dejiny svetovej kolonizácie siahajú až do 8. st.pr.Kr., keď začala grécka kolonizácia
- kolonizáciu môžeme rozdeliť do troch skupín: 1)klasická = išlo o feudálnu koloniz., štátom išlo o čím väčšie množstvo kolónií; často ich ale nevedeli efektívne využiť (Port., Špan.)
Vrchol prvej vlny koloniálnej expanzie
- v priebehu r.1600-1800 sa európska znalosť zemského povrchu rozšírila zo 49 na 83 percent
- mohutné európske plachetnice s množstvom diel nemali na svetových moriach rovnocenného súpera - technologická prevaha by však sama o sebe nestačila, keby objavitelia a dobyvatelia (často v jednej osobe) neprejavovali mimoriadnu húževnatosť, vynaliezavosť a v prípade potreby i dobrovoľnú kázeň, ktorá im umožňovala čeliť nielen extrémnym podmienkam, ale často i niekoľkonásobnej ozbrojenej presile.
- objavovanie nových území a ich podmaňovanie prebiehalo v niekoľkých vlnách a rôznymi metódami.
- v 17. stor. vrcholilo prvé obdobie koloniálnej expanzie európskych štátov, smerujúce predovšetkým do oblasti zdrojov drahých kovov a kameňov zároveň začínalo druhé obd. zamerané na plantážnu veľkovýrobu exotických plodín (káva, čaj, tabak, bavlna ...) spojené s rozmachom obchodu s africkými černochmi
- v prvej línii kolonizovania stály tzv. kupcovia-dobrodruhovia; tento arabský spôsob kolonizácie (rabovania), alebo budovania feudálnych lén, prebrali najprv Portugalci; uplatnili ho v Afrike a v juž. Amerike ho zdokonaľovali
- vďaka suchozemským „korzárom“ bola v 17.st. pripojená k Rusku väčšina Sibíru
- Franc. začali s kolonizáciou Kanady; pôvodné obyv. sa začalo miešať s prisťahovalcami
- španielsky kolonizačný systém sa vyznačoval maximálnou nepružnosťou; okrem latinskej Ameriky ťažili aj z Filipín a ostrovov v Mikronézii
- Holanďania zase ťažili z Indonézie, ešte výhodnejšej na polohu a bohatstvo
- r. 1741 Dán v rus. službách Vitus Bering objavil Aljašku → popud k ruskej koloniz. sever. Ameriky
Anglická koloniálna ríša
- najväčšiu koloniálnu dŕžavu sveta ovládala v 19. stor. Veľká Británia
- jej najbohatšou kolóniou bola India; kráľovná Viktória sa v r.1876 nechala vyhlásiť za indickú cisárovnú
- r. 1882 získali Egypt, kt. bol dovtedy turec. kolóniou keď už v r. 1876 vlastnili kontrolný balík akcií Suezského prieplavu
- Angl. vedeli. že uchovaniu a rastu impéria je treba posilniť organizáciu štátu, podržať si popredné miesto v zbrojení vo svete a zaistiť si čo najväčší diel sveta ako oblasť vplyvu a základ pre budúci rozvoj; ale nemali nato dostatok síl → museli sa oprieť o hosp. a populač. silu Austrálie. Kanady, Juž. Afriky, Indie a ďalších miest vo svete, kde už ich koloniz. zapustila pevné korene
- podarilo sa im z nich vytvoriť základne, odkiaľ rozširovali svoj vplyv do ďalších častí sveta (Egypt, Sudán, Aden, Perzký záliv, Singapur, Hongkong, Jamajka ... )
- chceli celok pojený pod autoritou britskej koruny obrannými, námor. a vojenskými spolkami, angl. jazykom a autoritou najvyššieho súdu; toto malo byť chránené clami a spojené do akejsi „koloniálnej konfederácie“
- liberáli ale boli proti a hlásali zásady voľného obchodu; silná propaganda však dokázala zjednotiť Britov a nazlakli sa ani početných obetí na životoch a dokázali obetovať aj časť dosiahnutého blahobytu
- Bolivar sa narodil v Caracas 24. júla 1783 v aristokratickej rodine
- po smrti rodičov šiel do Španielska v r. 1799, aby ukončil vzdelanie
- šiel do Európy a na čas bol v Napoleonových vojskách
- do Venezuely sa vrátil 1807, Caracas vyhlásilo nezávislosť r. 1810 a bol poslaný do Ang. na diplomatickú misiu
- do Venezuely sa vrátil r. 1811 a už r. 1812 viedol odboj vo Venez., vnikol do Meridy a bol označený za „osloboditeľa“
- Caracas oslobodil 6.8. a vyhlásili druhú Venezuelskú republiku
- potom viedol Kolumbijský národný oddiel a Bogoty sa zmocnil r.1814
- 1819 oslobodil Kolumbiu a v decembri vytvoril tzv.: „Veľkú Kolumbiu“, federáciu tvorenú Venezuelou, Kolumbiou, Panamou a Ekvádorom, a sám sa stal prezidentom
- neskoršie víťazstvá pri Carabobo (1821) a Pichincha (1822) potvrdili jeho post
- Bolivar sa 10.9.1821 stal aj prezidentom Peru a spolu s Antonio José de Sucre definitívne porazil španielov v auguste 1824 pri Junine
- v auguste 1825 bola vytvorená republika Bolívia, ale r. 1827 nastala obč. vojna a juhoamerická koalícia sa rozpadla
- Bolivar rezignoval r.1828
- zomrel 17.12.1830 na TBC
- môžeme dodať, že Bolivar mal obdobie keď chcel zjednotiť všetky juhoamerické, stredoamerické a Karibské krajiny a spojiť ich v jeden ekonomicky nezávislý štát, ktorý mal dostať názov: Estados Unidos de Latinoamérica teda Spojené Štáty Latinskej Ameriky
- boli aj rokovania ohľadom tejto veci, ale plán neprešiel v hlasovaní prevahou jedného hlasu
Hnutia za politickú nezávislosť v kolóniách
- proces začal v 19.st. a pokračoval aj po skončení 1.s.v → postav. Angl. a Franc. sa oslabuje → hl. postav.: USA
- kolóniám sa naskytla možnosť oslobodiť sa
- Ang. a Fr. sa snažili posilniť svoje postavenie aj napriek tomu, že hlavne v Ázii sa rozpútal národnooslobodzovací boj → chceli ho krvavo potlačiť
- najkrvavejšie zasiahli franc. cudzinecké légie v Maroku
- Angl. však zmenilo taktiku: vychádzali z toho, že treba využiť možnosti na posilnenie vplyvu → vytvorili vzdelávací systém v britskom duchu; najlepší mohli ísť študovať do Angl. a týmto prijímali angl. kultúru; vytvorili teda mladú inteligenciu v duchu angl. kult.; hosp. stabilitu kolónie vyhlásili za rovnocennú angl. → Doméniá a boli spojené iba osobou panovníka (Kanada, Austrália, Nový Zéland, Juž. Afrika, Írsko..) a tie sa potom samostatne rozvíjali
- India: bola tiež angl. kolónia; na čele hnutia stál Mahátma Gándhí (vyštudoval právo, pôsobil v juž. Afrike, vracia sa domov → bojuje za osamost. zaujímavou politikou: boj bez násilia = hladovky, štrajky), vzniklo „Hnutie za nezávislosť Indie“ → svet si ich všímal, ale k ničomu to neviedlo → nová skupinka na čele s Nerom, kt. aj násilím bojuje za svoje práva
- Čína: nebola typickou brit. kolóniou; jej podmanenie bolo ťažké; riadia ju cez obchod a hosp.; boli tu názory, že by mala mať samostat. hosp.; rozvíjali sa komunistické mysšlienky → občian. vojna; Britov vyhnali zo Šanghaja; potom boli proti sebe vnútroštátne sily: komunisti (Mao-Ce-Tung) vs. demokrati (Čang-Hai-Šeg); kým títo viedli vojnu r.1937 Japonsko obsadilo Manžursko – najpriemyslenejšiu oblasť Číny
- Japonsko: došlo k spojeniu jap. filoz. a novej EU filoz.; revolúcia: Meidží = spriemyselňovanie krajiny; reforma spoločnosti, moderná jap. armáda; nový cisár Hirohito militarizuje, chcel posilniť hosp. a armádu; jeho cieľ: Jap. = svet. veľmoc