DUNBAR – Čo je to tá veda?

Bacon prínos: - dôležitosť empirického pozorovania + experimentov empririzmus

  • predtým, v scholastike to boli Bohom „dané veci“
Aristoteles – podobná myšlienka, no nasledovníci ho zle interpretovali počas ďalšieho vývinu (hovoril o pozorovaní a z neho potom teória = indukcia)

  • dôležitosť pozorovania, meniť len 1 podmienku (Bacon)
  • z experimentu → hypotézy, ktoré testujeme
  • v experimente → zmätenie premenných (Bacon)

G. Gale

  • prístupy vo vede: coolubook model (ako?)
explanatory model (prečo?)

  • je dôležité, otázka prečo? vo vede má význam, aby sme mohli predikovať budúcnosť

hypoteticko-deduktívny model: máme teóriu – vyvárame predikcie, hypotézy – tie si (všeobecná paradigma) osvojujeme a naspäť dôležitá je spätná väzba

Popper: falzifikácia

  • vysvetlenie pozitivizmu, na pozitivizmus reaguje Popper
  • po Baconovi sa veda pretransformovala do pozitivizmu, ako ho poznáme dodnes
  • veda = deskripcia → indukcia → testovanie
(Opíšeme jav, alebo skupinu javov(deskripcia) a z nich si indukciou vyvodíme zovšeobecnenie, ktoré potom testujeme voči novým pozorovaniam a toto nazval Comte pozitivizmom

Hume:

kritizoval pozitivistický pohľad na vedu indukcia nie je 100%, lebo sa pri nej spoliehame len na to, čo sa nám a v minulosti overilo indukcia neúplná = preto spojenie induckie a dedukcie

Popper

  • veda ako proces falzifikácie
  • hľadanie výnimky kontra príkladu a tak vyvraciame teórie
Keď chceme poznať svet, sa nedá, lebo je nekonečný a moja skúsenosť je obmedzená. Čím nepravdepodobnejšie sú hypotézy, tým vážnejšie sú dôsledky.

kritika Poppera:

1, - obmedzenosť, lebo sledoval Newtonovskú fyziku

  • nie je tam jasná príčinnosť ako to vidí Husserl
  • to, že nájdeme 1 kontra príklad, nemusí teória padnúť
teórie, s kt. pracujeme nemajú univerzálnu platnosť

  • 2. – pri falzifikácii 1 príčina spôsobuje 1 následok, no v skutočnom svete to tak nie je (napr. obilie rastie vtedy, keď ho správne zasadíme = teória … no skutočne na rast vplýva oveľa viac premenných)

Kuhn Kým Popper hovoril, ako by to malo byť, Kuhn hovorí ako to je. Že aj keď vedci nájdu protiklad, neodvrhnú teóriu, ale snažia sa ju poopraviť. Dodatočné zozbieranie dôkazov

  • rámcová teória – držia sa jej až kým úplne nepadne, kým je udržateľná, nezavrhujú ju
  • čiastková teória - miniteórie

I. Lakatos Ľudia veci sa konajú niekedy podľa Kuhna, niekedy podľa Poppera Máme rámcové a čiastkové teórie. Z úrovne v pomocných hypotézach sa správame podľa Poppera, čiže keď nájdeme, kde to nefunguje, môžeme to nechať tak. V rámcových hypotézach zase podľa Kuhna, čo znamená, že sa rámcovej držíme dovtedy, až kým sa úplne nevyvráti. Až vtedy ju opustíme.

hypoteticko-deduktívny model (Hempel) (proces spätnej väzby je dôležitý)

  • to sa deje v rámcovje teórií, kým vytvárame predikcie, kt. sa overujú, ostávame pri ňom

Feyerabend Zdôraznil potrebu inovácií vo vede. Vytýkal normatívnemu prístupu vedy, že neprijíma nové podnety, že sa drží starého a je ako forma náboženstva 1, Navrhoval, že máme brať do úvahy všetky teórie, akékoľvek. 2, Spochybňuje niečo také ako „vedecká metóda“

  • bol kritizovaný, že potom sa dá každá sprostosť testovať – epistemologická anarchia

Stross štádia vývinu vedy (kuk poznámky) a, etnografia b, etnológia c, kultúrna natropológia

Dunbar Feyerabendovi vytýkal, že vedci sa snažia vyberať racionálne argumenty a vývody.

Prečo podľa Dunbara Feyerabend nemá pravdu? Lebo:

a, presvedčiť ľudí b, mať ideu, byť správna c, aj keď teraz nedáva zmysel, a bola by správna, aj ke´d by sme ju zamietli, ona sa objaví a nezanikne

HUSSERL: Kríza európskej spoločnosti a filozofie

Tá vychádza z pozitivizmu a odklonu od prvého racionalizmu. Zrod filozofie v Grécku, správne myslenie, vytvorenie teórie, čisto nepraktického postoja – Thymazeinu. sa spája s racionalizmom. LEN v EURÓPE. Racionalizmus ≠ pozitivizmus

  • aplikované vedy, sekundárne vidí tak, že z Thymazeinu sa majú oddeliť, očistiť.
No my sa sústredime viac na tieto sekundárne vedy, a to nie je správne. Prílišné odtŕhanie telesného od duchovného Problém je skúmať duchovné cez empirické metódy Ducha naskúmať cez telo, chce obrodu duchovied Transecendentálna fenomenológia – správna cesta ako skúmať ducha. JAMES: Pragmatistická koncepcia pravdy

Pravda:

  • čo nám dáva maximálnu možnú sumu spokojnosti
  • čo najviac sedí, najmenej rozpor – to je pravda
Vedci sa však prikláňajú k tomu, k čomu sú viac naklonení. Má sa kombinovať to, čo už vieme aj s tým, čo je nové, pričom nám to má dávať zmysel a musí sa to dať verifikovať. Pravda je proces verifikácie. Čo dáva zmysel, čo je verifikovateľné v praxi, čo platí = pravda Pravda nie je stála, neexistuje sama o sebe, len v kontexte s niečím.

S týmto pragmatisti nesúhlasia:

  • podľa racionalistov pravda existuje sama o sebe (naša skúsenosť nemení pravdu), je hotová, úplná a toto pragmatici kritizujú
  • podľa racionalistov je pravda systém tvrdení, kt. si nenárokujú ničím nepodmienenú platnosť

Druhy verifikácie podľa Jamesa:

  • priama – vlastná verifikácia idey (ja to verifikujem „napr. rozoberiem hodiny“ na skúsenosti)
  • nepriama – akceptácia verifikácie niekoho iného
Priamu verifikáciu si niekedy nepotrebujem robiť, lebo funguje výmena infos, právd. Nie všetko sa dá odskúšať. Veci existujú ako druhy a dá sa verifikovaná pravda aj preniesť na iné vzorky. Pravda je pomenovanie pre hocijakú ideu, kt. rozbieha proces verifikácie. Nie 1 pravda, ale mnoho a nie o sebe, ale v kontexte (na porovnanie Husserl verí v pravdu o sebe, no poznávaním sa nám vytvára obraz odlišný, ktorý sa nezhoduje Keď myšlienku potrebujem, vyberiem si ju a potvrdí sa mi v činnosti

  • mimoriadne pravdy v sklade v mojej hlave.
V situácii je vhodná len 1 pravda.

BLUMER: Symbolický interakcionizmus

- Symb. interakcionizmus je založený na:

  • 1. s.i. koná na základe toho, aký majú preňho veci význam
  • 2. význam vzniká v procese sociálnej interakcie
  • 3. významy sú modifikované prostredníctvom interpretatívneho procesu

3 typy objektov: a) hmotné b) sociálne c) abstraktné

  • objekt je to, čo nesie význam
  • psychológia a sociológia neprechádzajú cez interpretáciu, t.zn. že sú statické a že pre ne je význam buď daný veci, že ho má; alebo je všetkým priradený a symb. interakcionizmus hovorí, že význam sa tvorí interakciou medzi ľuďmi
  • že s.i. reaguje na faktory z prostredia, Blumer to kritizuje, že zabúdajú na interpretáciu a význam, aký majú veci
  • v procese interakcie sa formuje ľudské konanie

Mead

2 formy soc. interakcie:

  • 1. gestá – nesymbolická , neinterpretuješ - priamo odpoveď bez rozmýšľania
  • 2. používanie významových symbolov – symbolická, je nepriama signifikantná – je to jazyk, reč, obrázky

interakcia:

! pozrieť si príklad zlodej – olúpený z textu 3 podmienky interakcie, porozumenia

  • celý svet je sústava rozličných objektov, kt. vznikajú v interakciách