosti, slúžiace na fúkanie. Väčšinou boli znázorňované bizóny, kozorožci, kone, menej soby (kt. boli hl. potrava) Najznámejšie maľby v ALTAMIRE v Španielsku a LASCAUX vo Fr., jaskyne slúžili ako kultové miesto, svätyne

Starovek

Egyptské (Níl) a Mezopotámske umenie (Eufrat a Tigris) umenie sa prelínalo, súmerne sa vyvíjali, v Egypte bol umenie aj náboženstvo zamerané na kult mŕtvych, v Mezopotámií kult panovníka, pozemská sláva Egypt - stredisko vzdelanosti a kultúry, má veľký význam pre rozvoj ďalšieho umenia Egyptské umenie – posmrtný život uctievaní bohovia Vládla tu prísna hierarchia, pravidlá, čo sa smelo ako zobrazovať, Egypťania stavali mohutné stavby, kt. boli pojené s ich náboženským životom, MASTABY – murovaná hrobka, do kt. ukladali mŕtvych, PYRAMÍDY – kráľovské hrobky, kt. mali tvar 4 – bokého hranola, spočiatku stupňovité, neskôr hladké, vnútri bol sarkofág s múmiou V Údolí Kráľov sú hrobky vyhĺbené v skalnatých svahoch. Monumentálne stavba – zasvätená bohom = chrám, geometrická presnosť a odpozerávanie prírody Pri chrámoch – sfingy( ležiace telo leva s ľud.

hlavou – spojenie sily a rozumu), za nimi obelisky, pred nimi kolosy – sochy sediacich kráľov v nadživ. veľkosti (v Luxore a Karnaku)

MALIARSTVO A SOCHáRSTVO súviselo s náb. a archit., sochári vytvárali diela z tvrdého materiálu v nadživotnej veľkosti v strnulej póze. drobné plastiky, reliéfy, náb. scény. Reliéfy a nástenné maľby zdobili hrobky a poskytujú nám živé obrazy zo života Egypťanov. Mali vyjadrovať 3 čas. úseky:

  • 1. pozemský život
  • 2. zobrazenie obradov na pohrebe
  • 3. posmrtný život

Egypťania poznali písmo v podobe obrázkov, zdobili nimi hroby najmä kráľovský alebo faraónske hrobky. Snaha o realistické zobrazenie ich života, maľovanie najmä plošne, nepoznali perspektívu, ich zobrazenie bolo založené na tom, čo je dôležité. Všetko malo vyvolávať súlad, harmóniu a malo zásadu vyvolávať dejem rovnováhy a prísnu harmóniu. V Egypte boli remeslá na vysokej úrovni: keramiky, nábytok, šperkárstvo, textilná výroba Mezopotámia - neustále obývaná a dobývaná pôda. Najstarší obyvatelia Sumerovia, používali obrázkové písme, potom klinové (Epos o Gilgamešovi) V Mezopotámií sa stavali mohutné paláce a chrámy =>ZIKURATY, tu aj zanikli, boli robené z hliny. SOCHÁRSTVO – zamerané na zachytenie scén zo života kráľov, nábož. obradov, zážitky z lovu Zachovali sa menšie figurálne plastiky, strnulý výraz, sú živšie, územčité

MALIARSKE pamiatky sa nezachovali, vynikali v umeleckých remeslách a keramike, preslávené zlatotepectvom. Sumerov si podmanili akádi, vytvorili Starobabylonskú ríšu – najväčší rozmach za Chamurapiho, pokračovanie v Sumerskom umení, obohatili o citlivosť a fantáziu. Stavali rozsiahle paláce, zdobené býkmi pri vchodoch => babylonsko – asýrske obdobie , zjednodušili klinové písme, začalo sa písať do riadkov sprava doľava

Sýrske umenie – pôsobili tu fénijčania, kt. samotní nevytvorili žiadne nové umenia, ale boli známi ako dobrý stavitelia (Šalamúnov chrám v Jeruzaleme), vynašli hláskové písmo

Egejské umenie – kolíska kultúry a vzdelanosti (Knosos, Faistos, Mykény, Tíryns a Trója). Hl. centrum – Kréta. Egejské um.

sa delí na: Umenie Kréty – minoiské Umenie Mykén - mykénske Stavali sa mestá, poschodové domy z kameňa, z tehly..., stĺpy sa rozširovali zdola nahor, červené

MALIARSTVO – freskové maľby s figuratívnym motívom, hlavne ženy – kňažky, akrobatky, tanečnice, ženy boli štíhle, svalnaté, maľby vyjadrujúce radosť, šťastie

SOCHÁRSTVO – Fajansové figúrky – zobrazenie typickej ženskej postavy s hadmi, kykladské modly

Grécke umenie

  • vytvorené z egejskej kult., dosahuje najvyšší stupeň vzdelanosti
  • delenia na otrokársku a triednu spoločnosť
Dôraz kladený na harmóniu tela a duch, vynašli drámu a divadlo, z literatúry báje a mýty. Napísali aj prvé dejiny, dôraz kladú na vzdelanie. Najvyšší boh Zeus a jeho žena Héra, zobrazovaný aj – Afrodita, Aténa, Apolón, dôraz na armádu (hlavne Sparta)

Obdobie Grécka sa delí:

  • 1. archaické
  • 2. klasické
  • 3. helenistické

Dominantná v tomto obd. bola ARCHITEKTÚRA – Chrámy – spočiatku z dreva, neskôr z kameňa, mramora

3 zákl. slohy:

  • 1. Dórsky (mužský) – meno po dórskom kmeni, bol známi prostým životom – jednoduchá archit., char. znak = stĺp, kt. nemá pätku, spočiatku hladký, neskôr žliabkovaní, hlavica – okrúhly hladký tvar, 1. chrámy robustné, najznámejší chrám Parthenon
  • 2. Iónsky (ženský) – ozdobnejší, driek štíhlejší, vyšší, mal pätku, žliabkovaný, hlavica zdobená volútami – neskôr nahradené kariatídami, najmä v Iónii, dekoratívny štýl
  • 3. Korintský – podobný iónskemu, odlišné hlavice, tvar kvetinového koša, kalich, akantových listov, hl. materiál – kameň a mramor. V každom meste chrám – znak gr. mestského štátu. 2 znaky – predsieň, hlavná časť zasvätená bohu
Podľa množstva stĺpov sa rozlišujú 4 druhy gr. chrámov

SOCHÁRSTVO

Egyptské – založené na vedomostiach Grécke – čo vidia na očiach

  • grécka mytológia zameraná na zobrazovanie ľud. tela a víťazov šport. hier
  • materiály – drevo, neskôr kameň, mramor
  • monumentálnosť a blokovitosť – vplyv Egypta, nepoddajnosť materiálu

Pre archaické obd. 2 typy sôch:

1. Kuros – nahý stojatý mládenec

  • 2. Korí – stoj. alebo sediaca dievčina oblečená do dlhého rúcha
Boli z kameňa, celé pomaľované, končatiny zvýrazňovali zárezmi, črtalo sa telo, char. bola dekoratívna úprava vlasov. Šaty na korí sú ľahké, vzdušné, pod nimi sa črtá ženské telo

Klasické obdobie – centrum soch. – Atény

  • oživili výraz tváre, vymanili sochu z nehybnosti, blokovitosti – pohyb
  • pracovali na anatómií človeka
  • rozpracovanie proporcií a mier pre kanón (pomer hlava:telo)
  • odlievané z bronzu alebo robené z mramoru
  • motívy: zobrazenie božstiev, život v gr. spoločnosti (atléti, vojvodci).
  • zobrazenie mladého, vznešeného tela, zdatnosti, krásy, vyrovnanosti, kalokagáthia = harmónia tela a ducha, nezobrazovanie detí a starcov

Sochári:

Miron – zobrazil diskobola, dokonalo prepracoval pohyb atléta, dosiahol úplnú harmóniu Feidias- najvýraznejší, výzdoba partenónu, socha Palas z Atény- Socha Dia v Olympií, už neexistuje Skopas – vyzdobil mauzóleum v Halikarnase – zobrazuje boj grékov s amazonkami Polykleitos – soch.

dielo založil na nehybnej kráse, odpočívajúci atlét, diela: Doriforos, Diadumenes

vypracoval 1. kanón (1:

Praxiteles – ľúbezné a lichotivé poňatie predmetov, Afrodita zostupuje do kúpeľa Lysipos – prerobil Polykleitov kanón (1:8), postava tak pôsobí štíhlejšie a vyššie, používa sa dodnes, dielo Apoximenes – podobizeň Alexandra Veľkého , reliéf vystupuje do popredia

Helenistické obdobie – zamerané na city a zobrazenie žen. postavy

  • vládnuci podporovali stavby domov, divadiel, športovísk...
  • významné dielo alexandrijský palác na ostrove Faros patrí k 7 divom sveta
  • Archimedes,, Euklid
  • zobrazenie aj detí a stavov, utrpenia, bolesti
  • b mal. čierne postavy na červenom podklade a naopak

Etruské umenie

  • prechod medzi gr. a rímskym
  • vzdelanosť a svojrázne umenie, dekoratívnosť, živelnosť, veselosť...
  • používanie klenby, stavanie chrámov
  • v soch. dominuje portrétny realizmus

- na jeho základe vzniká:

Rímske umenie

  • spoločenská organizácia štátu
  • po 3. tisícročí rozvoj stavebného inžinierstva – stavanie ciest, akvaduktov, kúpeľov
  • vytvorenie nových architektonických typov, základ stavby stena – nosná funkcia, stĺp – len ozdobná funkcia
  • prísny urbanizmus – mesta – siete ulíc sa prelínali v 30 stupňovom uhle
  • výstavba kanalizácie, vodovody, dláždené ulice, cesty
  • dominuje chrám, bazilika – predstavovala tržnicu al. súd
  • Kúpele – Hadrianov, Diokletiánove, Cavacalove
  • divadlá, amfiteátre, konali sa tu zápasy gladiátorov, koloseum, socha Neróna
  • víťazné oblúky - slúžili na oslavu víťazného cisára a na výzdobu
  • víťazné stĺpy – Trajanov stĺp
  • portrétne umenie – dôraz na individualizáciu osobnosti

V SOCHÁRSTVE dominuje reliéf V MALIARSTVE fresková a vosková technika

  • na SVK – Gerulata, Devín, Kelemancia, Stupava, Milanovce, Pác, Castelum Lagaritio
  • strieborná misa v Strážach pri Rakovanoch

Stredovek

  • 5. – 15. stor.
  • začiatok rozpadávania rímskej ríše
  • obrat na kresťanskú vieru
  • ranokresťanské umenie vznikalo v 3. stor. - bolo prezentované tajne, kvôli prenasledovaniu, v 4. stor. uzákonené Konštantínom
  • postupne sa z ranokresťanského stalo byzanské umenie
  • kresťanstvo bol (380) ediktom Teodosia povýšené za štátne náboženstvo
  • byzanské umenie – svojský štýl

ARCHITEKTÚRA

  • predovšetkým tehlová, základom sa stal chrám s pôdorysom gr. kríža, bočné lode
  • chrámy – krásne zdobené, ornamentami z náb. života, mozaika
  • naj. chrám Božej Múdrosti Hagia Sofia v Carihrade, Chrám sv.

Marka v Benátkach

SOCHÁRST VO

  • rezba reliéfov, dekoratívne tvary

MALIARSTVO

  • freska, mozaika – prvotná úloha – poučenie, to čo mohlo odpútavať pozornosť muselo byť vylúčené, maliarstvo pôsobí plošne, strnulo, dekoratívne, postavy sú zahalené
  • umelec sa snažil vyjadrovať jasne, neuplatňuje fantáziu
  • v Antike sa uplatňuje modrá a zelená, slávnostné scény na zlatom pozadí (mozaiky)
  • ikony – prenosné sv. obrazy, knižná maľby

Románske umenie

  • 10 stor. Z Európa
  • rozpad civilizácie, vo V eur. ranokresťanské umenie, v Z Eur. – obdobie temna- kmene, nástup románskeho umenia
-

ARCHITEKTÚRA

  • stavby mali jednoduchý pôdorys, 1 – 3 lode ukončená apsidou, neskôr predelené transeptom
  • pôsobí masívne, málo okien, malé okná
  • dominantné klenby a oblúky
  • klenby – dominovali valená a krížová
  • stĺpy ô oblé 8 – hranné, hlavica – kubický guľatý tvar, tvar kalicha pokrytý zvieracími a ornamentálnymi tvarmi
  • oblúk – polkruhový, na románskych kostoloch medzi bočnými a hlavnými loďami, na okná, dvere, symbolická myšlienka víťazstva
  • rotundy – malé stavby , jednoloďové kostolíky, baziliky, 3 – loďové kostoly

Vo Fr.- kláštor v Clumy, Tal, šikmá veža v Pise, Ang. väzenie Tower, katedrála v Cantenbury a v Durhame, Šp. – pútnický kostol Santiago de Compostela, Nem. – chrám v Kolíne na Rínom

SOCHÁRSTVO AJ MALIARSTVO spočiatku súčasť archit. - obnova figurálnych motívov (svätci – dôstojní, vážni, statickí) V Sochárstve reliéfy – ornamentálne a figurálne – symbolické a lineárne

  • najviac zdobené portály
V Maliarstve – výzdoba stien chrámov, biblické motívy, dominujú fresky, výjavy zo života Krista

  • maľba na sklo, iluminácia – knižná maľba, uplatnenie abstraktných prvkov, fantázia, ornamenty

Románsky sloh na Slovensku a v Čechách

  • hl. slovo – cirkev
  • rotundy
  • výzdoba na portáloch, laviciach, stĺpoch
  • v Prahe sa koncentrovala moc v staviteľstve: Kláštor s bazilikou sv. Juraja na praž. hrade, rotunda sv. Martina na Vyšehrade, v Prahe existovalo 41 románskych kostolov
  • Kláštor v Třebíči, Tišňove, rotunda sv. Kataríny v Znojme
  • na SVK – rotunda v Skalici, 3 – loď bazilika v Diakovciach nad NR, hronskom Beňadiku, Spišskej Kapitule
  • stavba hradov: výšinné(Pražský hrad, Vyšehrad) a rovinné
  • súčasťou hradu – hrad, hrad. kaplnka, budovy dvorskej i voj. služby, hosp. príslušenstvá a opevňovacie systémy, Spišský a Nitriansky hrad
  • Portál v Ilii v B. Štiavnici a v Spiš. Kapitule
  • v mal – nábož. motívy v Ludrovej, v Žehre, Veľkej Lomnici, kostol v Dravciach

Gotika

  • 12. stor., vo V Eur. – jednotný štýl
  • v Z Eur. – nekľudné
  • zrod myšlienky postaviť niečo nové, čo tu ešte nebolo, nová stavba nových rozmerov z kameňa a zo skla
  • zákl. architektúry – lomený oblúk
  • zobrazovanie gotických madon – ideál krásy
  • sloh cirkvi víťaznej
  • výstavba chóru baziliky v Saint Denise, 1.

stavba – opát Sugera

  • oblúky prenášali na nosné steny, piliere, stena stratila prvenstvo, mala úlohu uzatvárať priestor
  • piliere ukončené fialou (hrot)

ARCHITEKTÚRA

- práca založená na 3 bodoch:

1.) zväčšovanie otvorov 2.) zvýšenie budovy 3.) hľadanie homogénneho priestoru

  • plná románskych vplyvov, vytvára vlastný štýl gotický, presná geometria
  • stavby v Durhame a Cluny
  • lomený oblúk – char. rys gotického umenia
  • okná, dlhé, štíhle, zakončené lomeným oblúkom
  • ružice, okrúhle okná v priečelí chrámov

Svetové pamiatky:

Ang. – dekoratívnosť, katedrála vo Walese, katedrála v Cantenbury Fr. – opátstvo Saint Denis, Notredam v Paríži Nem – katedrála v Kolíne nad Rínom Rak – katedrála vo Viedni Čechy – Praha- centrom, chrám sv. víta(Peter Parléž), katedrála sv. Barbory v Kutnej Hore, katedr. v Kolíne nad Labem, svetská arch. : Karlštejn, Staromestská radnica, Prašná brána, Karlov most...

SOCHÁRSTVO

  • na priečelí chrámov výzdoba portálov a tympanónov
  • postavy v strnulom postoji
  • v pol. 13. stor. sa objavuje soch. výzdoba v interiéroch chrámov
  • sochy svätých, panna Mária s dieťaťom
  • char. rys je drapéria – členenie, riasenie odevu, odev nahrádza telo, v neskorej gotike odev krásne formuje tvary ľud. tela, silueta v tvare S
  • sochy sa odpájajú od archit – začínajú vystupovať (Chartres, Remeš)
  • najčastejšie výjavy zo života Krista
  • najtyp zobrazenie Madona s dieťaťom, boli polychrómované zlatom
  • Tal. Nikola Pisano – spojil gotický štýl zobraz. s antickým sochárstvom, dal telám silu a mohutnosť, dielo Baptistérium vytvoril pre kazateľnicu v Pise
  • telo zobrazuje čo najvernejšie (drapéria)
  • kombinoval viac príbehov naraz

MALIARSTVO

  • malo záľubu v klenotoch a jasných farbách úlohou bolo zafarbovať steny, strany kníh (iluminácie)....
  • spočiatku nebol dôraz na objem a priestor
  • obraz chápaný ak informačná tabuľa
  • v nástennej maľbe v chrámoch, maľba na oknách
  • podnet na rozvoj mal. v 13. stor. – rehoľné rády
  • vplyvom soch. si mal. vytvorilo teóriu zobrazujúcej maľby – vízia reality

- pre Tal. mal. – dôležité 3 objavy:

  • 1. začlenenie postavy do krajinného priestoru z kt. vychádza
  • 2. vystihnutie cit. hnutia
  • 3. vytváranie 3-rozmerných stavieb
  • Benátky – úzke spojenie s Byzanciou
  • Giotto di Bomde vytváral obrazy priamo pred očami
  • jeho cieľ – vytvoriť javisko, na kt. sa odohráva príbeh
  • bol zakladateľ renesančného umenia v tal
  • cyklus fresiek zo života sv. Františka
  • zlatnícka produkcia, produkcia tapisérií – typická je vyumelkovanosť a prepych

Gotické umenie na SVK

  • je to najvýraznejšie a najvyhranenejšie obd. - naplno sa rozvilo v pol. 15. spor na Spiši, vplyv zo Z Európy
  • šíriteľmi – kláštory a rehole, neskôr bohaté mestá (hl. Banské slobodné mestá)

- na SVK 4 zákl. okruhy:

  • 1. Oblasť Spiša – Levoča, stredisko obchodu a remesiel, Kežmarok, Spiš.

Kapitula

  • 2. stredoslovenské banské mestá – BB, Kremnica, B. Štiavnica

3. BA a Z-Slovenské mestá – vplyv Viedne

  • 4. oblasť Šariša- Bardejov, Prešov, Košice
  • rozvoj gotických chrámov –majster Mikuláš z Bardejova, v Spiš. Sobote staviteľ Juraj
  • stavali sa farské kostoly, Prešov, TT, Kremnica, Levoča, Spišská n/Ves
  • najväčšie stavby – trojloďové baziliky, dom sv. Alžbety v KE, dom sv. Martina v BA
  • Svetská arch. – stavby hradov, Spišský, Trenčiansky, Zvolenský, radnice, paláce...

SOCHÁRSTVO

  • Majster Pavol z Levoče – zavŕšil tradíciu gotiky na SVK
  • sochy z dreva, polychrómované, oltárna výzdoba, rozmanité témy: jasličky, kalvária, ukrižovanie, boží hrob, hlavne madony, soch. dielne – KE, Ban. Štiavnica, Levoča

MALIARSTVO

  • Michal z Trnavy – iluminátor, maľby tabuľové v dome sv. Alž. v KE, Spišskej Kapitule, korunovanie Karola Róberta z Anjou, v Dravciach maľby, krídlové oltáre, Košické cykly, cyklus sv. Alžbety...