V slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:
- 1. skupina historikov hovorí o župách v celom ich vývoji od založenia po rok 1918 (napr. prof. Sedlák a.i.)
- 2. skupina historikov rozlišuje 3 termíny podľa charakteru týchto územných celkov:
Jednotlivé stolice (župy) sa na Slovensku od 15. stor. do roku 1922 (s prestávkami v druhej polovici 19. stor.) ďalej členili na tzv. slúžnovské okresy (zvyčajne štyri).
Komitáty v Uhorsku začali vznikať postupne pravdepodobne od konca 10. storočia za vlády Gejzu a/alebo prvého uhorského kráľa - Štefana I.(1000-1038) .
Na Slovensku okolo roku 1000 pravdepodobne už existovali tieto komitáty:
Bratislavský Mošonský Rábsky Komárňanský Ostrihomský Nitriansky Novohradský (vrátane neskoršieho Hontu) Turniansky
Ďalšie komitáty vznikali približne takto:
na začiatku 11. storočia: Tekovský komitát, Zemplínsky komitát, komitát „comitatus Novi Castri“ (neskorší Abov, Šariš a Heveš) v 11. storočí: Hontiansky (vyčlenením z Novohradského) a Užský komitát koncom 11. stor.: Trenčiansky komitát, Gemerský komitát (vznikol najneskôr začiatkom 12. stor.) v 12. stor.: Zvolenský komitát (vrátane neskoršej Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice) v druhej polovici 12. storočia: Spišský komitát v prvej polovici 13. storočia: Šarišský komitát (vyčlenením z komitátu Novi Castri) v druhej polovici 13. storočia: Abovská stolica (nový názov pre komitát Novi Castri) v prvých desaťročiach 14. storočia: Liptovská a Turčianska stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu, ktorý sa tým zmenil na stolicu) v druhej polovici 14. storočia: Oravská stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu) Okrem toho ešte existovalo množstvo malých tzv. pohraničných komitátov, ktorých úlohou bolo chrániť hranice (na Slovensku napr. Hlohovec). Zanikli spolu so vznikom stolíc.
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a kráľovské komitáty sa postupne začali meniť na šľachtické stolice. Premena komitátov na stolice prebiehala na Slovensku takto:
do konca 13. stor.: Abov, Bratislava, Gemer, Hont, Komárno, Novohrad, Ostrihom, Zemplín okolo 1300: Spiš, Turňa začiatkom 14. stor: Uh prvá polovica 14. stor.: Nitra, Šariš, Tekov, Trenčín, Liptov (osamostatnenie), Turiec (osamostatnenie), Zvolen druhá polovica 14. stor.: Orava (osamostanenie) Hranice stolíc sa ustálili v 15. storočí. Na Slovensku existovalo od 14. stor. do roku 1802 (s výnimkou 1785 - 1790) týchto 21 stolíc:
Abovská Bratislavská Gemerská Hontianska Komárňanská Liptovská Mošonská Nitrianska Novohradská Oravská Ostrihomská Rábska Spišská Šarišská Tekovská Trenčianska Turčianska Turnianska Užská Zemplínska Zvolenská V r. 1802 bol Malohont definitívne (pretým v r. 1786-1790 počas tzv. jozefínskych reforiem cisára Jozefa II.) odčlenený od Hontianskej stolice (od ktorej ho však delilo územie Novohradskej stolice) a zlúčený spolu s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice.
Okrem stolíc mali v Uhorsku špeciálny štatút aj niektoré mestá či provincie. Na Slovensku to boli v novoveku najmä:
na Spiši Provincia XXIV spišských miest Provincia XIII spišských miest Provincia XVI spišských miest Slobodné kráľovské mestá a banské mestá (väčšinou na území dnešného Slovenska), ktorých zoznam sa stále menil (v 19. stor. z nich sčasti vznikli tzv. municipiálne mestá). Hranice stolíc a ich funkcia boli značne zmenení v rámci tzv. jozefínskych reforiem v roku 1785 (zmena šlachtických stolíc na moderné štátne stolice), no už roku 1790 uhorská šľachta Viedeň donútila k návratu k systému spred roka 1785.
Na Slovensku sa Nitrianska župa nahradila Hornonitrianskou a Dolnonitrianskou župou a spojila sa Abovská a Turnianska župa. K Dolnonitrianskej župe pribudli ešte Bánovský slúžnovský okres od Trenčianskej stolice a Osliansky slúžnovský okres od Tekova. Časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy na ľavom brehu Dunaja boli spojené do Komárňanskej župy (aj spolu s komárňanským predmostím na pravom brehu Dunaja).
Vznikli teda tieto župy na území Slovenska:
Abovsko-turnianska Bratislavská Dolnonitrianska Hornonitrianska Gemerská Hontianska Komárňanská Liptovská Mošonská Novohradská Oravská Rábska Spišská Šarišská Tekovská Trenčianska Turčianska Užská Zemplínska Zvolenská Oravská a Turčianska župa boli spojené do Oravsko-tučianskej župy. Inak došlo len k malým zmenám.
Hranice žúp boli opäť zmenené na stav z r. 1848, aj keď drobné zmeny v priebehu hraníc zostali zachované.
1877: K Hontianskej župe bola pripojená Krupina, ktorá dovtedy bola slobodným kráľovským mestom 1882: Podľa zák. článku LXIII uhorského snemu z r. 1881 sa upravili hranice Abovskej (pridané Ťahanovce), Hontianskej (Kráľovce), Nitrianskej (Kostoľany pod Tríbečom), Novohradskej, Spišskej (Štós pripojený k Abovsko-Turnianskej), Šarišskej (pribudli Kráľovce, Fijaš, Ruská Voľa, Hermanovce atď.), Tekovskej (Neverice, Ladice), Užskej (Zbudza), Zemplínskej (Malý Kazimír, Byšta) a Zvolenskej župy. V tom istom roku bola Turnianska župa pripojená k Abovu a vznikla Abovsko-turnianska župa a Lipovník a ďalšie štyri dediny Turnianskej župy boli pripojené ku Gemersko-malohontskej župe. 1884: došlo ešte k drobným zmenám hraníc Bratislavskej (pridané ľavobrežné Dechtice), Abovskej, Nitrianskej a Zemplínskej župy. Pôvodný počet slúžnovských okresov v každej župe (4) sa upravil podľa potrieb každej župy a ich hranice sa stanovili tak, aby sa čo najviac stali rýchlo dostupnými obyvateľom v ich rozsahu.
Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí z troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská).
Nasledujúca tabuľka ukazuje župy na území Slovenska v rokoch 1884 - 1918:
Názov župy Rozloha [km²] Centrum súčasné štáty, do ktorých zasahovali podiel zo župy ležiaci na Slovensku [%] Abovsko-turnianska 3323 Košice Slovensko, Maďarsko 49,5 Bratislavská 4370 Bratislava Slovensko, Maďarsko 98,5 Gemersko-malohontská 4289 Rimavská Sobota Slovensko, Maďarsko 91 Hontianska 2633 Šahy Slovensko, Maďarsko 82 Komárňanská 2843 Komárno Slovensko, Maďarsko 48,5 Liptovská 2247 Liptovský Mikuláš Slovensko 100 Mošonská 2014 Mosonmagyaróvar Slovensko, Rakúsko, Maďarsko 4,5 Nitrianska 5519 Nitra Slovensko 100 Novohradská 4133 Balašské Ďarmoty Slovensko, Maďarsko 42 Oravská 3323 Dolný Kubín Slovensko, Poľsko 86 Ostrihomská 1076 Ostrihom Slovensko, Maďarsko 50,5 Rábska 1527 Ráb Slovensko, Maďarsko 6,5 Spišská 3668 Levoča Slovensko, Poľsko 94,5 Šarišská 3625 Prešov Slovensko 100 Tekovská 2724 Zlaté Moravce Slovensko 100 Trenčianska 4456 Trenčín Slovensko 100 Turčianska 1123 Martin Slovensko 100 Užská 3230 Užhorod Slovensko, Ukrajina 32 Zemplínska 6269 Sátoraljaújhely Slovensko, Maďarsko 72 Zvolenská 2730 Banská Bystrica Slovensko 100
Od konca 19. storočia navyše V Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá:
Banská Belá a Banská Štiavnica (jedno municipiálne mesto) Bratislava Komárno Košice Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými funkciami. Výnimku tvorili župy na južnom Slovensku - Rábska, Ostrihomská s Komárňanská - ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a župa Užská na východe, ktorej slovenská časť bola roku 1919 spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy ostal v Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo aj k menším úpravám hraníc Oravy a Spiša.
Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené svoje samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.
Na Slovensku v tomto období existovali tieto župy:
Bratislavská Nitrianska Trenčianska Komárňanská Tekovská Turčianska Oravská Liptovská Zvolenská Hontianska Novohradská Gemersko-malohontská Spišská Abovsko-turnianska Šarišská Zemplínska