Veľká Morava

Veľká Morava

SLOVANIA NA NAŠOM ÚZEMÍ .

Osídlenie Slovenska

• V SVK – 1. vlny Slovanov – na prelome 4./5. storočia
• J a Z SVK – osídlili Slovania postupujúci z V cez maďarskú nížinu
• S SVK – osídlili Slovania prechádzajúci cez Karpatské priesmyky
• ďalšie slovanské kmene pokračovali cez Moravskú bránu a Sliezsko, do Čiech a Nemecka až po rieku Labe
• na JZ dosiahli Slovania priestor dolného Rakúska

-žili usadeným spôsobom života, živili sa poľnohospodárstvom, remeslo, chovom dobytka, naturálny obchod

• venovali sa brtníctvu = zber medu od divých včiel /med liečivú funkciu/
• remeslo – predmety každodennej potreby - hrnčiarstvo – nádoby, najprv nepoznali hrnčiarsky kruh
• kováčstvo – sekery, nože, motyky
• tkáčstvo

Z - slováci, češi, poliaci, lužický srbi J - slovinci, srbi, chorváti, macedónci V - rusi, bielorusi, ukrajinci

• 6.st. – obsadzujú Podunajskú nížinu Avari, ktorí boli vedení Kaganom Vajanom, a jeho stredisko - pri Debrecíne
• Avari si stavali hrinky = uskladňovali tu ulovenú korisť

podnikali lúpežné nájazdy

• 7.st. – boje Slovanov a Avarov
• výsledky bojov: rôzne formy vzťahov Avarov a Slovanov
• J a JZ Slovensko – avarská symbióza - spoločné slovansko-avarské hroby
• niektoré skupiny Slovanov s i Avari úplne podmanili

 Avari ich využívali pri bojoch v prvej línii, nazývali sa befulkovia

• befulkovia – na dobývanie Byzantskej ríše
• vinidi = venédi = Slovania v historických prameňoch

• Slovania pripravovali povstanie proti Avarom: - zásoby potravín
• príprava pevností
• hromadenie zbraní
• získavanie staršinov jednotlivých rodov, pre spol. postup proti A

• 623 – 624 – príchod franského kupca Sama (vyvolili si ho za kráľa) vznikla Samova ríša (623-658)

slovanský kmeňový zväz

• 631 – 632 – konflikt medzi Samovou a Franskou ríšou, kde vládol kráľ Dagobert
• Slovania prepadli karavánu franských kupcov, prišlo k vojne
• Dagobert s 3 prúdmi vojsk, vtrhol na územie Slovanov, kde bol v 632 – pri Wogatisburgu porazený pri 3-dňovom boji
• Samo vtrhol na územie franskej ríše a vyplienil Durínsko
• k Samovi sa pridali aj vzdialené české kmene a lužickí Srbi, pod vedením vládcu Dervana

Centrum Samovej ríše: Z Slovensko, Morava, Rakúsko, Čechy Význam Samovej ríše: - prvé zjednotenie Slovanov

• prvý pokus o slovanský štát
• Samova ríša si udržala nezávislosť a slobodu voči Avarom a Frankom

VEĽKOMORAVSKÁ RÍŠA .

NITRIANSKE KNIEŽATSTVO:

• územie JZ Slovenska, Turca, Spiša, Gemera
• 1. historicky dokázaný – knieža Pribina

828 - dal postaviť 1. kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám (dnešná stará časť Nitry)

• centrum – Nitra
• v Nitrianskom knižatstve boli viaceré hradiská – Devín – boli opevnené „hradbami“ z dreva
• pôsobenie misionárov z Franskej ríše, aj keď Pribina ešte nebol pokrstený

MORAVSKÉ KNIEŽATSTVO:

• v povodí rieky Moravy
• na Z ohraničené Českomoravskou vysočinou
• na V Malými a Bielymi Karpatami
• na J Dunajom
• centrá – Mikulčice, Staré Město
• 1. historicky doložený - knieža Mojmír

833 - Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry, spojil obe kniežatstvá a tak vznikla Veľká Morava

• zo zemepisného hľadiska - Nitrania – pri rieke Nitra
• Moravania – pri rieke Morava
• z národnostného hľadiska - Slovieni (Nitrania aj Moravania)

• Pribina odišiel s 500 členmi rodiny k Bulharom a Chorvátom a neskôr hľadal ochranu u markgrófa Ratboda,

ktorý ho predstavil východofranskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi

• ten ho dal pokrstiť a udelil mu léno v okolí Baltského jazera (dnešný Balaton)
• neskôr dostal celé Zadunajsko a titul vojvoda – dux
• centrum jeho územia bol Blatnohrad (pri nemeckom meste Zalavár)
• Pribina tu dal postaviť veľa kostolov (30)

861 - Pribina zomrel v boji s Moravanmi, ktorí podporovali odboj Karolmana proti Ľudovítovi Nemcovi

• po smrti Pribinu vládne v Podunajsku jeho syn Koceľ

846 - Ľudovít Nemec vtrhol na Veľkú Moravu, zosadil Mojmíra a dosadil na trón jeho synovca Rastislava

• Rastislav /846-870/ - bol vazalom FR

850 - začal obmedzovať misijnú činnosť franských kňazov na Morave v 50.rokoch 9.st. – podporuje odbojníkov Radboda a Karolmana proti Ľudovítovi Nemcovi 855 - Ľudovít Nemec – výprava proti Veľkej Morave (neúspešná)

Cieľ Rastislavovej politiky:

• vnútorne posilniť štát
• upevniť nezávislosť Veľkej Moravy
• dosiahnuť cirkevnú samosprávu
• budovanie pohraničných pevností
• to nebola len náboženská, ale aj politická záležitosť

861 - posiela posolstvo rímskemu pápežovi Mikulášovi I., aby poslal na Veľkú Moravu misionárov ovládajúcich slovanský jazyk

• nevyhovel žiadosti lebo: - nemal vhodných misionárov
• nechcel konflikt so salzburskou cirkevnou provinciou, pretože táto pokladala

Veľkú Moravu za svoju misijnú oblasť 862 - posolstvo posiela byzantskému cisárovi Michalovi III.

• vyhovel, lebo mal vhodných misionárov

863 - príchod byzantskej misie na Veľkú Moravu – Konštantín Filozof a jeho starší brat Metod

Konštantín Filozof (Cyril 827 - 869)

• mal prax s misijnou činnosťou (v oblasti Bagdadu, Slovania na Krime)
• zostavil slovanské písmo – hlaholiku (z minuskulných litier gréckej abecedy, doplnil to ďalšími písmenami

pravdepodobne z hebrejskej samaritánskej abecedy)

• preložil Sväté písmo do jazyka Slovienov
• napísal spis o objavení ostatkov sv. Klimenta na Chersose
• pochvalnú reč na počesť sv. Gregora Naziánskeho
• kánon na počesť sv. Demetera Solúnskeho
• Proglas - významné teoretické dielo, predhovor k evanjeliáru, ktorý vysvetľuje zásady prekladania

z gréčtiny do slovenčiny

Metod (815 - 885)

• pomáhal bratovi v prekladoch bohoslužobných kníh, pôvodne nebol kňaz, v Konštantínopole študoval právo
• preložil byzantské cirkevné právo Nomokánon
• vytvoril zbierku svetských právnych predpisov
• napísal aj spis Napomenutia vladárom a Príkazy sv. otcov

Konštantín a Metod Solúnsky bratia

• založili učilište na výchovu kňazov, na ktorom okrem teológie, hudby a gramatiky vyučovali aj hlaholiku a liturgiu

v domácom jazyku

• dovtedy sa liturgia slúžila v 3 jazykoch: latinčina, gréčtina, hebrejčina
• staroslovienčina narazila na odpor franských kňazov

867 - odchod Konštantína a Metoda do Ríma

• cieľ cesty: - získať vyššie svätenie, dať vysvätiť svojich učeníkov
• obrániť starosloviensku liturgiu
• zastavili sa v Benátkach – obhajovali tu staroslovienčinu proti trojjazyčníkom
• prijal ich pápež Hadrián II., ktorý schválil slov. liturgiu aj preklady bohoslužobných kníh a vysvätil Metoda

a niekoľko učeníkov za kňazov

868 - vstup Konštantína do kláštora, prijal meno Cyril //14.2.869 zomrel//

• pápež Hadrián II. zriadil samostatnú sloviensko-moravskú-panónsku provinciu a podriadil ju priamo Rímu
• vydal bulu (pápežská listina) „Gloria in altissimus Deo“ „Sláva na výsostiach Bohu“
• adresoval ju Rastislavovi, Svätoplukovi, Koceľovi
• Metod sa od Koceľa vrátil do Ríma, pápež ho vysvätil za biskupa, s titulom arcibiskupa a pápežského legáta

(pápežský vyslanec)

• Metod pri návrate na Veľkú Moravu bol franskými kňazmi zajatý a uväznený

869 - vpadol Ľudovít Nemec na Veľkú Moravu, Rastislav sa úspešne bránil v pevnosti Devín

• druhý prúd franských vojsk na čele s Karolmanom napadol Nitrianske kniežatstvo, ktoré bolo údelným

kniežatstvom Svätopluka

• Svätopluk uzavrel prímerie a dohodol sa s Karolmanom
• Rastislav to považoval za zradu, chcel Svätopluka odstrániť

870 - Svätopluk Rastislava vlákal do pasce a vydal ho frankom (oslepili ho)

• Frankovia uväznili aj Svätopluka (domáce väzenie)
• Karolman obsadil Veľkú Moravu a za správcov vymenoval grófov Wilhelma a Engelshalka
• povstanie proti frankom viedol kňaz Slavomír
• Svätopluk poslaný proti Slavomírovi, postavil sa však proti Frankom

júl 871 – porazil franské vojsko (nástup Svätopluka na moravský trón)

Svätopluk (871 - 894) 873 - návrat Metoda na Veľkú Moravu (posledný kráľ je v písomných prameňoch spomínaný Koceľ) 874 - Svätopluk uzavrel s frankami Forchheimský mier

• zaviazal sa, že bude platiť franskému panovníkovi určený poplatok
• proti franskej ríši nebude nepriateľsky vystupovať

• Svätopluk ovládol Malopoľsko, Sliezsko, Bulharské potisie, ovládol soľné bane v Sedmohradsku

833 - obsadil Zadunajsko (bývalé Pribinovo a Koceľovo územie, ovládol lužických Srbov) 890 - aj Čechy, už od 80-tych rokov

• za vlády Svätopluka - Veľká Morava - najväčší územný a mocenský rozmach

Svätopluk /sú doložení písomne 2 synovia Svätopluk II, Mojmír II., 3 - Predslav, Svätiboj/

• označený Rex – kráľ
• nepodporoval Metoda a jeho žiakov, umožňoval pôsobenie franských kňazov na Veľkej Morave
• Metod musel znova do Ríma obhájiť slovenskú liturgiu

880 - pápež Ján VIII. bula Industrie tue, ktorou opätovne potvrdil Metoda vo funkcii arcibiskupa

• schválil sloviensku liturgiu, ale povolil Svätoplukovi a jeho dvoranom i latinskú liturgiu
• na žiadosť Svätopluka vysvätil franského kňaza Wichinga za nitrianskeho biskupa

885 - Metod zomrel, Wiching sa ujal vedenia cirkvi na Veľkej Morave

• vyhnal z Veľkej Moravy všetkých Metodových žiakov vrátane Gorazda, ktorého si Metod vyhliadol za svojho

nástupcu

• Metodovi učeníci odišli do Bulharska, Čiech a Chorvátska
• na území Bulharska vznikol mladší variant slovanského písma - cyrilika

892 - zaútočil východofranský kráľ Arnulf proti VM

• pričom prvýkrát využil staromaďarské bojové družiny

894 - Svätopluk zomiera  územia sa začínajú odtŕhať – Čechy, Lužický Srbi, postupne ďalšie pripojené územia

Mojmír II. (894 - 906)

• vládca Veľkej Moravy
• údelné kniežatstvo Nitry dostal Svätopluk II.
• určité pochybnosti sú o 3 synovi Predslavovi
• Mojmír v ťažkej situácii
• odtrhnuté územia, útoky satromaďarských družín, útoky Frankov, konflikty so Svätoplukom II.
• Svätopluk II. sa príliš kamarátil s frankami

899 - požiadal pápeža Jána IX., aby obnovil moravskú cirkevnú provinciu a vzal VM pod ochranu sv. stolice

• pápež menoval arcibiskupa a 2 biskupov
• maďarské kmene pod vedením náčelníka Arpáda, obsadili Podunajskú nížinu, vyplienili Panóniu, útočili na VM

904 - 906 – pravdepodobne v bojoch s maďarmi zahynul Svätopluk II.

júl 907- 3-dňová bitka pri Bratislave, kde Maďari porazili bavorské vojská, účasť veľkomoravských vojsk sa nespomína a preto sa predpokladá, že VM už vtedy neexistovala (vnútorné problémy Svätopluk II. s Mojmírom, vonkajšie problémy,...)

Veľkomoravská spoločnosť

• boli vybudované základy feudálnych vzťahov
• vládnucu vrstvu tvorili knieža, veľmoži so svojimi družinami, klérux (cirkevní hodnostári)
• roľníci žili v občinách, väčšinou osobne slobodní
• odovzdávali naturálne dávky veľmožom
• najnižší stupeň spoločnosti tvorili dušníci – nevoľníci darovaní cirkvi
• územie Veľkej Moravy rozdelené na hradné obvody, ktoré boli spravované centrálnym opevneným hradiskom

 Bratislava, Nitra, Devín, Pobedín