Hiroshima bola cieľom útoku misie, pri ktorej bola zhodená prvá atómová bomba. Všetko išlo hladko až po najmenšie detaily. Počasie bolo dobré, a celá posádka a vybavenie boli v perfektnom stave. Každý detail vychádzal presne tak, ako to bolo plánované, preto dosiahla bomba požadovaný účinok. Bomba explodovala nad Hiroshimou o 8:15 ráno, 6.augusta 1945. Asi hodinu predtým, jeden z japonských detekčných radarov zaznamenal približovanie amerických lietadiel smerujúcich na juh Japonska. Bol vyhlásený poplach a mnohé rádiové stanice prerušili vysielanie vo viacerých japonských mestách, medzi nimi aj v Hiroshime. Lietadlá sa k pobrežiu približovali vo veľmi vysokej nadmorskej výške. Ešte pred ôsmou hodinou ráno, pracovníci výskumného ústavu v Hiroshime stanovili počet približujúcich sa lietadiel. Pravdepodobne nebol väčší ako tri lietadlá. Rádiový oznam upozorňoval ľudí, aby sa skryli do úkrytov, ak zbadajú B-29tky. O 8:15 bomba explodovala. Výbuch bol sprevádzaný oslepujúcim svetlom na oblohe, obrovským prívalom vzduchu a hlučným rachotom ktorý sa rozšíril až do niekoľkých miľ od mesta; prvý výbuch bol onedlho sprevádzaný hlukom rútiacich sa budov a rastúcich ohňov. Nad celým mestom bol obrovský oblak prachu a dymu, ktorý zahaľoval celé mesto do tmy. O 8:16 ráno si pracovníci vysielacej spoločnosti v Tokyu všimli, že sa ielanie z Hiroshimi prerušilo. Snažili sa s Hiroshimou spojiť inou telefonickou linkou, no tenko pokus tiež zlyhal. Asi o dvadsať minút neskôr si tokyjské železničné telegrafické centrum všimlo, že telegrafické spojenie sa taktiež prerušilo.. Z malej stanice vzdialenej asi 10 míľ od Hiroshimi však potom prišla neoficiálna správa o hrozných udalostiach, ktoré sa tu stali. Všetky tieto správy boli okamžite doručené japonskému generálnemu štábu. Vojenské velenie sa opakovane snažilo spojiť s vojenskou základňou v Hiroshime. Úplné ticho na druhej strane však už aj ľudí vo vedení priviedlo do rozpakov a znepokojilo; neverili, že sa mohol stať nejaký vačší vojenský útok. Do Hiroshimi bol vyslaný mladý pracovník generálneho štábu. Jeho úlohou bolo preskúmanie situácie a vzniknutých škôd a podanie spoľahlivej správy o udalostiach, ktoré sa v tejto metropole stali. Pracovníci gen.štábu verili, že sa nič nestalo, a že všetko čo počuli, boli len obyčajné fámy vzniknuté len z mála pravdy. Úradník bol ihneď odvedený na letisko, kde okamžite vzlietol s jediným pilotom na palube a smeroval k juhu ostrova. Po približne trojhodinovom lete, keď však ešte stále boli necelých 100 míľ od mesta, zbadali obrovský oblak tvorený dymom z bomby. Ruiny mesta počas jasného popoludnia dohorievali.... Ich lietadlo onedlho dosiahlo mesto nad ktorým krúžili v nemom úžase a zhrození. Obrovský kráter v zemi, ktorý stále horel, bol pokrytý silnou vrstvou dymu. To bolo jediné, čo bolo možné vtedy vidieť z obrovského mesta. Po pristátí na juhu mesta začal vyslanec okamžite organizovať záchranné akcie a informoval o desivých udalostiach vedenie v Tokyu. Prvú vedomosť však v hlavnom meste dostali už predtým, z verejného vyhlásenia Bieleho domu vo Washingtone pár hodín po explózii atómovej bomby.

N A G A S A K I

Nagasaki ešte nikdy predtým nebolo podrobené tak veľkému rozsahu bombardovania ako v čase, keď sem bola zhodená atómová bomba. A to aj napriek tomu, že na Nagasaki boli 1.augusta 1945 zhodené viaceré vysoko explozívne bomby. Niektoré z nich dokonca zasiahli lodenice a prístavné priestory na juhozápade mesta. Ďalšie zasiahli oceliarne a zbrojárne Mitsubishi. Šesť zvyšných bolo použitých na zničenie lekárskej fakulty. Z nich tri presne zasiahli budovu. Aj keď škoda vzniknutá pri týchto bombardovaniach bola relatívne malá, spôsobila značné znepokojenie tamojšieho obyvateľstva, ktoré preto bolo evakuované a prevezené na vidiek. Tým sa množstvo obyvateľov v meste pred samotným atómovým útokom značne zredukovalo.

  • 9. augusta 1945, približne o 7:50 ráno japonského času, sa v meste rozozvučal alarm oznamujúci letecký útok. Keď však zistili, že sú to len dve B-29tky, zjavne predpokladali, že ide o prieskumné lietadlá a preto od 10:53 nebol vyhlásený žiadny ďalší poplach. O chvíľočku neskôr, približne o 11:00, prieskumné lietadlo B-29 zhodilo nejaké zariadenie pripojené na padákoch a o 11:02 druhé zhodilo atómovú bombu.
Tá vybuchla ponad priemyselným centrom, na pol ceste medzi Oceliarňami a strojárňami Mitsubishi a továrňou na torpéda Mitsubishi-Urakami. Aj napirek tomu, aké malo bombardovanie v Hiroshime následky, bolo v podstate rutinné. Útok na Nagasaki však zďaleka nebol tak jednoduchý.. Takisto ako v prvom prípade, aj teraz bola posádka dôkladne selektovaná a špeciálne trénovaná. Problémy však spôsobilo počasie. Situáciu najlepšie opísal zbrojný inšpektor F.L.Ashworth, vtedy veliteľ a dnes kapitán U.S.N., ktorý bol vedúcim skupiny starajúcej sa o technický stav bomby. List, v ktorom píše o vzniknutých problémoch je nasledovný: V noci, keď sme vzlietli bola veľká tropická búrka. Jediné, čo pretínalo obrovskú tmu okolo, boli nepravidelné, oslepujúce blesky. Z predpovede počasia sme vedeli, že počasie nebude lepšie ani po zvyšok cesty. Miestom, kde sme sa mali stretnúť so zvyšnými dvoma lietadlami bolo juhovýchodné pobrežie ostrova Kyushu. Stretnutie malo prebiehať bez akýchkoľvek problémov vďaka vysokej špecializácii pilotov a ich navigátorov. Asi 5 minút po našom príchode sa k nám pripojila prvá prieskumná B-29tka. Na druhú sme čakali skoro 30 minút. Potom sme sa dozvedeli, že lietadlo sa oddialilo zo svojhop pôvodného kurzu, preto by čakanie naň bolo zbyotčné.. Tak sme pokračovali len vo dvojici. Počas približovania sa k cieľovému miestu nám špeciálne prístroje v lietadle oznámili, že bomba bola pripravená. Ale osud bol proti nám. Trikrát sme sa pokúsili bombu zhodiť, no neúspešne. Kvôli blížiacim sa japonským bojovým letkám sme túto oblasť museli opustiť a obrátiť sa na náš druhý cieľ- Nagasaki.

Bomba vybuchla za oslepujúceho svetla a smerom k nám sa rútil obrovský oblak dymu. Z neho vznikol veľký útvar pripomínajúci hríb. Jeho okraje boli červené apo jeho bokoch šľahali plamene, ktoré dosahovali až do výšky 40,000 stôp. To všetko za necelých osem minút!! Sponad oblakov sme už mohli vidieť len hustý čierny dym, ktorý pokryl všetko to, čo predtým tvorilo priemyselnú oblasť Nagasaki.

---------------------------------------- --------------------------------------

V určitých smeroch vyzerala Hiroshima horšie ako Nagasaki. Poškodenia ohňom boli oveľa horšie; centrum mesta bolo zrovnané so zemou a aj posilnené betónované budovy zmizli z dohľadu. Zostali len ruiny zhorené na uhol a pár pozostatkov z predtým vysokých, pevných budov... V Nagasaki neboli budovy v centre mesta priamo vystavené výbuchu, avšak škoda spôsobená v Oceliarňach a strojárňach Mitsubishi a v továrni na výrobu torpéd Mitsubishi-Urakami bola viac než veľká. Ešte stále tu však zostali základy budov a niektoré domy dokonca ani neboli poškodené. Ak sa hociktorí z výskumníkov, ktorí boli v tom čase v meste, postavil do centra, videl až po koniec mesta. Jediné, čo bránilo vo výhľade boli okolité kopce. Hiroshima je preto vrytá do pamätí ako miesto s nekonečne rozľahlou dezoláciou, ale nič také zjavné nie je v spomienkach na Nagasaki.

---------------------------------------- --------------------------------------

Príčina priamych úmrtí Hiroshima Popáleniny 60 % Zasypaní 30 % Iná príčina 10 %

Nagasaki Popáleniny 95 % Zasypaní 9 % Úlomky skla 7 % Iná príčina 7 %

Rozsah škôd Hiroshima Nagasaki Pop.pred útokom 255,000 195,000 Mŕtvi 66,000 39,000 Poranení 69,000 25,000 Celkové škody 135,000 64,000

Zničené budovy a domy Počet Percentá Celkovo pred útokom 50,000 100 Zrútené (nezhorené) 2,652 5,3 Zrútené a zhorené 11,494 23,0 Zrútené a/alebo zhorené 14,164 28,3 Čiastočne zničené 5,441 10,9 Celkovo zničených 19,587 39,2 Nepoškodené 30,413 60,8

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

anglický text z jednej internetovej stranky