Skorý paleolit - existencia kamenných nástrojov dokazuje ľudskú prítomnosť v údolí Nílu.
cca 25 000 - 10 000 pr. n. l. - nomádsky život (ľudia sa sťahujú zo saván Sahary) do údolia Nílu (vtedy ešte malej rieky).
cca 10 000 pr. n. l. - na konci poslednej doby ľadovej už obývali nílske údolie lovci a zberači potravy, v priaznivejších "po-ľadových" podmienkach intenzívnelo osídlenie, boli domestifikované niektoré rastliny.
Koniec 6 000 pr. n. l. - v údolí Nílu sa objavujú osady ktorých obyvatelia pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, kozy (zvieratá dovezené z Blízkeho Východu).
Po roku 4 000 pr. n. l. - prichádza k podstatnejšiemu rastu populácie a tým aj veľkostí osád, resp. dedín. Tento nárast bol sprevádzaný remeselným a technickým pokrokom vrcholiacim zobecnením spracovania medi, spracovávaním kameňa (napr. výroba kamenných hlavíc pre obradné žezlá), alebo opracovávaním bridlicových doštičiek (roztieranie líčidiel).
Prvé mestá - Nakáda, Nechen boli mestá obohnané hradbami, stavali sa bohaté hrobky a dokonca sa objavili aj úvahy o týchto miestach ako o miestach posledného odpočinku vládcov Horného Egypta.
cca 3 100 pr. n. l. - zjednotenie Horného a Dolného Egypta.
/Datovanie je +- 50 rokov, egyptológovia sa zatiaľ nezhodli na jednotnom datovaní, takže nie je výnimkou ani rozdiel +- 100 rokov/