STAROVEKÉ GRÉCKO

/p>

STAROVEKÉ GRÉCKO

• Grécko – polostrov  pobrežie
• rozprestiera sa na území Balkánskeho polostrova a Malej Ázie (Z časť)
• členitá a rozmanitá oblasť – tvorila ho pevninská (Balkánsky polostrov, Peloponézsky polostrov) a ostrovná časť (ostrovy

v Egejskom mori – Kréta, Samos, Naxos, Rhodos, ostrovy v Iónskom mori – Itaka; najväčší ostrov – Kréta)

• hornatá oblasť  málo úrodná; najvyšší vrch – OLYMP – sídlo gréckych bohov
• S Grécka – najhornatejší, stredné Grécko, Peloponéz – úrodná pôda, ale je jej málo
• stredomorské (mierne) podnebie
• pestovali obilie (pšenica, jačmeň), subtropické plodiny a citrusové ovocie, figy, vínnu révu
• lesy – stavba lodí
• nachádzali sa tu ložiská kovov (striebro, zlato, meď, železo), mramor (hlavne v oblasti Atén), vápenec, kvalitná hlina –

hrnčiarske výrobky

• ložiská olova, cínu, pomenej zlata a striebra

periodizácia dejín Grécka:

1, kykladská kultúra 2, minojská (krétska) kultúra 3, mykénska kultúra 4, doba temna (homérska doba) – 1100 -800pnl. 5, doba archaická – 800-500 pnl. 6, doba klasická – 500-338 pnl. 7, doba helenistická – 338 -po ovládnutie Rimanmi

• okolo roku 3000 pred Kristom územie Balkánskeho polostrova obýva obyvateľstvo negréckeho pôvodu – žili usadeným

spôsobom života (venovali sa poľnohospodárstvu, remeslu)

- na území starovekého Grécka vznikli 3 kultúrne okruhy:

Kykladská kultúra

• rozvíjala sa na kykladských ostrovoch, pričom strediskom bol ostrov Délos
• ľudia tejto kultúry vedeli dobre spracovať bronz i mramor (vyrábali mramorové sošky – idoly bohov)

Minojská kultúra

• tvorila ju civilizácia na ostrove Kréta – bohatý a úrodný ostrov

(podľa gréckych mýtov na Kréte vládol spravodlivý panovník MINOS  minojská kultúra)

• vrchol dosiahla okolo roku 2000 pred Kristom
• centrom tejto kultúry bolo mesto Knóssos na Kréte
• stavali rozľahlé paláce so zložitým pôdorysom – labyrinty, ktoré boli centrom kultúry, remesla, obchodu, náboženstva, ale aj

sídlami panovníkov – politická funkcia, administratívna funkcia, súdna funkcia

• mali obchodné kontakty s Egyptom i Sýriou, z čoho vyplývala aj potreba písma
• kvôli potrebe viesť písomné záznamy bolo potrebné písmo; na Kréte vzniklo obrázkové (piktografické) písmo, z ktorého sa

vyvinulo lineárne písmo A (nie je doteraz rozlúštené)

• z tohto obdobia gréckych dejín sa zachovali nádherné fresky (maľovali živočíšny svet mora vo vnútri palácov) na stenách

palácov, alabastrové nádoby, sošky bohov a bohýň (bohyňa s hadmi), šperky, ...

• svedectvom o umeleckom cítení sú predovšetkým náleziská sôch z bieleho mramoru (30cm soška z Kyklád) – tvár

nezobrazovali detailne, zobrazovali hlavne NOS + idoly – sošky z dreva alebo kameňa

• sochy boli často uctievané, lebo zobrazovali božstvo
• okolo roku 1700 pnl zasiahlo túto oblasť zemetrasenie – zničilo ostrov Théra, o ktorom vznikli legendy, že je to bájna

Atlantída (teraz sa nazýva SANTORIN)

• typickým náboženským obradom bol TANEC s býkmi na nádvorí a akrobatické cviky na chrbte býka

• v roku 2000 pnl do stredného Grécka a na Peloponéz prenikajú roľnícko-pastierske kmene Achájcov (najstarší kmeň);

na Krétu prišli roku 1450 pred Kristom

• po ich príchode zaniká minojská kultúra, lebo boli kmeňom na prvotnopospolnom stupni vývoja
• prebrali veľa vecí z minojskej kultúry, napríklad písmo a ďalšie kultúrne výdobytky
• z písma minojského obyvateľstva potom vzniklo lineárne písmo B, ktoré prevzali Rimania a stalo sa základom dnešnej

latinky

• vpád Achájcov a prírodné katastrofy spôsobili zánik minojskej kultúry; Achájci sa stali tvorcami mykénskej kultúry (Knossos

zanikol roku 1200 pred Kristom)

Achájci: -pastiersky kmeň -centrum osídlenia Achájcov bol ostrov Peloponéz -vytvorilo sa tu niekoľko štátov; jedným z nich boli Mykény, odkiaľ pochádza aj mykénska kultúra

Mykénska kultúra 1600-1200 pred Kristom

• na pevnine sa vyspelá civilizácia vyvíjala o niečo neskôr ako na Kréte
• strediskami boli mestské štáty Mykény, Argos, Tiryns, Sparta – Peloponéz, Téby, Atény, Orchomenos – stredné Grécko
• mesto sa rozprestieralo okolo mohutného hradu na vyvýšenom mieste, ktorý bol opevnený obrovskými kamennými

kvádrami, vážiacimi 10-12 kg (Levia brána); bolo centrom remeselnej výroby a obchodu, sídlami vládcov a ich vojenskej družiny

• Kyklópi – obrovia, ktorí stavali hrady  odtiaľ vznikol názov Kyklópske hrady
• v hrobkách v Mykénach sa našli zlaté šperky, drahokamy, slonovina, jantárové a emailové šperky, vzácna keramika
• používali lineárne písmo B, ktoré si prispôsobili
• táto civilizácia mala obchodné styky s Malou Áziou, S Afrikou, oblasťou Sýrie a Palestíny
• s mykénskou kultúrou súvisí aj Trójska vojna (začiatok 12.storočia pred Kristom), ktorú opísal aj básnik Homér a grécke

báje(Trója – Ilion)

• viedli ju mykénski Gréci proti obyvateľom Tróje v Malej Ázii
• 1870 - Heinrich Schlimann objavil na základe eposu Ilias základy Tróje
• 1876 - v Mykénach objavil šachtové hroby
• po Achájcoch prišli Ióni, ktorí sa usadili na pobreží

Homérske obdobie

- grécke kmene išli v 3 vlnách:

I. Achájci II. Ióni (najviac na pobreží Malej Ázie) III. Dóri (1200 pred Kristom) – založili 5 vojenských osád, z ktorých neskôr (v 8.storočí pred Kristom vznikla Sparta

• príchodom Dórov končí mykénska kultúra, lebo tieto kmene ju zničili, no zároveň priniesli používanie železa
• v čase Homérskeho obdobia sa nepoužívalo písmo, preto sa nazýva i temné obdobie
• obyvateľstvo žilo prevažne v dedinách, založených na úzkych pokrvných zväzkoch (rody); dediny sa združovali do kmeňov = fýl
• na čele kmeňa stál kráľ – bazileos, ktorému pomáhala vojenská družina
• na čele rodov stáli starešinovia, z ktorých neskôr vznikla rodová šľachta – aristokracia; táto postupne bohatla a

obmedzovala moc kráľa

• slobodní členovia rodu boli roľníkmi alebo pastiermi, mali právo zúčastňovať sa ľudových zhromaždení a hlasovať o vojne a mieri

Archaické obdobie

• politickú moc mala rodová aristokracia (eupatridi), ktorá vládla prostredníctvom úradníkov – archontov (9 archontov,

volených na 1 rok slobodnými mužmi; po uplynutí tohto obdobia sa stávali členmi Areopágu)

• Areopág = Rada starších; stretávali sa na Areovom pahorku
• vznikajú mestské štáty – polis kvôli hospodárskym a politickým zmenám
• v Grécku bolo mnoho mestských štátov, ale nebol to jednotný štát, aj keď Gréci si boli vedomí svojej spolupatričnosti
• mestské štáty sa vyvíjali hospodársky, politicky, ekonomicky i sociálne
• mestský štát bola samostatná, ale územne malá jednotka; bola to umelá územná jednotka, ktorej jadrom bola planina,

ohraničená morom, lesmi

• slobodní obyvatelia boli občania s občianskymi právami, mali politické práva – najdôležitejšie z nich bolo právo voliť úradníkov, za ktorých mohli byť zvolení len príslušníci aristokracie; mali aj právo vlastniť pôdu, právo na ochranu života a majetku + povinnosť zúčastniť sa obrany mesta a zabezpečiť výzbroj
• cudzinci mali právo usadenia sa, no museli platiť dane
• existovala aj vrstva otrokov, ktorí boli bezprávni a boli otrokmi kvôli dlhom alebo to boli vojnoví zajatci
• susedné obyvateľstvo považovali za barbarov
• počet obyvateľov sa v tomto období zvyšuje kvôli kolonizácii – kolónie SYRAKÚZY (Sicília), MASSALIA (Marsaile), KYRENE

(S Egypta)

• novozaložená kolónia bola samostatným a nezávislým mestským štátom, ktorý so svojou materskou PPOLIS (nazývali ju aj

metropolis) ich spájal zväčša len náboženský kult

• od 8.st. pnl Gréci začali zakladať obchodné oblasti mimo Grécka, lebo mali nedostatok úrodnej pôdy:

♥ Východ – oblasť Čierneho mora, Helespont (Bospor a Dardanely) ♥ Západ – oblasť J Talianska a Sicílie, J Francúzska a J Španielska ♥ Juh – v S Egypte a v Lýbii

• do Grécka sa dovážali obilniny, kovy, drevo, luxusné výrobky a otroci
• Gréci zas vyvážali olivový olej, keramiku, bronzový riad a kvalitné látky
• s kolonizáciou súvisí vytvorenie novej vrstvy remeselníkov a obchodníkov, ktorí bohatnú, ale nemajú politické práva
• keďže sa z kolónií dováža dostatok obilia, jeho pestovanie sa v Grécku nevypláca – drobní roľníci sa zadlžujú u rodovej

aristokracie, prípadne upadajú do podlžného otroctva, čo vyvoláva napätie medzi rodovou aristokraciou a roľníkmi, remeselníkmi, obchodníkmi

• dochádzalo k snahe zmeniť politickú situáciu v gréckych mestách; objavujú sa šikovní politici, ktorí sa stávajú vládcami –

tyranmi, ktorí potlačili vládu aristokracie a vychádzali v ústrety remeselníkom a obchodníkom, tí ich potom za to podporovali

• tyrani podporovali výstavbu chrámov, organizovali náboženské slávnosti, športové súťaže a divadelné predstavenia
• tento spôsob vlády (tyrania) existoval v Grécku aj v 7. a 6.storočí pred Kristom, hral dôležitú úlohu od prechodu vlády rodovej

aristokracie ku klasickému mestskému štátu

• rozvíja sa poézia, dráma, architektúra, sochárstvo, rastie počet otrokov a začínajú sa raziť mince

( Materské Grécko tvorilo Balkánske Grécko, všetky ostrovy v Egejskom mori a pobrežie Malej Ázie.)

ATÉNY

• Atény boli prístavné mesto, nachádzajúce sa na polostrove Atika
• v okolí Atén sa nachádzali ložiská striebra, mramor, no bola tu málo vhodná pôda na poľnohospodárstvo
• mnoho aténskych občanov upadlo do otroctva pre dlhy
• kolonizácia zmenila hospodárstvo a sociálne zloženie obyvateľstva Grécka  domáci bohatí vlastníci pôdy pestovali radšej

vínnu révu a olivový olej, pričom drobní roľníci prichádzali o pôdu, pretože sa zadlžovali, alebo o ňu prichádzali nezákonným postupom bohatých, tiež sa rozvíja obchod i remeslo  obchodníci a remeselníci bohatli a boli nespokojní s vládou aristokracie, lenže mali len ekonomickú, nie politickú moc (nie sú urodzeného pôvodu), čo vyvolávalo nepokoje

 v roku 621 pred Kristom archon Drakón spísal Zákony 12 kamenných dosák, čo bolo po 1.krát spísané zvykové (obyčajové) právo, ktoré prísne trestalo najmä krádež, s časti bola obmedzená aj moc eupatridov a roľníci získali právo voliť a byť volený

• tieto zákony boli kruté pre obyčajný ľud

• 1.veľkým reformátorom v aténskom štáte je SOLÓN

Atény za Solóna (594-593 pnl)

• Solón bol najvyšší úradník v Aténach = archon
• Bol to schudobnelý eupatrida
• Venoval sa obchodu, vďaka čomu sa zblížil s mestským ľudom (démom)
• uvedomoval si nespokojnosť ľudu v Aténách (napríklad pre podlžné otroctvo, pre snahu remeselníkov a roľníkov získať

politickú moc)

- urobil reformy v 3 oblastiach:

1/ sociálna – zrušil podlžné otroctvo; podlžných otrokov, ktorí boli eupatridmi predaní do cudziny, vykúpil za štátne peniaze 2/ hospodárska – snažil sa rozvíjať a upevniť hospodárstvo v Aténach: • podporoval rozvoj remesla a obchodu • zakázal vyvážať potraviny z Atén, okrem olivového oleja a vína • vydal nariadenie, že každý otec musí svojho syna naučiť remeslu, ak to neurobí, syn sa potom oňho nemusí v starobe postarať 3/ politická • vznikajú 2 nové politické orgány: Porotný súd – tvoril ho sudca a viacčlenná porota, ktorú delegovalo ľudové zhromaždenie Rada 400 – Atény ležali na Atike, ktorá mala 4 rodové fýly, z každej fýly tu bolo 100 členov

• rozdelil obyvateľstvo podľa majetku do 4 skupín: 1. Pentahoisoi (päťstovkári) -mali majetok 500m a viac -politické právo – Rada 400 alebo úrad archona (len oni) -povinnosti v armáde – jazdci (často velitelia)

2. Hippeis

-mali majetok 300-500m -Rada 400 -jazdci

3. Zeugitai

-majetok 200-300m -Porotný súd (prípadne Rada 400) i ľudové zhromaždenie -ťažkoodenci

4. Théti

-majetok menej ako 200m -ľudové zhromaždenie -ľahkoodenci (neskôr i veslári)

- význam politickej reformy:

• na politickej moci sa podieľal väčší počet obyvateľov
• obmedzila sa moc eupatridov
• význam Solónových reforiem: • oslabili rodové zriadenie a upevnili otrokársky štát

• Solón položil základy otrokárskej demokracie, keď sa na politickej moci podieľali všetci obyvatelia (MUŽI) okrem otrokov • aj vďaka sociálnej a hospodárskej reforme sa v Aténach upevnilo a rozvíjalo hospodárstvo

• obyvateľstvo nebolo týmito reformami celkom uspokojené – spoločenský boj, nepokoje pokračujú, ale prichádza k vyššej

forme politického boja  vznikajú politické strany:

1/diakria (chudoba – drobní roľníci, bezzemkovia) - nespokojní so Solónovými reformami, pretože očakávali pozemkovú reformu

• najpočetnejšia, najrevolučnejšia strana
• na čele stál Peisitratos

2/paralia (obchodníci a remeselníci) - s reformami boli spokojní

• umiernení
• boli dosť početný, ale menej ako diakria

-Megaklés 3/pedaia (eupatridi) - nespokojní s reformami, lebo ich moc bola obmedzená

• najmenšia politická strana
• Lykurgos

• v roku 561 pred Kristom v politickom boji víťazí diakria  tyrania (vláda ľudu) Peisistratovcov

Atény za Peisistrata 2.polovica 6.st.pnl

- robil mnohé reformy:

• vnútorná politika
• konfiškoval pôdu eupatridov; časť pôdy ponechal štátu, časť dal chudobe
• organizoval verejno-prospešné práce (v Aténach boli vybudované vodovody, mosty, cesty, chrám Parteón)
• chudobe znížil dane, bohatým ich zaviedol
• podporoval rozvoj remesiel, obchodu a kultúry
• dal vybudovať mnohé chrámy, napríklad na Akropole (návršie v strede Atén) to bol Chrám boha Dia Chrám bohyne Palas Atény
• dal postaviť knižnicu a zaviesť vodovod
• dal raziť nové mince (na jednej strane sova, na druhej je bohyňa múdrosti – Aténa)
• podporoval výtvarné umenie a poéziu  boli tu vhodné podmienky na usádzanie sa umelcov; Atény sa stávajú kultúrnym

centrom

• z osláv boha Dionýza –dionýzie vzniká divadlo
• snažil sa upevniť spojenectvo s iónskymi mestami na pobreží Malej Ázie
• po smrti Peisistrata vládnu jeho synovia: Hippias a Hipparchos, ktorí boli slabými panovníkmi  tyrania zaniká
• počas ich vlády moc v štáte upadla a navyše hrozí i vonkajší nepriateľ – Perzská ríša

• upokojiť situáciu sa pokúsil aténsky vládca – demokrat Kleisténes

Atény za Kleisténa (508 pnl) 1/ Atiku rozdelil na 10fýl, každá z nich obsahovala kúsok diakrie (vysočina), paralie (prímorská oblasť) i pedeionu (nížina)  niektoré fýly netvorili územný, ale iba administratívny celok, aby mali rovnaké podmienky pre rozvoj, aby sa pretrhli rodové putá (aby zas úrodná pôda nepomohla k zbohatnutiu jednotlivcov) 2/ zreformoval štátnu správu: • Rada 500 (50x10 fýl) -za Kleisténa bola táto rada veľmi dôležitým politickým orgánom -predseda bol denne iný, mal kľúče od pokladnice • Ekklézia = ľudový snem -zúčastňovali sa ho slobodní muži -bol to kontrolný orgán (kontroloval všetkých úradníkov i Radu 500  kontroloval ich ľud)  najdôležitejšie politické orgány • archon -Kleistenes ponechal úrad archona, ale už to bol len formálny úrad • úrad 10 pokladníkov -už nie 1 pokladník, ale 10, aby sa ten jeden neobohacoval (10 sa navzájom kontrolovali) • 10 vojenských stratégov -dovtedy bol len 1 stratég, ale často sa stávalo, že urobil chybu  keď ich bolo 10, bolo pravdepodobnejšie, že sa rozhodnú pre najsprávnejší postup

význam Klestenovej reformy:

• odstránením zvyškov rodovej spoločnosti Atény prešli ku klasickému otrokárstvu  končí patriarchálne otrokárstvo
• demokratické zriadenie ohrozovala poľnohospodárska šľachta – aristokracia (nespokojná s reformami)  ochrana pred nimi

– Kleistenes zaviedol ostrakizmus (črepinový súd) – bol prevádzaný na ľudovom zhromaždení; Aténčania každoročne písali na črepiny keramických nádob meno toho, koho pokladali za nebezpečného pre demokraciu v Aténach, osoba s najväčším počtom črepín musela na 10 rokov odísť do vyhnanstva

SPARTA

• nachádza sa v južnej časti Peloponézu (JZ časť) s úrodnou pôdou
• najbohatšou vrstvou Spartského štátu tvorili potomkovia Dórov – tzv.Sparťania, ktorí si podmanili pôvodné achájske

obyvateľstvo, vlastnili pôdu – klérus (1 klérus = 20 ha, bol v dedičnom užívaní, teda nepatril dórskym rodinám, ale štátu  štátne otrokárstvo) aj s otrokmi, mali politické práva, vykonávali vojenské povinnosti; bolo ich asi 10 000

• nepracovali, ale boli vychovávaní k vojenskej službe

VÝCHOVA:

• dievčatá boli vychovávané v rodine
• od šiestich rokov boli chlapci vychovávaní v kasárňach, polovojenských oddieloch – hlavným predmetom bola telesná

výchova; tu boli cvičený do 20.roku života

• sysítie – hostiny vojakov, chlapci sa ich tiež zúčastňovali, ale nemohli jesť, no mohli si niečo ukradnúť; lenže ak ich prichytili,

boli potrestaní

• vo dvadsiatich rokoch šli na vojnu a až v tridsiatke sa mohli oženiť, alebo sa podieľať na politickom živote

 mali najväčšiu pozemnú armádu v Grécku, ale boli izolovaní; ich izolácia mala za následok zaostávanie v kultúrnej, hospodárskej oblasti oproti ostatnému Grécku

• Sparťania podmanené obyvateľstvo nezačlenili do svojho spoločenstva, ale rozdelili ho na 2 triedy:

♥ Perioikovia - potomkovia Achájcov – obyvatelia podrobených obcí, ktorí boli aspoň čiastočne dórskeho pôvodu, boli osobne slobodní, ale nemali politické práva, platili dane, mohli vlastniť aj majetok, prevažne roľníci, obchodníci; bolo ich asi

40 000

• Perioikovia a Sparťania sa nazývajú Lakedaimóňania

♥ Heilóti – otroci, masa pôvodného zotročeného obyvateľstva, bez práv, ich majiteľmi neboli rodiny, ale boli to otroci štátu, ich cieľom bolo živiť Sparťanov + mohli si zakladať vlastné rodiny; bolo ich 100 000-200 000

systém vlády – na čele Sparty stáli 2 králi – mali vojenskú a čiastočne kňazskú právomoc,

• boli rovnoprávni a volení z 2 rodov, boli v čase vojny hlavnými veliteľmi, v čase mieru riadili štát, pri čom im pomáhalo a obmedzovalo ich moc 5 volených úradníkov – eforov  pretože Sparta bola založená na mieste 5 osád (museli pochádzať z vládnucej vrstvy Sparťanov, volení na 1 rok; kontrolovali činnosť kráľov, dozerali na fungovanie štátneho a výchovného systému, mali trestnú, výchovnú a súdnu moc)
• existovala aj rada starších – Geruzia – členmi boli 2 králi a 28 starcov, ktorí mali nad 60 rokov; volení z aristokratických

kruhov

• najvyšším orgánom štátnej moci bolo ľudové zhromaždenie – apelá, ktorého členmi mohli byť len plnoprávni, dospelí (nad

30 rokov) Sparťania – volili členov do zboru eforov, prípadne do Geruzie, rozhodovali o mieri a medzinárodných zmluvách

• spartská ústava je typom zmiešanej ústavy, pretože obsahovala monarchistické, aristokratické a demokratické prvky
• Sparťania uzatvárali spojenecké zmluvy s ostatnými štátmi



• Peloponézsky spolok – vznikol roku 530 pred Kristom; Sparta uzavrela spojenecké zmluvy s ostatnými štátmi na

Peloponéze

Klasické obdobie

• najväčší rozmach Grécka
• rozmach poľnohospodárstva, remesla, obchodu
• využíva sa práca otrokov
• Atény (bola tu demokracia) a Sparta (nebola tu demokracia) – významné mestá

 GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY príčina: -expanzia Perzie na západ a snaha získať nové územia zámienka: -Peržania obsadili grécke mestá v Malej Ázii (Miléty, Halikarnas, Efezoas,...) -tieto mestá sa vzbúrili proti perzskej nadvláde -do čela vzbúrených miest sa postavili Miléty, ktoré prepadli sídlo perzského kráľa – mesto Sardy, zabili miestneho miestodržiteľa Perzie; tiež požiadali pevninské Grécko o pomoc -z Grécka však prišla len veľmi slabá pomoc  Peržania vyhrali, Miléty boli zrovnané so zemou  vďaka tomu, že pevninské Grécko poslalo Milétam akú-takú pomoc, mali Peržania zámienku na útok proti pevninskému Grécku

1.útok – 513 pnl – perzskí pešiaci sa chceli dostať na sever Grécka, kde na úžine Helespont natrafili na Skýtov, ktorí využívali taktiku spálenej zeme, a Peržania ustupujú I.etapa (492-490 pred Kristom)

492 pred Kristom – Peržania mali v pláne zaútočiť na Grécko zo severu vojsko malo 2 časti:  pešiaci postupovali cez Helespont, Tráciu, Macedóniu, Tesáliu  loďstvo bolo neúspešné, pretože pri myse Athos stroskotali kvôli veľkej búrke

• perzská výprava končí neúspechom
• Peržania na prejdenom území však zanechávali tábory s posádkou, čo im v budúcnosti pomohlo
• Gréci vedeli, že Peržania sa vrátia a obyvateľstvo sa rozdelilo na 2 skupiny podľa postoja k prípadnej vojne s Peržanmi:

• OBRANNÁ VOJNA – chceli ju roľníci a veľkostatkári; na ich čele stál Miltiades • ÚTOČNÁ VOJNA – chceli ju remeselníci a obchodníci, pretože Peržania obsadili územia v Malej Ázii, s ktorými oni obchodovali; na čele stál Themistoklés

490 pred Kristom – 2.výprava Peržanov schéma boja : -stred perzskej armády tvorili ťažkoodenci, pričom po stranách boli ľahkoodenci -stred aténskej armády tvorili ľahkoodenci, na jednej strane boli ťažkoodenci, na druhej strane bola jazda; velil im Miltiades

• po zaútočení Peržania ľahko prerazili grécky stred, ale perzskí ťažkoodenci sa ocitli v obkľúčení gréckych jazdcov

a ťažkoodencov; v poslednej chvíli sa Peržanom podarilo utiecť, nalodili sa na svoje lode a vrátili sa späť na mys Mykalé

• Gréci si uvedomovali, že Peržania sa vrátia, preto 30 gréckych mestských štátov vytvorilo vojenský ochranný spolok – symmachia
• Gréci začali budovať lepšie lode – triéry (trojveslice) – 3 rady vesliarov, ktoré umožňovali dosahovať rôzne rýchlosti, mali aj bodce
• Gréci vybudovali aj nový prístav – Pireus, ktorý bol opevnený a spojený s Aténami

II.etapa (480-449 pred Kristom)

- 480 pred Kristom – útok Peržanov; vojsko malo 2 časti:

 pešiaci útočili zo severu (cez Termopylský priesmyk) SPARTA  PERZIA (kráľ XERXES) Sparťania porazení, zabití i s kráľom Leonidasom Peržania zvíťazili vďaka zrade; zaútočili zozadu, od chrbta, potom šli smerom na Atény (ich obyvateľstvo bolo evakuované), ktoré vypálili a spustošili  loďstvo – bitka pri ostrove Salamina  grécke lode, ktorým velil Temistokles, vlákali ťažkopádne perzské lode do úžiny, kde ich porazili

• 479 pred Kristom – bitka pri Platajách  nastáva zmena vo vojne – symmachia útočí
• 478 pred Kristom – vzniká útočný spolok gréckych štátov – aténsky námorný spolok
• odteraz majú úspechy väčšinou Gréci

 449 pnl bol podpísaný tzv. Kaliov mier, kde si Grécko i Perzia rozdelili sféry vplyvu: a, Perzia – JV časť Stredozemného mora, Cyprus b, Grécko – Stredozemné a Egejské more + Peržania uznali samostatnosť gréckych miest v Malej Ázii, zároveň Gréci zastavili útoky na Perziu

• po grécko-perzských vojnách Atény zmenili postoj voči členským štátom aténskeho námorného spolku

príčiny zmeny: • Atény začínajú členské štáty považovať za svojich poddaných, pretože Atény mali najväčší podiel na víťazstve vo vojne • Atény zasahujú do vnútorných záležitostí členských štátov tým, že tam dosadzujú svojich dohliadačov –úradníkov • Atény svojich chudobných roľníkov posielajú do členských štátov spolku, pretože tam bola pôda – KLERÚCHIE; pôda, kde sa usádzajú chudobní roľníci z Atén • Atény využívajú spolkovú pokladnicu vo svoj prospech  na výstavbu, prístav Pireos, stavby verejného úžitku, ktoré dal postaviť Perikles; pokladnica bola na ostrove Délos, potom ju Atény dali previezť k sebe Atény sa stávajú dominantným štátom • Atény nútia ostatné grécke štáty násilím zostať v spolku  kvôli tejto nesprávnej politike Atén sa aténsky námorný spolok mení z dobrovoľného a rovnocenného spolku gréckych štátov na spolok, kde Atény diktujú ostatným

Atény po grécko-perzských vojnách:

• o víťazstve Grécka rozhodlo veľmi dobré loďstvo Atén
• po grécko-perzských vojnách narastá význam remeselníkov a obchodníkov, ktorí toto loďstvo budovali
• upevňuje sa otrokárska demokracia
• v čase vojen vzrástol význam vojenských stratégov (veliteľov)  skutočným vládcom – 1.stratég
• PERIKLES (polovica 5.storočia pred Kristom)
• 1.archon (stratég)
• je považovaný za najväčšieho demokratického politika Atén
• pochádzal z aristokratickej rodiny s demokratickým zmýšľaním
• vnútorná politika

- aby upevnil aténsku demokraciu, urobil 5 opatrení:

 začal platiť nižšie úrady  zaviedol žold  najchudobnejším ľuďom vyplácal z pokladnice peniaze na potraviny (nerobil to denne)  roľníkov posielal do klerúchií  zaviedol verejno-prospešné práce

• dokončil demokratizačný proces v oblasti štátnej správy

- najvýznamnejšími orgánmi v Aténach za jeho vlády boli:

1/ ľudový snem = EKKLÉZIA – volili všetkých úradníkov, veliteľov, navrhovali zákony 2/ RADA 500 – schvaľovali zákony, rozhodovali o zahraničnej politike štátu 3/ porotný súd = HELIAIA – 6000 porotcov (600x10 fýl), smel rozhodovať len za účasti min. 5000 porotcov

negatíva vnútornej politiky: otrokárska demokracia bolo zvýhodňované mestské obyvateľstvo pred vidieckym boli platené len nižšie úrady, čiže všetky úrady neboli prístupné obyčajnému ľudu zahraničná politika Perikles realizoval výbojnú (expanzívnu) politiku, ktorá mala 2 ciele: • rozšíriť aténsky námorný spolok •snažil sa pre Atény získať nové suroviny, otrokov, odbytištia výrobkov

• realizoval ju 2 spôsobmi – diplomaticky (cez klerúchie) i vojensky (kolónie)
• v polovici 5.st. Perikles vytvoril Aténsku ríšu (Atika, oblasť Chalkidiky, Trácia, Helespont, Z pobrežie Malej Ázie, oblasť

Čierneho mora, ostrovy Egejského mora podporoval politiku panhelenizmu (pan = vše, helenizmus = grécka) zvolal panhelénsky kongres, na ktorom sa mali riešiť 3 otázky: uzavrieť všeobecný mier medzi gréckymi štátmi spoločná pokladňa, z ktorej sa mali obnovovať škody po grécko-perzských vojnách mali viesť spoločný boj proti pirátom Sparta tento kongres odmietla, preto sa nekonal

ATÉNY

Kleistenes uskutočnil zásahy do aténskej ústavy

• v rokoch 443-429 pred Kristom bol stratégom vynikajúci štátnik, vojvodca a rečník Perikles, ktorý umožnil aj

najchudobnejším občanom zúčastňovať sa na verejnej správe, pretože dostávali príspevok ako náhradu za stratený deň

• Periklovo opatrenie je vrcholom aténskej demokracie
• demokracia  demos=ľud + kratos=vláda  vláda ľudu
• éra vlády Perikla je zlatým vekom Atén  veľký rozvoj kultúry, vzdelanosti, umenia

- Perikles začal v Aténach prestavbu a výstavbu:

• opevnil Akropolu mohutnými hradbami s mohutnou bránou – propylaje
• na Akropole vybudoval chrám Erechtheion
• dal prestavať monumentálny chrám Partheón
• divadlo pod Akropolou – Odeión

(hlavný umelec, ktorý pôsobil pri výstavbe Akropoly bol sochár Feidias)

 peloponézska vojna (431-404 pnl)

príčiny vojny:

• hospodárske a politické záujmy Sparty a Atén
• Sparta sa obávala šírenia demokracie a tiež mocenského vplyvu Aténskeho námorného spolku

začiatok vojny – 431 pred Kristom Atény – prevaha na mori, Sparta – prevaha na súši

1.obdobie (431-421 pred Kristom):

• Sparťania spustošili Atiku, v Aténach vypukol mor, ktorému podľahol aj Perikles (429 pred Kristom)
• 422 pnl – bitka pri Amfipolis
• v roku 421 pred Kristom obe strany uzavreli mier, v ktorom Sparta diktuje podmienky
• mier bol dočasný, o niekoľko rokov ho Atény porušili, čím začala nová etapa vojny

2.obdobie (415-404 pred Kristom):

• v roku 413 pred Kristom Atény podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakúzy – aby získali lacné obilie  aténske námorné

loďstvo bolo porazené a veliteľ Alkibiades bol odsúdený v Aténach na smrť

• Alkibiades bol odsúdený v neprítomnosti, a tak sa rozhodol, že sa pridá k Sparte – stal sa vojenským poradcom Sparty

a ukázal im námornú taktiku Atén

• Sparta získala finančnú pomoc od Peržanov
• v roku 405 pred Kristom boli Aténčania v bitke pri Aigospotamoi (Kozia riečka) porazení
• v roku 404 bol uzavretý mier, na základe ktorého bol rozpustený Aténsky námorný spolok - členské štáty spolu s Aténami

boli začlenené do Peloponézskeho spolku; Aténčania museli zbúrať hradby a zmeniť ústavu; mohli si ponechať len 12 lodí; bola tu zlikvidovaná demokracia a nastolená vláda oligarchie (úzkej skupiny občanov)

• v tomto období sa najsilnejším štátom stáva Sparta

4.st. pnl (395-371 pred Kristom) – Korintská vojna, kde proti Sparte bojovali Atény, Téby a Korint  výsledok vojny – nevyhrala ani jedna strana; nastalo hospodárske a politické oslabenie gréckych štátov a roztrieštenosť Grécka, oslabenie jeho obranyschopnosti  Grécko sa stalo ľahkou korisťou pre Macedóniu

VZNIK FILOZOFIE

• kolonizácia mala veľký kultúrny význam  na Blízkom Východe sa stretávali s vyspelými civilizáciami, ktoré mali množstvo

poznatkov z oblasti astronómie, lekárstva a prírodných vied

• Gréci, usadení v kolóniách na Z pobreží Malej Ázie, preberali poznatky z Východu a šírili ich do materského Grécka
• jednotlivé poznatky rozoberali, zovšeobecňovali, formovali prvé zákony o poznaní prírody a spoločnosti
• v mestách Malej Ázie (Milétos, Efezos) vznikli začiatky prvej filozofie
• filozofi Táles, Anaximandros, Anaximenes rozmýšľali o tom ako vznikol svet, z čoho je stvorený (vznikajú ucelené predstavy

o materiálnom svete)

OLYMPIJSKÉ HRY vznikli v meste Olympia 1.OH sa konali v roku 776 pnl ženy mali zakázaný prístup súťažilo sa v behu, v pästných zápasoch, v hode diskom a oštepom, v päťboji, v závodoch konských záprahov na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci počas OH sa nesmelo bojovať – bol posvätný mier súčasťou športových súťaží boli aj umelecké súťaže Gréci vyznávali ideál spojenia krásy a dobra, tela a duše

GRÉCKA KULTÚRA

architektúra

• Gréci stavali školy, divadlá, kúpele, chrámy, obytné domy
• stavali z mramoru, z kamenných tehál
• rozlišujeme 3 architektonické slohy – dórsky, iónsky, korintský

dórsky sloh – nemal petku, driek – hladký alebo žliabkovaný, hlavica – jednoduchá, bez ozdôb iónsky sloh – mal petku – viacnásobne zdobená, hlavica – volutová, driek – stĺpy boli tenšie, teda driek bol štíhlejší korintský sloh – hlavica – krásne zdobená, driek - tenší

• grécka architektúra – nový prvok  vodorovný preklad – architráb
• reliéfy – sochy vystupujúce zo steny
• stĺpy – mali podpornú funkciu
• grécke domy – zdobené sochami, reliéfy, vnútro bolo zdobené maľbami, freskami (freska – maľba do vlhkej omietky)
• Gréci maľovali mýtických hrdinov, bohov a zvieratá; špeciálne maľovali na keramiku
• maľby – používali žltú a čiernu, alebo červenú a čiernu farbu
• sochy – bohov, športovcov, politikov, mýtických hrdinov, ale aj obyčajných ľudí
• archaické obdobie sochárstva – strnulé sochy, chýba im dynamika
• klasické obdobie sochárstva – sochy strácajú strnulosť a vyjadrujú pohyb, usilovali sa zachytiť psychológiu tváre; niekedy

robili len busty (hlavy)

• materiál – mramor, bronz, oči boli z kameňa
• sochy boli nahé, pretože chceli zobraziť krásu ľudského tela (kalokagatia – ideál spojenia duševnej a telesnej krásy)
• ženy boli tiež zobrazované nahé, alebo vo veľmi nariasenom rúchu; mokrá drapéria – rúcho prilepené na tele, akoby vyšli

z vody

• sochy žien slúžili aj namiesto stĺpov – kariatídy
• sochár Feidias

divadelné umenie

• javisko bolo v strede, okolo bol kruh divákov
• masky mali funkciu zosilnenia hlasu; nosili špeciálne oblečenie
• ženy nesmeli hrať
• v komédiách a v tragédiách riešili mravné problémy
• najvýznamnejší autori – Euripides, Sofokles
• konali sa spevácke súťaže
• Dionýz – boh zábavy, vína  z Dionýzových slávností sa vyvinulo divadlo

zakladatelia histórie – HERODOTOS – OTEC DEJEPISU, TUKYDIDES – opísal peloponézsku vojnu

do Atén prichádzali okrem umelcov aj filozofi

• z aténskych filozofov vynikal najmä Sokrates, ktorý sa zaoberal otázkou, v čom spočíva šťastie a etickými problémami; odsúdili ho na smrť, lebo vraj kazil mládež („Viem, že nič neviem.“)
• Platón – Sokratov žiak, pokračoval v jeho diele, založil filozofickú školu – akadémiu, v ktorej riešil etické problémy a problémy poznávania sveta; hlavnou myšlienkou jeho učenia bola predstava, že existuje svet ideí
• Aristoteles – bol Platónov žiak, venoval sa poznávaniu materiálneho sveta, logike, mysleniu; v Atenách založil filozofickú školu – študenti a učitelia sa pri prednáškach spolu prechádzali

Ríša Alexandra Macedónskeho

• S od Grécka
• Gréci považovali Macedónčanov za barbarov, hoci boli ich príbuzní
• roľníci a pastieri
• žili v dedinách
• na čele stáli rodoví náčelníci; rody sa spájali – vznikal tak štát, na čele ktorého stál kráľ (najvyšší kňaz, sudca, veliteľ vojska)
• 4.storočie (359-336) pnl – na trón nastúpil Filip II. Macedónsky, ktorý využíval slabosť a roztrieštenosť Grécka, podnecoval

vnútorné rozbroje

• Filip viedol expanzívnu politiku, ktorej cieľom bolo ovládnutie Grécka + snažil sa pozdvihnúť Macedóniu na úroveň Grécka
• postupne od Grékov preberali remeselnú výrobu, spôsob obchodovania, kultúru
• hlavným mestom Macedónie bola Pella
• Filip štáty dobýjal aj nekalou politikou, keď podplácal panovníkov a úradníkov + roznášal rôzne chýry
• aby mohol robiť poriadok v krajine, zlomil moc aristokracie
• má vlastnú menu – filipeos, čo svedčí o sile Macedónie; bola to stabilná mena
• hospodársky rozvoj – volal remeselníkov z Grécka
• Filip podporoval aj vzdelanie; Aristoteles sa stal učiteľom Filipovho syna Alexandra

výboje Filipa II.: podrobil si grécke mestá, ktoré bránili prístupu k moru, a tým bránili obchodu zmocnil sa stredného Grécka, polostrova Chalkidiké (kolónie Atén a Eufbója) 338 pnl – bitka pri Chaironei – víťazstvo Macedónie nad Gréckom  zjednotil Grécko pod svoju nadvládu

• táto bitka znamenala koniec samostatnosti gréckych mestských štátov
• macedónske vojsko vytváralo falangy – mali 5-metrové oštepy, ťažkoodenci boli zoskupení vedľa seba
• v tejto bitke prejavil svoje vodcovské schopnosti aj Filipov syn Alexander
• Filip II. bol zavraždený na svadbe svojej dcéry Kleopatry – 336 pred Kristom
• Po jeho smrti nastupuje 20-ročný syn Alexander (336-323 pred Kristom)
• bol vzdelaný a ctižiadostivý, cieľavedomý človek, politik, vodca
• pokračoval v politike otca
• dosiahol veľké úspechy vo vnútornej i zahraničnej politike

- 1.výboje – v Malej Ázii:

333 pnl – bitka pri ISSOS, kde porazil perzského kráľa Dárea III. – perzský kráľ sa snažil seba, svoju rodinu i krajinu vykúpiť, chcel Alexandrovi darovať územie Eufratu, lenže Alexander bol ctižiadostivý a odmietol

• pokračuje vo výbojoch na SV Afriku (332 pred Kristom) – do Egypta, kde ho prijali ako osloboditeľa, panovníka, pretože

porazil Peržanov, pod ktorých nadvládou Egypt bol

• prijal egyptské náboženstvo
• bol titulovaný za faraóna
• 331 pred Kristom – na S Egypta zakladá Alexandriu pri ústí Z ramena Nílskej rieky
• bola tu najväčšia staroveká knižnica
• hospodárske, politické, kultúrne mesto s helenistickou kultúrou
• po ovládnutí Egypta postupuje smerom do vnútra Perzskej ríše – ide cez Eufrat, dostáva sa do oblasti Hornej Mezopotámie
• neďaleko zrúcaniny mesta Ninive sa preplavil cez rieku Tigris

331 pnl – bitka pri Gaugamelách - Alexander opäť porazil perzského kráľa Dárea III.

• vojsko Alexandra vstupuje bez bojov do mesta Babylon, ktoré sa neskôr stáva hlavným

mestom Alexandrovej ríše; v Babylone sa však uskutočnilo sprisahanie, na ktorom sa zúčastnil aj jeden z jeho priateľov, no bolo odhalené a sprisahancov dal Alexander popraviť

• SUSY – významné mesto z historického hľadiska, boli tu poklady Perzskej ríše, ktorých sa Alexander zmocnil

330 pnl – dobyl Persepolis – vypálený palác perzských kráľov ako satisfakcia (pomsta) za to, že perzský kráľ Xerxes v 5.storočí pred Kristom porazil grécke vojská; pokračoval do SV častí Perzie

• Dáreos III. zutekal z boja – vlastní ľudia ho zabili ako zbabelca
• Alexander pokračuje na východ – do Indie (327 pred Kristom) – dostáva sa do povodia rieky Indus
• India mala 2 časti; Alexander obsadil POOROVU RÍŠU
• vojsko chorľavie, trpí hladom a nedostatkom vody – umiera, preto sa Alexander vracia domov
• pri svojich výpravách do iných krajín mal Alexander so sebou vždy nejakých filozofov a učencov, ktorí jeho výpravy zapisovali

328 pnl – Alexandria ESCHATÉ (SV Perzskej ríše)– berie si za manželku Roxanu; vzal si ju preto, aby si získal obyvateľstvo mesta a sobášom si zabezpečil nové územia 324pnl– v meste Susy si vzal ďalšie 2 manželky, 10 000 svojich vojakov tiež oženil s miestnymi ženami – bolo to vyjadrením určitého spojenectva

• mestá Alexandra Macedónskeho sú významné hospodárske, kultúrne centrá helenistickej kultúry aj po jeho smrti
• v mestách, ktoré sa Alexandrovi poddali, nepotláčal ich kultúru, náboženstvo, ich panovníkov ponechal v úradoch miestodržiteľov
• cieľom Alexandra bolo dosiahnuť oceán
• Alexander sa musel vrátiť do Babylonu kvôli drsnému podnebiu
• 16.júna 323 pnl Alexander v Babylone zomiera; príčinou jeho smrti bola pravdepodobne malária

po jeho smrti sa ríša rozpadla na 3 hlavné celky: Macedónia – vládol tu Antigonos, dynastia Antigonovcov Egypt – vládol tu Ptolemaios, dynastia Ptolemajovcov Perzská ríša – vládol tu Seleukos, dynastia Seleukovcov

• tieto štáty sa nazývali HELENISTICKÉ ŠTÁTY
• helenizmus – obdobie vlády Alexandra Macedónskeho do roku 30 pred Kristom
• v meste Pergamon bola vynájdená nová látka na písanie – PERGAMEN, čím sa knihy písali na ploché listy, a tak vznikali

kódexy

• helenistické štáty zanikli v období 1.-2.storočia pred Kristom výbojmi Rímskej ríše

helenistická kultúra:

-gréčtina – svetovým jazykom a jazykom vzdelancov -filozofia – hľadala zmysel ľudského života a šťastia, bola návodom na správny mravný život -náboženstvo – ovplyvnené orientálnymi náboženstvami -rozvoj umenia a vied

ATÉNY SPARTA

demokratický otrokársky štát vojenský štát klasické otrokárstvo štátne otrokárstvo poľnohospodárstvo vojenská výchova otroci – nemali práva, mali povinnosti otroci – nemali práva, mali voj. povinnosť