Doba bronzová na Slovensku

  • Slovensko bolo v tomto období križovatkou obchodných ciest a veľký producent medi, ktorá sa ťažila najmä v Slovenskom Rudohorí
  • vystriedalo sa tu viacero kultúr
  • na V Slovensku to bola Otomanská kultúra – konkrétne nálezisko – masívne kamenné hradby v Spišskom Štvrtku, bol to dôsledok vplyvu mykénskej civilizácie alebo mykénskej kultúry
  • v Gánovciach sa našla železná rukoväť dýky – bol to prvý nález železa v strednej Európe a dokazuje obchodné styky s Chetitmi (územie Turecka)

Doba železná na Slovensku

HALŠTATSKÁ

LATÉNSKA

 pozri PRAVEK (posledná strana)

Starovek a/ obdobie staroorientálnych štátov (riečnych civilizácií) b/ obdobie antiky (staroveké Grécko a Rím)

  • hovoríme o otrokárskej spoločnosti

OBDOBIE STAROORIENTÁLNYCH ŠTÁTOV

Mezopotámia (grécky pôvod, medziriečie)

  • územie medzi Eufratom a Tigrisom - Irak
-„kolíska ľudskej civilizácie“

  • na S bola ohraničená púšťou, na J morom
  • najstaršie osídlenie – 5.tisíročie pred Kristom
  • osídlenie sa koncentrovalo najmä do južnej oblasti, kde žil národ Sumerov (národ neznámeho pôvodu)
  • 3700 pred Kristom – Sumeri budovali mestské štáty (najstaršie mestá na svete)

SUMERI:

  • prví sa začali venovať poľnohospodárstvu, pretože tu bola na to najvyhovujúcejšia pôda
  • mali vybudovanú sieť zavodňovacích, ale aj odvodňovacích kanálov, pretože v auguste ich postihovali záplavy
  • pestoval sa jačmeň, pšenica, ľan, sézam (z ktorého vyrábali olej), vínna réva, granátové jablká, figy, ďatlové palmy,
strukoviny, cibuľa, proso, jablone a hrušky

  • choval sa i dobytok, kone, ovce, kozy
  • kon. 4.tis. pnl začali používať hrnčiarsky kruh
  • 3 tisíc pnl – Sumeri vynašli techniku liatia medi + koleso (používané na bojových vozoch)
  • okolo roku 3300 pnl – začali používať (piktografické) písmo  obrázok znázorňoval nejaké slovo; napríklad: priateľstvo =,
nepriateľstvo x, pole IIII,.....  neskôr sa toto písmo zjednodušilo, vyvinulo sa z neho klinové písmo, ktoré bolo fonetickým typom písma

  • boli zruční v remeselnej výrobe – v spracovaní kovov, v stavbe člnov, vozov, i v staviteľstve
  • Sumeri ako stavebný materiál používali hlinu (zmiešala sa so zvyškami rastlín, potom z tejto hmoty vytvarovali tehly, ktoré
sušili 2-5 rokov) – tehly, ktoré oblievali asfaltom – ten pôsobil teda ako spojivo stavebného materiálu; neskôr začali používať glazúru (najčastejšie modrú), ale iba zvonku, na stavbu palácov a chrámov

  • sumerské mesto bolo obohnané hradbami; dominatnými stavbami boli: palác, chrám, neskôr aj obytné domy
  • mali vybudovanú kanalizáciu
  • miestnosti vykurovali naftou
  • chrámy stavali na vrchole stupňovitých veží – nazývali sa zikkuraty

- chrámové hospodárstvo:

  • chrám vlastnil pôdu, ktorá bola rozdelená takto: -časť pôdy patrila bohom
-časť bola určená pre chrámový personál -časť bola daná do prenájmu -časť patrila panovníkovi

  • v najstarších dobách bol panovníkom najvyšší kňaz
  • v chráme sa tiež sústreďovala remeselná výroba a obchod; do chrámu sa odovzdávali aj dane vo forme obilia, ktoré potom
kňazi prerozdelovali medzi ľud tak, ako to potreboval

  • popri chrámovej pôde vlastnili pôdu aj slobodní roľníci, boli povinní starať sa o zavlažovacie kanály, zúčastňovať sa -
verejných prác a platiť dane

  • úradníci boli vyberačmi daní, pisármi, dozorcami, účtovníkmi, správcami; úradníci boli prvými účtovníkmi
  • zo vzájomných bojov medzi sumerskými mestami vznikla potreba vydržiavať vojsko a mať vojenského veliteľa, ktorý sa stal
neskôr panovníkom a plnil aj funkciu najvyššieho sudcu, kňaza, zabezpečoval mier v štáte, úrodu a dobrý vzťah k bohom

  • chrámové hospodárstvo sa zmenilo na palácové  zmenilo sa, lebo sa zmenilo štátne zriadenie, hromadili sa majetky
a ukázala sa potreba veliteľa, z ktorého vznikol panovník a ten býval v paláci

  • najvýznamnejšie mestá – Ur, Uruk, Lagaš, Kiš a Eridu
  • okolo roku 2340 pnl vznikla na území Mezopotámie Akkadská ríša
  • do S časti ríše vpadli semitské kmene neznámeho pôvodu
  • v meste Kiš sa zmocnil vlády úradník Sargon, za hlavné mesto si vybral Akkad, nachádzajúci sa v strednej Mezopotámií
  • Sargon postupne ovládol sumerské mestá na J, dobyl Sýriu, dosiahol stredomorské pobrežie a preplavil sa až na ostrov na
Cyprus

  • okolo roku 2150 pred Kristom – kmene Galejcov ovládli J Mezopotámiu, ale niektoré sumerské mestá zostali samostatné,
ako napríklad Lagaš (jediné sumerské mesto, ktoré si uchránilo samostatnosť) s vládcom Gudeom (Gudeas), ktorý podporoval umenie, kultúru, staviteľstvo, podporoval aj obchod (dovoz cédrového dreva z Libanonu, medi a zlata z Malej Ázie, kameňa z J Iránu)

  • panovník využíva pomoc svojich úradníkov, je najvyšším sudcom, vojenským veliteľom, politickým predstaviteľom štátu =
= orientálna despocia – ríša je silne centralizovaná, riadená úradníkmi

  • roky 1950-1894 pred Kristom sú obdobím vlády 3.dynastie z mesta Ur, čo znamenalo obnovenie prosperity sumerských
štátov, je to obdobie budovania štátneho aparátu + obdobie najstaršej zbierky zákonov, nazývanej kódex Urnammu

  • je to aj posledné obdobie Sumerov, pretože koncom tejto doby prestali existovať ako politický útvar, postupne boli
asimilovaní inými národmi

  • Sumerov zničili predovšetkým vpády Amorepcov a Elamitov

Starobabylonská ríša /1894-1594 pnl/

  • jeden z náčelníkov amorejského kmeňa založil na S Babylon
  • najvýznamnejším panovníkom Babylonu bol Chammurapi (ten, ktorý ustanovil spravodlivosť na zemi)
  • Chammurapi sústredil so svojich rúk politickú, súdnu, hospodársku a administratívnu moc, krajinu rozdelil na oblasti
spravované správcami, ktorí zodpovedali za dodržiavanie zákonov, za obrábanie pôdy a udržiavanie kanálov

  • Chammurapi vydal zákonník, ktorý dal vytesať do stĺpov
  • tento zákonník upravoval vzťahy medzi obyvateľmi ríšu a obsahoval trestné, majetkové, obchodné a rodinné právo
(OKO ZA OKO, ZUB ZA ZUB)

  • nastáva veľký rozvoj kultúry (astronómia, matematika)

Rozdelenie starobabylonskej spoločnosti – 3 skupiny:

• privilegované obyvateľstvo • slobodní roľníci =muškéni – starali sa o pôdu, zavlažovacie kanály, o chrámy a paláce • závislí obyvatelia – otroci (z vojnového zajatia) – nemali práva

  • okolo roku 1500 pred Kristom sem vpadali kmene Kasitov
  • okolo roku 1160 pred Kristom vzniká Asýrska ríša s hlavným mestom Aššur v severnej Mezopotámií

Asýria /1160-612 pnl/ -vynikajúci obchodníci

  • bohatstvo Asýrie spočívalo v obchode s kovmi, obilím, vínom, vozmi, ovocím, koňmi a dobytkom
  • Asýrčania kontrolovali oblasť Sýrie, výrobu železa v Malej Ázii, ťažbu a dovoz dreva z Libanonu, ťažbu striebra
  • v 7.st. pnl Asýrčania dobyli Egypt a tiež Palestínu; z dobytých území vytvorili provincie, t.j. vazalské štáty spravované
guvernérmi, ktorí boli zodpovední panovníkovi, boli vyberačmi daní, účtovníkmi, správcami

  • okrem ríše bola dobre organizovaná aj armáda – vojaci sa vyznačovali krutosťou na dobytých územiach
  • hlavným mestom bol Aššur, ale Ašurbanipal (jeden z posledných panovníkov) preniesol hlavné mesto do Ninive kvôli jeho
bohatstvu, prepychu, umeniu a veľkej knižnici s 500 textami na hlinených tabuľkách)

  • v roku 612 pnl sa Babylončania a Médi spojili a dobyli Ninive, čo znamenalo zničenie Asýrskej ríše  na jej troskách
vznikla Médska a Novobabylonská ríša

  • najvýznamnejším panovníkom Novobabylonskej ríše bol Nabukadnesar, ktorý dobyl Sýriu a v roku 587 pnl aj Jeruzalem,
odkiaľ odvliekol Židov do babylonského zajatia, dal prestavať Babylon (za jeho vlády sa Babylon stal najbohatším a najprepychovejším mestom sveta) , jeho opevnenia a dal vystavať známu babylonskú vežu vysokú 70m, na vrchole bol chrám boha Marduka

  • po Nabukadnesarovi nastupuje kráľ Nabonich, ktorý ovládol arabské územie, tiež uskutočnil náboženské reformy
  • z V ohrozujú územie Babylonu Peržania, ktorí ovládli územie Babylonu roku 539 pnl, na ich čele stál kráľ Kýros, ktorý
umožnil zajatým Židom návrat späť do vlasti

  • kráľ Kýros sa stal zakladateľom Perzskej ríše

Kultúra Mezopotámie

  • v školách sa učili písanie, čítanie, gramatiku, matematiku, botaniku, zoológiu, zemepis, literatúru
literatúra : písala sa lyrická aj epická poézia, hymny, modlitby, príslovia v odbornej literatúre sa písali súdne záznamy, hospodárske a politické správy Epos o Gilgamešovi matematika : poznali násobilku, delenie, používali desiatkový a šesťdesiatkový číselný systém, poznali zásadu Pytagorovej vety,

  • 2. a 3.odmocninu,
vedeli vypočítať plochu štvorca, obdĺžnika a trojuholníka, objem kocky i hranola, používali jednotky miery a váhy astronómia : poznali rozdiel medzi stálicami a obežnicami, vynašli kalendár, rok mal 12 kalendárnych mesiacov, mesiac 30 dní a deň 12 dvojhodín lekárstvo : liečivá boli rastlinného a živočíšneho pôvodu, poznali chlorid sodný (používali ho na dezinfekciu) a dusičnan draselný hudba : najstarším hudobným nástrojom bola harfa náboženstvo : polyteistické (viera vo viacerých bohov)

najvýznamnejší bohovia:

-boh zeme – Enlit -bohyňa lásky – Ištar -boh mesiaca – Sin -najvyšší babylonský boh bol Marduk

Staroveký Egypt

  • oblasť delty Nílu bola osídlená už v 5.tisícročí pred Kristom

- prírodné podmienky:

• striedanie záplav s obdobiami sucha • úroda sa zberala 2-krát do roka – subtropické podnebné pásmo

  • existovali 3 ročné obdobia: achet (jún - september = obdobie záplav)
perek (október – február = zima) chemu (marec – jún = leto)

  • poľnohospodárstvo záviselo od záplav, voda zo záplav musela vydržať celé leto, preto bola vybudovaná sieť kanálov,
vodných nádrží, hrádzí

  • pestovalo sa obilie, strukoviny, zelenina, ďatlovníky, figovníky, granátové jablká, rôzne druhy ovocia
  • chovali ovce, kozy, hydinu, hovädzí dobytok, venovali sa rybolovu
  • na púšti sa nachádzali nerastné suroviny, boli tu najmä ložiská zlata
koniec 4.tis. pnl– Egypt sa delí na Horný a Dolný Egypt Horný Egypt – červená koruna symbolizovala Nílske údolie po Asuán Dolný Egypt – biela koruna symbolizovala deltu Nílu

  • 3000 pnl – faraón Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt, hlavným mestom sa stal Memfis (Menofer)
  • Meni je zakladateľom Starej ríše
  • v Egypte vládlo 31 dynastií

Stará ríša (3000-2134 pnl)

  • 3.-6.dynastia
  • používali hieroglifické písmo – bolo to písmo, ktoré označovalo slová, bolo posvätné, používali ho najmä kňazi a úradníci;
neskôr sa pre bežný život zjednodušilo

  • štruktúra spoločnosti ♥ na čele stál faraón, ktorý riadil celú správu zeme, menoval úradnícke funkcie, rozhodoval o
vojne a mieri, bol vyhlásený z hľadiska svojho úradu za boha, respektíve za syna boha Ré (boh slnka), preto mu prináležali božské pocty ♥ vezír – najdôležitejší úradník - najvyšší sudca, pokladník, vojenský veliteľ ♥ pisári, dozorcovia, vyberači daní, stavitelia,...

  • faraóni podnikali vojnové ťaženia do Lýbie a Núbie, odkiaľ sa do Egypta hrnulo bohatstvo, otroci, cédrové drevo, dobytok, kovy,...
  • stavali sa pyramídy; 1.pyramída bola postavená okolo roku 2600 pred Kristom, dal ju postaviť faraón Džosér v Sakkare, bola to stupňovitá pyramída, ktorú postavil staviteľ a lekár Imhotep (autor spisu O etike a morálke)
  • najväčšia pyramída bola Cheopsova pyramída v Gíze (Cheops je zakladateľom pohrebiska v Gíze)
  • pyramídy boli hrobkami a symbolizovali hospodársku a politickú silu Egypta
  • ríša sa rozdelila na nómy, na čele ktorých boli nomarchovia
  • oslabená moc faraónov a konflikty medzi nomarchami spôsobili prvé medziobdobie (2134-2040 pnl)
  • nomarcha Mentuhotep zjednotil Egypt a založil Strednú ríšu

Stredná ríša (2040-1650 pred Kristom)

  • 11.-12.dynastia
  • bola posilnená centrálna moc faraóna
  • hlavným mestom boli Téby
  • podnikali sa výpravy do oblasti Egejského mora
  • vďaka vojenským ťaženiam panovníka Amenemheta si Egypt pripojil Núbiu (zlato), zabezpečil si sféru vplyvu na Sinajskom
popostrove (meď)

  • na sklonku existencie Strednej ríše dochádza k úpadku Egypta, čo využili Hyxovia a vpadli do Egypta
  • nadvláda Hyxov trvala vyše 100 rokov
  • Hyxovia priniesli do Egypta nový spôsob boja a nové zbrane, a to najmä bojové vozy
  • okolo roku 1555 pnl sa podarilo tébskemu panovníkovi Ahmosovzbaviť nadvlády Hyxov a vznikla Nová ríša

Nová ríša (1555-1070 pred Kristom)

  • 18.-20.dynastia
  • toto obdobie sa považuje za obdobie prosperity Egypta, hospodárskeho rozvoja, silnej armády a dobyvačnej politiky
faraónov

  • za vlády Amenhotepa I. (1385 pnl) sa rozvíja kultúra, založil pohrebisko Údolie kráľov
  • v tomto období sa stala faraónom aj žena – kráľovná Hatšepsovet (prvá žena vo funkcii faraóna)
  • Hatšepsovet nepodnikala vojenské výpravy; podnikla len jednu výpravu do Puntu (územie dnešného Somálska), odkiaľ
priviezli zlato, striebro, kadidlo, vzácne dreviny, víno a otrokov

  • dala vybudovať veľký chrám v Údolí kráľov v Dail-el-Bahrí
  • na sklonku vlády musela ustúpiť svojmu nevlastnému synovi – Tuthmose III, podnikol 17 vojenských výprav - do Ázie,
Sýrie, Palestíny, Lýbie, až do Stredomoria, pričom zvrchovanosť Egypta museli uznať aj Babylon a Asýria

  • za éry jeho vlády sa stal Egypt najmocnejšou ríšou; bol politicky a hospodársky veľmi silný

  • za vlády faraóna Amenhotepa IV (Achnaton) sa Egypt začal zaujímať len o náboženstvo a nepodnikali sa žiadne
vojenské výpravy

  • Achnaton uskutočnil náboženskú reformu – bol to pokus o monoteizmus (jednobožstvo)  jediným bohom bol Aton
(zobrazovaný ako slnečný kotúč)

  • v meste Karnak bol Atónovi postavený veľkolepý chrám
  • na náboženskej reforme sa podieľala aj jeho manželka Nefertiti, ktorá bola považovaná za najkrajšiu ženu staroveku
  • za vlády Achnatona a jeho ženy dochádza k vybudovaniu nového hlavného mesta – Achetaton (Tel-Amara), rozvíja sa
umenie a kultúra, a to realizmus v maliarstve a sochárstvo (začali ľudí zobrazovať takých, akí sú)

  • následníkom Achnatona sa stal faraón Tutanchamon (našla sa jeho neporušená hrobka)
  • po smrti Achnatona sa Egypt vrátil späť k polyteistickému náboženstvu

  • Ramzes II je jedným z najvýznamnejších panovníkov Novej ríše; vládol 92 rokov
  • za jeho éry vrcholí moc Egypta
  • na začiatku vlády sa mu podarilo zastaviť možné chetitské nebezpečenstvo, ktoré ohrozovalo Egypt
  • 1285 pnl – bitka pri Kadeši – spor o Sýriu – Ramzes zastavil Chetitov (Muvatall) a výsledkom bola mierová zmluva medzi
Egyptom a Chetitmi, ktorá bola potvrdená sobášom Ramzesa s chetitskou princeznou

  • bol to 1.pokus o diplomatické riešenie sporov medzi štátmi
  • Ramzes upevnil moc Egypta
  • dal postaviť nové hlavné mesto Ramesseum v delte Nílu, dal postaviť množstvo chrámov (Karnak, Luxor)
  • za jeho vlády prekvitala zákonnosť a spravodlivosť, hospodárska prosperita, rozvíjalo sa tiež písomníctvo (zlatý vek Egypta)
  • v 12.storočí pred Kristom prichádza k migrácii kmeňov – do Egypta prichádzajú a na S sa usádzajú hebrejské kmene, ktoré
upadli do otroctva a neskôr hľadajú zasľúbenú zem pod vedením Mojžiša

  • po jeho smrti došlo k vpádu „morských národov“ do Egypta (bojoval proti nim Ramzes III.) , čím končí obdobie Novej ríše
  • v 1.tisíročí pred Kristom končí vláda egyptských faraónov a začína vláda cudzích faraónov – vládnu rody z Lýbie a Sudánu
  • v 6.storočí pred Kristom dobyli Egypt Peržania (panovník Perzie – Kambýses)
  • v 4.storočí pred Kristom Egypt dobyl Alexander Macedónsky, tým sa Egypt dostáva pod grécku nadvládu
  • v roku 30 pred Kristom sa stáva rímskou provinciou (provincia Afrika)

Kultúra starovekého Egypta

  • písmo – asi od 4.tis. pnl vzniklo v starovekom Egypte obrázkové písmo (hieroglyfy), ale častejšie sa používalo hieratické písmo, pretože bolo jednoduchšie a umožňovalo rýchlo čokoľvek zaznamenať
  • démotické písmo vzniklo koncom 7.st. pnl, bolo určené na úradné záznamy
  • písali na papyrus (papyrusové trstiny), ktoré zvíňali do zvitkov
  • 1799 nl. – vďaka objavu Rossetskej dosky boli rozlúštené hieroglyfy; objavil ju Francúz CHAMPOLION

  • čas Egypťania rátali podľa panovníkov a podľa toho, ako dlho vládli; pri nástupe na trón vždy začínali od