/p>

  • v druhej polovici 19. st. boli pre SK ťažké časy
  • ústava z r. 1961 zabezpečovala prevahu iba rak. a maď. vládnucim vrstvám
  • Štúr a Hurban nemohli verejne vystupovať; ochabuje polit. aktivita
  • † Štúra (1856) bola veľkou stratou pre slovenské národné hnutie
  • Ján Palárik pokračoval so svojou skupinou v odboji → rôzne požiadavky, na ich propagáciu založili noviny r.1861: Peštbudínske vedomosti
  • rozhodli sa zvolať národné zhromaždenie, kt. by prerokovalo a schválilo národný program to sa stalo 6.6.1861

Memorandum slovenského národa

  • 6. a 7. júna 1861 sa zišlo do Turčianskeho Svätého Martina asi 6000 ľudí z celého SK
  • prerokovali a schválili nové slovenské požiadavky, ktoré dostali názov: Memorandum národa slovenského
  • hl.cieľ: dosiahnuť uznanie osobitosti SK národa a mieru samosprávy v rámci SK žúp pod menom: „Hornouhorské slovenské okolie“, kt. by spravovali SK-ci prostred. volených zástupcov
  • na tomto území sa mala po užívať v úradoch, na súdoch a školách jedine slovenčina
  • dôraz sa kládol na Maticu Slovenskú
  • tento dokument predložili uhor. snemu → maď. úrady zorganizovali na SK proti memorandu protestné akcie; snem ho neprerokoval, lebo panovník ho rozpustil
  • preto sa v decembri obrátili na cisára s memorandom, v kt. už žiadali väčšiu mieru samosprávy a Sk snem v BB, vtedy sa na čelo hnutia postavil Sk biskup dr. Štefan Moyses → značný ohlas
  • zo žiadostí prijali len malú časť kult. charakteru, povolili MS a dve SK gymnáziá. osemtriedne vo Veľkej Revúcej (1862) a štvortriedne v Turč. Sv. Martine (1867) a neskôr (1869) v Kláštore pod Znievom; na krátky čas sa podarilo poslovenčiť gymn. v BB
  • memorandum, resp. jeho požiadavky zostali základ. SK polit. programom až do 1.sv. vojny

Matica Slovenská

  • vytvorili ju v T.S.Martine r. 1863
  • za necelý rok sa nazbieralo na zakladninu MS 100 000 zlatých
  • mala pred ostat. svetom reprezentovať Sk národ
  • predseda: A.Moyses
1.podpredseda: Karol Kuzmányi

  • stredisko národnobudileľ. a kult. práce, kt. dala organizovaný charakter; rozčlenila sa na špecializ. oblasti – vedecká a zberateľsko-dokumentárna činnosť, ľudovýchova a vydavateľstvo
  • jej pričinením sa dovŕšila víťazstvo slovenčiny ako spis. jazyka SK-ov
  • sú s ňou spojené aj zač.oragniz.vedeckej činnosti vo vlastived. a prír. odboroch
  • vydávali časopis: Letopis Matice slovenskej
  • venovala sa mládeži, vydávala učebnice
  • udržiavala organiz. styky s predstaviteľmi slovanských národov, najmä CZ
  • výročné augustové zhromaždenia → národné zhromažd.
  • značne zasiahla do SK národ. a kult. vývinu a spolu so SK gymnáziami vychovala novú generáciu v SK nár. hnutí

Kultúrny rozvoj

  • politické časopisy (Slovenské noviny, Peštbudínske vedomosti); liter. (Priateľ školy a literatúry, Sokol); vedec. (Letopis MS); hosp. (Obzor)
  • v liter. oblasti vynikli štúrovci (S.Chalupka, J.Kráľ, A.Sládkovič, J.Botto) próza (Kalinčiak, Záborský ...)
  • ochotnícke divadlo: hrali sa hry hlavne J.Palárika
  • výtvar.umenie: Klemens, P.Bohúň, L.Dunajský

SK národ. hnutie po vyrovnaní

  • po vyrovnaní sa prehĺbil národ. a soc. útlak
  • nová polit. situácia rozdelila SK inteligenciu a buržoáziu na dve skupiny
  • 1) Stará škola: (Hurban, Francisci, Daxner, Tóth) hlásili sa k memorandu z r. 1861, z kt. osobitne vyzdvihovai myšlienku a požiadavku samosprávneho SK okolia; orientovali sa na Viedeň a pokladali sa za vedúcu zložku sloven. národ. hnutia; od r.1870 sa združovali okolo Národných novín, preto sa začali nezývať Slovenskou národnou stranou; časom ich aktivita ochabovala a záchranu očakávali od Ruska
  • 2) Nová škola: (J.Palárik, Ján Mallý Dusarov,J.Nepomuk Bobula, Jozef Pozdech); tvorili opozičnú skupinu; hľadali porozumenie na maď. strane; zriekli sa požiadavky okolia; rozvíjali ľudovýchovnú činnosť; v obd. maďarizač. útlaku sa rozpadli

Národnostný útlak

  • zosilnel za vlády Kolomana Tiszu
  • v r.1874 boli zatvorené tri SK gymnáziá a v r. 1875 aj MS
  • maďari ostro vystupovali proti panslavistom a rusofilom
  • r. 1879 sa stala maďarčina vyuč. predmetom na školách
  • 1883 v NR vytvorili hornouhorský vzdelávací maďarský spolok → FELKE a uhorsko krajanský slovenský vzdelávací spolok
  • centrum: Budapešť; vydávali knihy, časopisi, kalendáre v SK-štine pre celé SK
  • SK-ci šli študovať na CZ školy; aj CZ boli v podob. situácii → r. 1896 vznikla Česko-slovenská jednota
  • základ. myšlienka: myšl. Vajaneského → tvrdil, že slovania sa musia spojiť a bojovať
  • rozhodli sa nezúčastniť volieb = politická pasivita
  • 1893 – vytvorená muzeálna slovanská spoločnosť, jej vznik podporil Andrej Kmeť, vznikla v MT a plnila funkcie MS
  • v 90.r. sa vytvárali pol. skupinky → z nich pol strany
  • vzniká SNS, kt. sa snažila dosiahnuť národ. požiadavky; kritizovala národ. zákon z r.1868; opierala sa o Sk maloburžoáziu a drobných roľníkov
  • formovala sa aj Ľudová strana; mala aktívnejší program ako SNS, v programe sa zaoberala posilnením národ. vedomia, formovanie družstiev (výrobných, peňažných) čitateľských krúžkov; viedli ich katolícky duchovní (Andrej Hlinka...)
  • mladá generácia nesúhlasila ani s jedným programom → vytvorila si vlastný prúd: Hlasisti; kriticky vystupovali proti politike SNS; na čele bol Vavro Šrobár, Pavol Bralo; združ. sa okolo časopisu HLAS; dostali sa pod vplyv T.G.Masaryka a Tolstého; ideológia čechoslovakizmu a rusofilizmu; kritizovali polit. pasivitu, že aj keď je nepriaznivá situácia, treba bojovať; tvrdili, že SK-ci sa majú spojiť s nemaďarmi v Uhorsku; vychádzali zo zásad humanistov; snažia sa spojiť ľudové vrstvy; boli aktívny v spolkovej činnosti, kt. bola rozumová