/p>

STAROVEKÝ RÍM

1200 – 800 pnl – osídlili Apeninský polostrov italické kmene Latinov, Umbrov, /tiež aj Samnitov , Lukániov, Brúcov/ Etruskovia neboli italické kmene Strednú časť Itálie pri západnom pobreží Tyrhénskeho mora osídlili Latinovia – Lácium 8 st. pnl – do S Itálie sa prisťahovali Etruskovia Gréci mali kolónie v Južnej Itálii a na Sicílii Feničania mali na západnej časti Sicílie 5 st. pnl – do oblasti Pádskej nížiny prišli Kelti – Gálovia

ETRUSKOVIA

  • obsadili územie Etrúrie
  • majú neznámy pôvod – pravdepodobne z Ázie
  • mali veľmi vyspelú kultúru
  • bývali v mestách – mestská civilizácia
  • mestá budovali s kanálmi
  • do architektúry priniesli KLENBU a OBLÚKY
  • mali kamenné stavby
  • remeselná výroba bola na veľmi vysokej úrovni
  • vynikali v hutníctve a spracovaní kovov
  • obchodovali s gréckymi a fenickými kupcami
  • výtvarné umenie – vysoká úroveň = fresky, sarkofágy mŕtvych, sochy,...
  • grécke umenie ovplyvnilo etruské umenie
  • najčastejší motív Etruskov : hudba a tanec
  • súčasťou ich náboženstva bolo veštenie /z letu vtákov/
  • mali písmo, nie je celkom rozlúštené
  • Etruská spoločnosť: na čele bol kráľ a poradným zborom kráľa bol senát.
kráľovi pomáhali aj volení úradníci najväčšiu moc mala rodová aristokracia /vlastnila najviac pôdy, alebo sa venovala obchodovaniu/

ITALIKOVIA

  • indoeurópsky kmeň ktorý sa živil roľníctvom a pastierstvom
  • mali diferencovanú spoločnosť

GRÉCI

-v 8 st. pnl kolonizujú juh Apenín /TARENT, KUMY, NEAPOL/

Politický vplyv Etruskov v Itálii vrcholí okolo 6 st. pnl

ZALOŽENIE RÍMA

Legenda: - Podľa archeológov sa v pol. 8 st. pnl pri rieke Tiber usadzovali kmene Italikov, ktorí sa venovali pastierstvu a poľnohospodárstvu. Pod vplyvom Etruskov si zakladali mestá. Podľa legendy pastierov zjednotili bratia Romulus a Remus pochádzajúci z kráľovskej rodiny v mestečku Alba Longa. V roku 753 pnl založili Rím /lat. Roma / a v spore o to po kom bude mesto pomenované, Romulus zabil brata.

Historická skutočnosť: 700 – 650 pnl – založenie Ríma; pri rieke Tiber boli ložiská soli a na 7 pahorkoch vyrástli poľnohospodárske osady a neskôr sa spojili a vznikol Rím. Etruskovia ovládli Rím v 2.pol. 6st. pnl. Urobili z Ríma mesto ako sa patrí => vybudovali hradby, paláce, kanalizáciu a urobili z Ríma stredisko obchodu.

CHRONOLÓGIA RÍMA

1/ Rímske kráľovstvo 753 – 510 pnl

2/ Rímska republika 510 – 31/27 pnl -rané obdobie -ovládnutie stredomoria Rímom -kríza Rímskej republiky

3/ Rímske cisárstvo 27 pnl – 476 nl -rané obdobie -kríza Rímskeho cisárstva -neskoré obdobie

RÍMSKE KRÁĽOVSTVO /753 - 510/ .

  • najstaršie obdobie vývoja Ríma
  • Na čele bol kráľ, pomáhal mu senát /zástupcovia najvýznamnejších rímskych rodín/
  • obyvatelia sa delili na kmene a tie na kúrie
  • na základe toho sa slobodní občania stretávali na kuriálnych snemoch /podľa rodovej príslušnosti/
  • najbohatšiu vrstvu tvorila rodová aristokracia, t.j. PATRÍCIOVIA /od páter = otec/  príslušníci starých rodov, mali osobnú
slobodu, politické práva a mohli zastávať miesto v senáte, vlastnili najviac pôdy PLEBEJCI – /plebs = ľud/ boli to remeselníci a obchodníci; mali osobnú slobodu ale boli bez politických práv, boli to aj prisťahovalci ktorí tvorili jadro armády OTROCI – tvorili tretiu skupinu a nemali ani politické práva a ani osobnú slobodu

  • 6. rímsky kráľ SERVIUS TÚLIUS – uskutočnil reformu politického systému = rozdelil obyvateľov podľa majetku do piatich majetkových tried. Každá trieda musela postaviť niekoľko vojenských stotín. Takto vznikol stotinový snem, tzv. centuriálny snem. Platil majetkový cenzus – sčítanie a rozdelenie občanov podľa veľkosti majetku ako základ na zavedenie tried
Posledný kráľ TARQUINIUS SUPERBUS /spupný/ okolo 510 pnl bol vyhnaný –>skončila sa éra kráľovstva i etruskej nadvlády

RÍMSKA REPUBLIKA /510 – 31/27 pnl/ .

  • res publica = vec verejná; obec (štát)

  • Na čele republiky stáli 2 konzuli - najvyšší vojenský velitelia a správcovia štátu
  • vykladali a vykonávali zákon /volení na 1 rok/
  • potom to boli prétori = sudcovia
  • edylovia –mali na starosti zásobovanie /obilím/ a bezpečnosť Ríma
  • kvestori – mali na starosti financie
  • cenzori – každých 5 rokov robili sčítanie ľudu, kt. rozdeľovali na základe majetku do majetkových tried
  • v čase vojny v ťažkej situácii – mohol byť menovaný diktátor, ktorý mal neobmedzené právomoci
  • významným štátnym orgánom bol aj senát -ktorý mal 300 členov
-radil konzulom -schvaľoval štátny rozpočet -vyhlasoval vojnu alebo mier -riadil zahraničnú i domácu politiku -na čele bol senátor – najstarší, mal predpísané oblečenie

FUNKCIE boli neplatené =>zastávali ich iba tí najbohatší

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

Rimania spolu s Latinmi utvorili Latinský spolok – na obranu proti Etruskom Vojny Rimanov – najprv obranné, pri vojnách získali skúsenosti ►vojny sa zmenili na výbojné

  • na prelome 5 – 4 st. pnl ovládli Rimania územie Etruskov
  • na prelome 4 – 3 st. pnl – 3 samnické vojny, víťazstvo Ríma

  • Rím sa snažil ovládnuť grécke kolónie na J Itálie => boje o mesto Tarent
  • na obranu Tarentu sa postavil grécky kráľ Pyrhos
  • 275 pnl Rím porazil Pyrha a ovládol celú Itáliu od Pádu po J Itálie
Rimania sa riadili heslom: „Divide et impera!“ – „Rozdeľuj a panuj!“, mali tiež rôzny postoj k podmaneným oblastiam. S jednými uzavreli spojenecké zmluvy a druhých zbavili majetku a práv.

VNÚTORNÁ POLITIKA

  • plebejci bojovali za zrovnoprávnenie s patrícijmi => Secesie - odchody plebejcov na pahorok Aventinus /Svätú Horu/
  • 494 pnl – Secesiami dosiahli zavedenie úradu Tribúna ľudu, kt. mal právo vetovať zákony /Tribún ľudu bol aj osobne
nedotknutelný – ani zabiť ani zbiť!/ /boli 2 tribúni ľudu z toho jeden bol plebejec/

  • v Ríme sa súdilo podľa obyčajového práva
  • 451–449 pnl – spísanie obyčajového práva na 12 bronzových tabúľ
Postupne si plebejci vybudovali aj ďalšie práva: mohli zastupovať úrad konzulov cenzorov najvyšších kňazských úradníkov

  • 3 st. pnl – uznesenia plebejských snemov nadobudli platnosť zákonov
  • bohatý patricijovia i plebejci vytvorili nobilitu /vznešený/ - nová úradnícka aristokracia

Hospodárstvo -základom majetku bola pôda v súkromnom vlastníctve /pestovali obilie, strukoviny,.../ -bohatí statkári pestovali: vínnu révu, olivové stromy -pri prácach potrebovali otrokov kt. získavali vo vojnách ako zajatcov -existovalo – kolektívne vlastníctvo pôdy /časť dobytého územia sa rozdelila a časť zostala vo vlastníctve štátu/ -časť štátnej pôdy sa prenajímala bohatým majiteľom za poplatky, ktoré sa odvádzali do štátnej pokladnice

PÚNSKE VOJNY

  • na S Afriky bolo Fenické obchodné mesto Kartágo – bohaté obchodné mesto, ktoré sprostredkovávalo tovar zo Severnej Európy, Španielska /olovo/, Afriky
  • Kartágo ovládalo obchod v Stredozemnom mori
  • Rimania sa chceli dostať k tekémuto bohatstvu a potrebovali na to zámienku
  • Rimania nazývali obyvateľov Kartága - Púni
  • bola to bývalá ríša Alešandra Macedónskeho – helenistické štáty
  • Ilýrske kráľovstvo – prosperuje, ale je malé => nemôže konkurovať Rímu

Kartágo -bývalá kolónia Fenície -postupne sa osamostatnili a začali si zakladať vlastné kolónie /napr. Z Sicílie (obilie)/ -fenické mestá boli pekne vybudované, mali trhy, a v Kartágu bol prístav -Štátne zriadenie :otrokárske zriadenie, vojenská diktatúra -boli vychovávaní k ukrutnosti -náboženstvo: boh Baal, bohyňa Tanit ,...krvavé obete (zločinci, otroci, voj.zajatci)

1 Púnska vojna 264 – 241 pnl

  • stret záujmov Kartága a Ríma predstavovalo mesto Massena na Sicílii /zásoby obilia/
  • boli to najmä námorné bitky v ktorých mali obe strany veľké straty /Rím prevaha na súši, Kartágo na mori/
  • zvíťazili Romania, Kartáginci porazení =>oslabenie a nemali čím zaplatiť žold vojakom =>vypuklo žoldnierske povstanie,
ktoré trvalo 3 roky

  • Rimania získali Sicíliu a neskôr aj Sardíniu 237 a Korziku 227
  • kartáginci založili v Hispánii /dnešné Španielsko/ Nové Kartágo - Cartagena v blízkosti strieborných baní
  • Kartágo a Rím sa dohodli, že v Hispánii, v južnej časti bude vládnuť Kartágu – po rieku Iber

medzivojnové obdobie -púni hľadajú náhradu za Sicíliu -vojen. Velitelia - Hasdrubal /chcel dobyť Hispániu, potlačil povstanie žoldnierov/

  • Hamilkar Barkas / po rieku Iber/
  • Hannibal /išiel za rieku Iber/

2 Púnska vojna 218 – 201 pnl

  • Hannibal napadol mesto Saguntum, ktoré Rimania vzali pod svoju ochranu
  • Rimania žiadali Kartágo, aby bol Hannibal vydaný na potrestanie
  • Hannibal s armádou a bojovými slonmi prešiel cez Pyreneje, J Francúzsko, Alpy do severnej Itálie
  • cesta bola ťažká, niekoľko slonov zahynulo, stratil takmer polovicu armády ale doplnil ju o obyvateľov prealpskej Gálie,
boli proti nemu poslané vojská, ktoré porazil

  • 217 pnl – b. pri Trassimenskom jazere – Rím porazený
  • v r. 216 pnl pri Kannách – najhoršia porážka Ríma /strata 50 tis. vojakov/
-velenie R. armády (Q.Faboi Maximo) bolo v ťažkej situácii, vyhýbali sa priamym zrážkam s Hannibalom, ničil len jeho menšie zásobovacie oddiely

  • 212 pnl – Rimania dobyli Syrakúzy na Sicílii a zahynul vtedy Archymedes
  • 211 pnl – Hannibal ante portas, zostal pred bránymi Ríma, no na Rím nezaútočil, žiadal od Kartága financie a poslily
  • Rimania vypravili vojsko do Hispánie pod vedením Publia Cornelia Scipiona, ktorý postupne ovládol kartáginské mestá
  • 204 pnl – Scipio sa vylodil na území Afriky a Hannibal s vojskom sa musel stiahnuť z Itálie
  • 202 pnl – b. pri meste Zama – kartágijské vojsko utrpelo porážku

Kartágo stratilo územia v hispánii, muselo Rimanom odovzdať loďstvo /okrem 10 lodí/ platiť vysoké vojenské odškodné

Hannibal ušiel na V do Malej Ázie, keď mu hrozilo rímske zajatie –> spáchal samovraždu

  • 201 pnl – podpísaný mier

Kartágo počas boju s Rímom požiadalo o pomoc Macedóniu, kt. im pomohla => Macedónska vojna s Rímom –> Rím ovl. Macedóniu

3 Púnska vojna 149 – 146 pnl

  • Rimania neboli spokojní s existenciou Kartága
  • spojencom Rimanov bol numidský kráľ Massinisa, ktorý vyprovokoval pohraničné zrážky s Kartágom
  • podľa mierovej zmluvy mohli Kartáginci viesť vojny len so súhlasom Ríma, tak im Rimania vypovedali vojnu
  • zhromaždili loďstvo i pozemné vojsko a 2 roky obliehali Kartágo a potom ho dobyli /zapálili ho, zrovnali so zemou a mieto posolili/
=> Rím sa stáva pánom Stredomoria /133pnl zomiera Pergamonský kráľ (Malá Ázia), bez následníka=odovzdal územie Rímu a ten sa stal IMPÉRIOM/

KRÍZA REPUBLIKY

146 pnl – Rimania obsadili Macedóniu, Grécko – vznikla provincia Achája 133 pnl – získali Pergamonské kráľovstvo, obsadili Malú Áziu i Sýriu = provincia Ázia

  • provincia = územie, ktoré Rimania dobyli vo vojne mimo územia Apeninského polostrova
  • Rimania získali z provincií otrokov, pôdu, nerastné suroviny, zlato, striebro
  • otroci pracovali na veľkostatkoch, v baniach, v kameňolomoch, v remeselných dieľňach, ako domáci sluhovia
Negatívne dôsledky vojen: vojaci boli roztratení po celom svete doma nemal kto obrábať polia a tie spustli => vojaci polia boli predávali bohatým veľkostatkárom, alebo sa zadlžovali => z vojnových veteránov sa stávali bezzemkovia => oslabovala sa armáda, lebo bezzemkovia nemohli byť v armáde a nemali si za čo kúpiť výzbroj /veľkostatky = latifundiá/

  • patróni boli boháči a mali klientov /bezzemkovia/, ktorým chodili k nemu každé ráno
  • - boháč im dal peniaze alebo niečo iné a oni ho potom volili, keďže boli Rimania

REFORMY BRATOV GRACCHOVCOV

  • 133 pnl – sa stal tribúnom ľudu Tiberius Gracchus
chcel dať štátnu pôdu bezzemkom – boli by vojakmi /o pôdu mali záujem veľkostatkári a šľachta v senáte a preto nahovorili 1 z tribúnov aby zákon vetoval – neskôr bol zák prijatý/ chcel uskutočniť aj ústavnú reformu – posilniť právomoc ľudového snemu => mal nepriateľov a zabili ho

  • 123 pnl – tribúnom ľudu sa stal Gaius Gracchus
obnovil pozemkový zákon snažil sa presadiť tieto zákony: vojenský zákon – štát mal povinnosť zaopatriť vojakom zbrane a výstroj obilný zákon – každému obyvateľovi prídel múky súdny zákon – aby v súdoch nezasadali len senátori, ale aj jazdci /ďal.majetní obč/ cestný zákon – výstavba ciest, spojenie Ríma so všetkými časťami

  • 122 pnl – zabili G.Graccha

Politická scéna v Ríme sa rozdelila na 2 skupiny Optimáti – zastupovali záujmy aristokracie, podporovali senát Populári – opierali sa o ľud. vrstvy a chceli zvýšiť právomoci a postavenie ľud. zhromaždení

Nepriaznivá zahraničná situácia:

  • znamenala ohrozenie Ríma
-po smrti kráľa Massinisa, Numídiu rozdelil medzi 2 princov - Jogurta povstal proti Rímu – dal povraždiť italských osadníkov, vznikla vojna. Spočiatku bola pre Rím neúspešná, nevedeli si s Jogurtom poradiť – oslabená armáda i disciplína

  • Gaius Márius - bol zvolený za konzula, uskutočnil vojenskú reformu
  • vybudoval profesionálnu armádu
  • vojaci dostávali žold od štátu a tiež aj výzbroj a výstroj, ale musel odslúžiť 16 – 20 rokov
  • po odslúžení dostali vojaci pôdu
  • Gaius Márius porazil Jogurta a ten bol v r. 104 pnl popravený v Ríme
  • stal sa obľúbencom svojich vojakov, jeden z najlepších veliteľov
  • vrátil sa ako víťaz do Ríma a mal triumfálny sprievod

  • S Itália bola ohrozená germánskymi kmeňmi z Gálie /Francúzsko/
  • 102-101 pnl – Gaius Márius porazil germánske kmene Teutónov a Kimbrov, tým zachránil Rím
  • Gaius bol 6 krát za sebou zvolený za konzula
  • v r. 90-87 pnl – vypuklo povstanie Italikov pretože žiadali rímske občianstvo
  • rímske občianstvo bolo udelené všetkým italikom, ktorí zostali lojálny voči Rímu a ktorí dobrovoľne zložili zbrane
  • 88 pnl – pontský kráľ Mithridates VI. nechal povraždiť 80 tisíc italických obchodníkov v Ázii a vtrhol do Grécka
  • Rimania zverili hlavné velenie proti Mithridatovi konzulovi Luciovi Corneliovi Sullovi, no tribúni ľudu a populári chceli za
hlavného veliteľa Gaia Mária

  • Sulla sa vypravil ako konzul proti Mithriadatovi, porazil jeho vojsko a zinkasoval od neho vojenskú pokutu
  • pokiaľ Sulla bojoval s Mithriadatom, populári a Gaius Márius ovládli Rím, zaviedli teror a prenasledovali Sullových prívžencov
-82 pnl – Sulla sa zmocnil Ríma a zaviedol proskripcie – t.j. zoznamy svojich nepriateľov a politických protivníkov, ktorí mali byť beztrestne zabitý a ich majetok mal byť skonfiškovaný => Sulla sa stal diktátorom: -posilnil senát, kde dosadil len svojich prívržencov -moc tribúnov ľudu bola anulovaná, nemali ani právo veta -správcovia provincií nesmeli prekročiť jej hranice, ani viesť vojnu mimo jej územia /boli považovaní za zradcov/

  • 78 pnl – Sulla zomrel a znovu sa obnovili vojny s pontským kráľom
  • Pontského kráľa Mithriadata porazil Pompeius, čím Rím získal ďalšie územia od Čierneho mora až po Eufrat a hranice Egypta
  • Pompeius zlikvidoval pirátstvo v Stredozemnom mori
  • prejavom krízy rímskej republiky boli aj povstania otrokov
  • v 2. st. pnl – došlo k dvom povstaniam otrokov na Sicílii

Spartakovo povstanie /73 – 71 pnl/

  • otroci – v Itálii ich bolo veľa, mali bezprávne postavenie : majitelia ich mohli trestať, zabiť, mesmeli uzatvárať manželstvá,
ich deti predávali otrokárom

  • mnohí strážili dobytok, preto boli ozbrojení
1/ vzbura – využili to otroci na Sicílii r. 138-132 pnl => vzbúrili sa, bránili sa proti Rimanom 2/ vzbura – r.104-101 pnl – stále na Sicílii  bola obilnicou a bolo tu veľa otrokov 3/ vzbura – najväčšie povstanie –> Spartakovo povstanie

  • v meste Capua sa vzbúrili gladiátori, ktorí mali krvavými bojmi zabávať rímskych občanov
  • niekoľko gladiátorov ušlo pod vedením tráckeho otroka Spartaka na Vezuv. Porazili vojakov, ktorý ich mali priviesť späť,
vzali im zbrane a vytvorili vojenský oddiel –> postupne ich bolo až 10 tis. a porazili ďalšie rímske vojsko

  • otroci chceli prejsť na S Itálie, prekročiť Alpy a vrátiť sa do svojich domovov
  • Rimania ich však odrezali od severu, tak sa obrátili na juh do Sicílie –> tu ich však rímske vojsko obkľúčilo a definitívne
porazilo => zajatcov ukrižovali pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy /Crasus porazil Spartaka 71pnl/

1 TRIUMVIRÁT

Marcus L. Crassus - porazil Spartakovo povstanie

  • bol najbohatší muž v Ríme
  • senátori ho nenávideli, závideli mu bohatstvo

Gnaeus Pompeius - výborný vojenský veliteľ

  • s nemalými vojenskými zásluhami, porážka kráľa Mithriadata, zničil pirátov,...
  • senát odmietol jeho požiadavky /dať vojakom pôdu/, tak sa dostal do sporu so senátom

Gaius Julius Caesar - ambiciózny politik

  • dostáva sa na čelo hnutia populárov
  • jeho manželka bola Gaia Mária
  • dostal sa do nepriateľstva so senátom

  • 60 pnl - Pompeius, Crassus a Caesar uzavreli tajnú dohodu namierenú proti senátu
  • triumvirát preto, lebo boli traja , hlavou dohody bol Caesar
  • dohodli sa, že nikdy nepôjdu proti sebe, budú sa navzájom podporovať
  • 59 pnl - Caesar sa stal konzulom
  • presadil, aby Pompeiovým veteránom /vojakom/ bola rozdelená pôda a aby provincie v Ázii boli usporiadané
podľa Pompeiových návrhov

  • Caesarova dcéra sa vydala za Pompeia /bol o 20 rokov starší/
  • Caesarovo konzulstvo trvalo 1 rok
  • 58 pnl – odchádza ako správca do provincie Gália /Francúzsko/
  • 58-51 pnl – prebiehali Galské vojny => Caesar porazil Galské kmene, posunul hranice provincie až po rieku Rýn a pokúsil
sa obsadiť Britániu

  • všetky svoje skúsenosti zapísal v diele Zápisky o vojne Galskej – vytríbená latinčina
  • bol vinikajúci vojenský veliteľ
  • preplavil sa s vojskom na J Británie
  • Gália mu priniesla bohatstvo a vojenskú slávu
  • 56 pnl – sa Caesar opäť stretol s Pompeiom a Crassom v mestečku Lucca a tam sa dohodli, že Caesar si predĺži
správcovstvo Gálie na ďalších 5 rokov a nasledujúci rok Pompeius a Crassus budú konzulmi a po skončení konzulského úradu Pompeius bude spravovať Hispániu a Crassus Síriu

  • 53 pnl – Crassus v Ázii padol v boji s Parthmi
  • na V Ázie sa rozprestierala nebezpečná Parthská ríša
  • vtedy zomrela Caesarova dcéra Júlia => Pompeius sa začína zbližovať so senátom a priateľstvo s Caesarom zaniká
  • senát si začal uvedomovať nebezpečenstvo Caesara => vyzval Caesara aby rozpustil svoje légie, ale on odmietol
  • povedal „Kocky sú hodené.“
  • légie si ponechal a priblížil sa k riečke Rubikon, ktorá tvorila hranice medzi provinciou Gália a Rímom => tiahol na Rím
  • senátori utiekli na J
  • Pompeius sa priamo do bitky s Caesarom nedostal, utiekol do Grécka a tam sa snažil nazhromaždiť vojsko, no Caesar
zlikvidoval Pompeiovych prívržencov v Hispánii a porazil Pompeiovo vojsko v Grécku pri mestečku Farsalos

  • Pompeius utiekol do Egypta, kde ho zavraždili dvorania Ptholemaia XII. /Kleopatra bola jeho sestra/
  • Caesarovi poslali jeho hlavu vo vreci do Egypta, čo Caesar využil na vpád do Egypta
  • pre Caesara bol pobyt v Egypte príjemný
  • zamiešal sa tu do sporov o trón, dosadil na egyptský trón Kleopatru, zamiloval sa do nej a mal s ňou syna
  • Kleopatra mala veľké ambície stať sa vládkyňou Egypta
  • Egypt sa dostal do podriadeného vzťahu k Rímu
  • Caesar porazil Pompeiovych synov a prívržencov v S Afrike a v Hispánii
  • udelil si titul – imperátor – v zmysle najlepší vojenský veliteľ

Činnosť Caesara v Ríme: - zakladal kolónie

  • rozdeľoval pôdu pre svojich veteránov, ale na kolonizácii sa podieľalo 80tis. nezamest. civilistov
  • kolónie boli zakladané v provinciách
  • bolo obnovené mesto Kartágo a Korint v Grécku
  • Kartágo sa stalo reprezentačným mestom
  • odpustil úroky za dlhy a ak boli zaplatené, odpočítali sa od celkovej čiastky dlhu
=> stabilizoval finančnú situáciu v Ríme

  • vykonával úrad Tribúna ľudu
  • rozhodoval o štátnej pokladnici
  • menoval senátorov
  • počet senátorov zvýčil z 600 na 900
  • v provinciách rozdával rímske občianstvo
  • zaviedol nový, tzv. „Juliánsky kalendár“ /oneskoroval sa za naším o 10 dní/
  • dal postaviť baziliku Júliu
  • svätyňu Venuše-matky, nové fórum,...
  • bol viac krát menovaný diktátorom, nakoniec získal titul doživotný diktátor
  • Kleopatra prišla za ním do Ríma a Caesar získal honosné maniere, ale keď mu priatelia navrhli aby sa vyhlásil za kráľa
Ríma  odmietol, pretože nechcel aby bolo z Ríma kráľovstvo

  • 44 pnl – Caesar bol zavraždený
  • po jeho smrti vypukli v Ríme ľudové nepokoje a ako obrancovia Caesarovho režimu vystúpili Marcus Aurelius /jeho priateľ/
a adoptívny syn Octavianus

  • snažili sa Caesarovych nepriateľov vypátrať a zničiť
  • 43 pnl – 2 TRIUMVIRÁT
  • tvorili ho : Marcus Antonius – dostal V provincie aj s Egyptom
Octavianus – ostal v Ríme a spravoval provincie Gáliu a Hispániu Lepidus – dostal Afriku okrem Egypta

  • znova hrozilo povstanie otrokov na Sicílii
  • Octavianus mal najvýznamnejšie postavenie, zabránil povstaniu otrokov
  • Senát mu z vďačnosti udelil doživotné práva Tribúna ľudu a na fóre mu postavili zlatú sochu
  • 36 pnl – Marcus Antonius /zamiloval sa do Kleopatry a mal s ňou aj deti/ bol porazený na V Partmi
  • 32 pnl – Octavianus zverejnil závet Marca Antónia, ktorý svoj majetok poručil Kleopatre a ich spoločným ďeťom
  • Marcus Antonius a Kleopatra boli vyhlásený za nepriateľov Ríma /privlastnili si majetok Ríma/
  • k rozhodujúcej bitke medzi rímskym loďstvom a loďstvom Kleopatry sa uskutočnila 31 pnl v Jadranskom mori pri Myse Aktium
  • samovražda Kleopatry a Antonia nástup samovlády Octaviána => končí éra republiky

RÍMSKE CISÁRSTVO /27 pnl – 476 nl/ .

Principát 27 pr.Kr. – 14n.l.

Oktavianus

  • ponechal všetky republikánske úrady, bol označený za 1,občana štátu po lat. princeps – (vláda 1 občana )
  • Senát dal Octavianusovi – Octavianus prijal najvyššiu prokonzulskú právomoc t.j., bol najvyšším veliteľom Rímskej armády
  • spravoval provincie napr. Egypt, Gáliu, Hispániu prostredníctvom svojich legátov.
  • do starých provincií, ktoré spravoval senát poslal svojich splnomocnencov tzv. prokurátorov
  • dostal doživotné konzulské pocty
  • doživotné práva tribúna ľudu
  • stal sa cenzorom
  • predsedal senátu
  • zvolával ľudové snemy
  • vydával edikty (listiny )
  • bol najvyšším kňazom pontifex maximus- riadil náb. život v Ríši
  • používal tiež titul imperátor a senát mu udelil aj titul Augustus (požehnaný, otec vlasti).
  • môžeme ho považovať za 1 cisára
  • vyhlásil sa za syna Božského Caesara, lebo vyhlásil Caesara za Boha.
–>z toho pomenovanie Cisár

  • Octavianus disponoval 25 légiami, ktoré pôsobili najmä v provinciách a založil Prétoriánsku gardu – osobná stráž
  • vojny rozbili rímske mravy, rozpadli sa rodiny, upadala viera v bohov => s nažil sa o obnovu morálky a náboženstva
  • historik Titus Livius – Dejiny Ríma od založenia mesta
  • Publius Vergilius Maro – Aeneas
  • Augustus podporoval chudobných, rozdeloval im obilie a peniaze, organizoval gladiátorské hry

  • 9 nl – bitka pri Teutoburskom lese – Rimania utrpeli porážku s Germánmi
  • pontifikát – vláda éry pápeža
  • rímske provincie vzniknuté za vlády Octaviána: Panónia (Maďarsko, Juhoslávia), Norikum (Rakúsko, Švajčiarsko)
  • za jeho vlády sa narodil Kristus
  • po jeho smrti, nastúpil na trón syn jeho manželky Tiberius

Dynastia Juliánsko- claudiovská

Tiberius (14 – 37)

  • presunul právomoci ľudového snemu na senát
  • zvýšil dane
  • skrátil podpory a hry
  • od začiat. 20 rokov zaviedol teror
  • bol dosť lakomý
  • prvý z Rimanov stúpil na územie Slovenska.
  • odišiel z Ríma na ostrov Capri, kde bol zavraždený
  • nemal nástupcu

Caligula (37 – 41) ( „Čižmička“)

  • jeho otec vojenský vojvoda, rodina chodila s ním
  • mal sadistické sklony
  • od malička ho obliekali do vojenských šiat a dávali mu čižmy
  • zaviedol teror (prenasledoval senátorov, odsúdencom konfiškoval majetok)
  • bol zavraždený prétoriánmi

Claudius (41- 54) – bol koktavý a krívajúci

  • zreformoval súdnictvo
  • posilnil zásobovanie Ríma potravinami
  • dal vybudovať vodovody
  • prístav Ostiu
  • vybudoval úradnícky aparát pre správu ríše
  • za jeho éry boli prijatí do verejnej správy aj nerimania z provincií
  • získal aj nové provincie:Britániu, porazil Trákov a pripojil provinciu Maretániu a dal vybudovať na strednom Dunaji opevnenia
Vindobona (Viedeň) a pevnosť Karnuntum (hranice so Sloven.)

  • jeho nešťastím bola jeho 2. manželka Agripína, otrávila ho hríbmi pri večeri a na trón sa dostal jej syn Nero.

Nero (54_68)

  • jeho vychovávateľom bol filozof Seneca
  • mal 15. keď sa stal cisárom
  • do 20 . bol normálny
  • po 20, sa množia okolo Nera škandály, prejavujú sa jeho psychické a sexuálne úchylky
  • usporadúva rôzne hry, divadlá, slávnosti
  • dal budovať novú rezidenciu: Zlatý dom – čo znamenalo odčerpávanie štátnych financií
  • dal zabiť svoju matku Agripínu
  • v r. 64 dal podpáliť Rím (obvinení boli z toho kresťania a vtedy sa prvý krát boli prenasledovaní kresťania)
  • za jeho vlády bol popravený sv. Peter a sv. Pavol
  • svoju 1. manželku poslal do vyhnanstva
  • zobral si druhú manželku, ktorá s ním čakala dieťa a on ju kopol, ona potratila a zomrela
  • senát ho vyhlásil za nepriateľa rímskeho ľudu.
  • pred tým ako spáchal samovraždu povedal: „Pozrite ako umiera umelec“
  • v 66 – vypuklo v Júdei Židovské povstanie, ktoré potlačil Vespasiánus.

Flaviovská dynastia

Vespasiánus (69-79)

  • jeho syn Titus potlačil povstanie v Júdei a zničil Jeruzalem
  • podporoval obchod a remeselnú výrobu
  • zaviedol nové dane
  • začal s výstavbou Kolosea (gladiátor + šelmy, 70 tis divákov)

Titus (79-81)

  • za jeho éry prišlo k výbuchu sopky Vezuv – zničenie mesta Pompeje (živá ukážka rímskej kultúry )
  • dal zbúrať Jeruzalemský chrám ??

Domiciánus (81-96)- druhý Vespasiánov syn

  • zaviedol režim úplnej samovlády
  • žiadal aby ho nazývali Pánom, čo zn. titul-Dominus
  • prenasledoval senátorov aby skonfiškoval ich majetok
  • zavraždený prétoriánmi

ukončila sa vláda Fláviovcov

  • 96-98 – vládol cisár Nerva, ktorý za svojho nástupcu , adoptoval vojvodcu Trajána pochádzajúceho z Hispánie

Adoptovaní cisári - Zlatý vek Rímskeho impéria

Trajánus (98-117)

  • rímska ríša dosiahla najväčší územný rozmach
  • porazil na dolnom Dunaji Dákov, na území Moldavska a Besarábie dal vybudovať Traiánove valy, porazil Partov v Mezopot.
  • dobil Sinajský polostrov =>provincia Arábia
  • zomrel v Malej Ázii
  • zaviedol systém kurátorov – revízorov pre jednotlivé oblasti a mestá
  • 1/3 majetku senátorov nariadil odovzdať stredným a malým vlastníkom pôdy
  • znížil daňovú povinnosť
  • zriadil štátne fondy na podporu sirôt
  • podporoval stavebnú činnosť
  • adoptoval Hadriána

Hadriánus (117 - 138)

  • zriadil cisársku radu – zložená z právnikov – jeho poradcovia
  • vydal aj zbierku zákonov Večný edikt
  • presadzoval finančné úspory a vyžadoval presný štátny rozpočet
  • vzdal sa území v Mezopotámii, ktoré dobil Trajánus
  • v Británii dal vybudovať Hadriánov val
  • pozdĺž Dunaja dal vybudovať systém opevnení vojenských táborov a strážnych veží => Limes Romanus, prechádzala cez
územie SVK (Rusovce, Devín, Stupava, Cífer, Pác, Iža, Bratislavský hradný kopec, Milanovce)

Antónius Pius /zbožný/ (138 - 161)

  • zaviedol spravodlivý daňový a súdny systém
  • dal vystavať ďalšie pohraničné opevnenia
  • adoptoval svojich nástupcov

DVOJVLÁDIE (161 - 169) Marcus Aurelius + Lucius Verus

  • 169 – Lucius Verus odstúpil a Marcus Aurélius vládol až do roku 180
  • Marcus bol schopnejší
  • ríša bola ohrozená Parthmi a Germánskymi kmeňmi => vvypukli Markomanské vojny
  • Markomani sídlili v Čechách
  • Kvádi sídlili na Slovensku
  • 172 – 173 – prenikli rímske vojská vedené Marcom Auréliom na územie SVK
  • pamiatka – nápis na Trenčianskej skale z roku 179 – obsahuje informáciu: V tábore Laugaricio (Trenčín) táborila druhá
pomocná légia, ktorej velil legát Valeriánus Maximiliánus

  • Marcus Aurélius napísal na brehu Hrona svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému
  • 180 – Marcus Aurélius zomrel vo Vindobone (Viedni) na mor

Commodus (180 - 192)

  • uzavrel mier s Germánmi /koniec Markomanských vojen/ a vrátil sa späť do Ríma
  • 192 prétoriánmi zabitý

Dynastia Severovcov 193 – 235

Septimus Severus (193-211)

  • zaviedol poriadok v ríši
  • potlačil povstania v provinciách
  • po jeho smrti obdobie politickej, spoločenskej, hospodárskej a morálnej krízy
  • nedostatok otrokov - vzniká kolonát – prenajímanie pôdy slobodným roľníkom - kolónom
  • inflácia rímskych mincí
  • pustnutie obchodných ciest
  • hospodársky rozkvet provincií na úkor Itálie a Ríma
  • snahy provincií osamostatniť sa
  • boje o trón
  • neustále útoky barbarských kmeňov

NESKORÉ CISÁRSTVO

Diokletián (284 - 306)

  • zaviedol systém vlády zvaný dominát => cisár sa stáva neobmedzeným vládcom nad všetkými obyvateľmi ríše
  • rímsky cisári bežne používali titul Dominus et Deus (Pán a Boh)
  • moc cisára už neobmedzoval ani senát

Diokletiánove reformy:

Reforma organizácie štátu => celé územie rozdelil na provincie, kt. vytvárali diecézy a prefektúry

  • na čele provincií a jednotlivých častí stáli úradníci, ktorí mali len civilnú moc
  • vojenskú správu oddelil od civilnej
  • veľké légie rozdelil na menšie časti aby zabránil uzurpáciám moci
  • časť vojska umiestnil na hraniciach do stálych táborov, 2. časť posielal na miesta ohrozené nepriateľ. vpádmi
  • chcel zabrániť tomu, aby sa velitelia nechali vyhlásiť za cisárov, preto si vybral spoluvládcu a každý z nich aj nástupcu => vládli súčasne 4 cisári = systém vlády tetrarchia
Diokletiánova hospodárska reforma => dal spracovať súpis cien všetkých produktov

  • určil pevné ceny každého výrobku na území celej ríše –> reforma nebola úspešná, lebo sa nebrali do úvahy rozdielne
podmienky na pestovanie, al. náklady na výrobu

  • zaviedol nové peniaze – zlaté mince –SOLIDY
  • Diokletiánov chrám je na území Chorvátska (Split)

Konštantín Veľký (306 - 337)

  • v r. 305 sa Diokletianus vzdal svojho postavenia
  • začala sa občianska vojna o nástupcu
  • Konštantín vyhral a od 321 – vládol ako jediný cisár (306 - 337)
  • 303 – vybudoval 2. hlavné mesto ríše Konštantínopol
  • výhodná poloha – vznikol z gréckej osady Byzantion
  • Konštantín ako 1. začal na politické ciele používať kresťanstvo
  • 301 – 305 – prenasledoval kresťanov
  • 313 – v Miláne vydaný zákon, kt. povolil kresťanstvo a kresťania mohli vyznávať svoju vieru ako ostatní veriaci (Milánsky Edikt)
  • 325 – zvolal do mestečka Nikaia v Malej Ázii, zhromaždenie biskupov, z celej ríše, na ktorom prijali základné články kresťanskej
viery – kresťanstvo bolo vtedy už rozšírené

  • existovali samostatné obce, na čele s biskupmi
  • sídlili vo všetkých mestách v Konštantínopole, v Ríme, Nikomédii
  • kresťanská cirkev
  • preberala organizačnú štruktúru Rímskej ríše a prispôsobila sa požiadavkám štátnej moci

- preberala iné funkcie:

  • starala sa o chudobných, biskupi postupne získavali súdne kompetencie
  • kresťanstvo podporili aj Konštantínovi synovia a nástupcovia
  • v 2. polovici 4 st. – útočili na ríšu rôzne kmene, preto si cisári priberali spoluvládcov, aby zabezpečili obranu územia na
viacerých stranách

ROZDELENIE RÍŠE

  • 395 – cisár Theodósius (395 - 379)
  • rozdelil ríšu na 2 časti, každú z nich zveril jednému synovi
  • V časť – po grécky, Arcadius, mesto Konštantínopolis
  • Z časť – po latinsky, Honorius, Ravenna, Miláno

BARBARIZÁCIA A SŤAHOVANIE NÁRODOV .

  • 1 tis. nl.- migračné pohyby,
  • veľké sťahovanie národov prebiehalo 4. – 7. st. – podieľalo sa na ňom romanizované obyvateľstvo bývalej Západorímskej
ríše, románsko-grécke obyvateľstvo Východorímskej ríše, kmene Germánov, Slovanov, Keltov, Trákov, turkotatárske, ugrofínske, baltské, sarmatské, berberské a semitské kmene

  • postupne sa kryštalizovali jednotlivé etnolingvistické druhy – germánsky, románsky, slovanský, ugrofínsky, baltský
  • pohyb Hunských kmeňov spôsobilo sťahovanie ďalších kmeňov, pohybovali sa smerom z Ázie a smerovali do Vých-rím ríše
  • v Ruskom a Baltskom priestore , zničili huni Ostrogótsku ríšu a spôsobili aj pohyb Vizigótov, ktorí v roku 375 prekročili
hranice Východorímskej ríše

  • Vizigóti sa dohodli s panovníkom a usadili sa v Trácii
  • stali sa z nich federáti = spojenci, ktorí sa mali zúčastňovať na obrane Rímskej ríše
  • pre zlé zaobchádzanie vypuklo povstanie Vizigótov, ktorí prenikli aj do Západorímskej ríše a pod vedením náčelníka Alaricha
dobyli a vyplienili Rím – 410

  • totálna likvidácia rímskej aristokracie
  • Vizigóti pokračujú ďalej do Hispánie (Vizogotské kráľovstvo do 8. st)

ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE A BARBARSKÉ ŠTÁTY Y

  • od pol. 5. st sa v Panónii usadili kočovní Huni, na čele s náčelníkom Atilom – podnikali lúpežné nájazdy do S Itálie a Z EU
  • 451 – boli Huni porazení na Katalánskych poliach spojenými vojskami germánskych kmeňov a Vizigótov
  • 453 – po smrti Atilu sa Hunskí kmeňový zväz rozpadol
  • Atila prezývaný Boží bič /surový/
  • objavuje sa ďalší kočovný kmeň Vandali – germánsky
  • z Európy prenikli do Afriky – vodca Geiserich
  • obsadili Kartágo a Hippo a odtiaľ prenikli do Itálie a 2 týždne plienili Rím 455
  • 476 – barbarské germánske vojská pod vedením Odoakara obsadili Rím, Odoakar zosadil posledného Západorímskeho
cisára Rómula Augustula z trónu

  • vyhlásil sa za vládcu Itálie => zánik Západorímskej ríše
Fungovala Váchodorímska ríša

  • 493 – Ostrogóti dobyli Odoakarov štát a ich vodca Teoderich založil v S Itálii Ostrogótsku ríšu s hlavným mestom Ravena
  • asi po 60 rokoch sa územia Talianska zmocnil byzantský cisár Justinián I. a 568 – vtrhli do Talianska Longobardi, ktorých
v 8 st. porazil franský kráľ Karol Veľký: Taliansko sa dostalo do rúk Karolovcov

  • na územie VB prenikli germánske kmene Anglov, Sasov, Jutov
  • na územie Fr a Nem kmene Frankov, Sasov, Burgundov