FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

/p>

FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

• po smrti Ľudovíta XIV. bol regentom Filip Orleánsky, pretože Ľudovít XV. mal len 5 rokov
• za vlády regenta bola posilnená moc rodovej šľachty a zhoršila sa finančná situácia

Ľudovít XV. (1715-1774)

• pokúsil sa obnoviť absolutizmus
• bol ovplyvňovaný šľachtou a najmä milenkou – madam Pompadör, ktorá podporovala osvietenstvo aj

osvietencov a v zahraničnej politike zmenila orientáciu Francúzska smerom na Rakúsko, výsledkom čoho bol sobáš Ľudovíta XVI. s Máriou Antoanetou

ĽUDOVÍT XVI. (1774-1792)

- za jeho vlády bola kríza vo viacerých oblastiach:

sociálna kríza - nespokojnosť remeselníkov, bankárov, majiteľov manufaktúr a lodiarov s daňovou politikou; žiadali zrušiť šľachtické privilégiá

finančná kríza - vyprázdnená štátna pokladnica, niekoľkomiliónový ročný deficit

• minister financií Necker sa pokúsil o reformu daňového systému, no neúspešne

hospodárska kríza - neúroda, vysoké ceny potravín, hlad, daňové zaťaženie poddaných

politická kríza - meštianstvo sa dožadovalo účasti na verejnej moci, lenže šľachta sa odmietala vzdať svojich privilégií – kráľ situáciu nezvládol

5.5.1789 kráľ Ľudovít XVI. zvolal do Versailles generálne stavy: 1.stav – duchovenstvo 2.stav – šľachta 3.stav – meštianstvo

• na zhromaždení generálnych stavov Necker podal správu o hospodárskej situácii v krajine
• vo Francúzsku sa šíria myšlienky osvietenstva, ktoré vychádzajú z teórie racionalizmu
• v 18.storočí je vo francúzsku zlá finančná situácia – narastá štátny dlh kvôli životu kráľovského dvora, ktorý bol

veľmi nákladný, a k prehĺbeniu dlhu pomohla aj účasť Francúzska vo vojne (pomáhajú americkým kolóniám získať nezávislosť), lebo stratilo kolónie, z ktorých mali zisk  štát viac míňal ako dokázal vyrobiť

• v tomto období má Francúzsko zaostalé poľnohospodárstvo, pretože nevznikali veľkostatky, čo brzdilo rozvoj,

lebo sa nemohlo vyrábať vo veľkom, taktiež pretrváva cechová výroba a manufaktúr je málo a väčšinou vyrábajú len prepychové výrobky

• v obchode ešte stále pretrvávajú niektoré z feudálnych prežitkov či poplatkov
• kráľ Ľudovít XVI. chce finančnú situáciu riešiť, preto sa rozhodol urobiť úpravy v daňovej politike
• generálne stavy v 18.storočí: duchovenstvo – 250  1 hlas

šľachta – 250  1 hlas meštianstvo (buržoázia) – 500  1 hlas

 od roku 1302; naposledy zasadali v roku 1614, keď ich Ľudovít XIII. rozohnal

• 3.stav – remeselníci, roľníci, po novom už aj bankári, obchodníci, manufaktúrnici,...

• kráľ ich chcel zneužiť na zlepšenie finančnej situácie  chcel zdaniť šľachtu a duchovenstvo, na čo chcel využiť

prítomnosť buržoázie (dúfal, že šľachta sa ich bude obávať); buržoázia chcela hlasovanie nie podľa stavov, ale podľa počtu v stavoch

• šľachta s duchovenstvom zároveň dúfala, že zasadnutie využije vo svoj prospech (prítomnosť buržoázie chcela

využiť na obmedzenie kráľovej moci)

• lenže buržoázia chcela aj jedno aj druhé  zaviesť myšlienky osvietenstva (len pre seba)  nenechala sa na

zasadnutí využiť

• kráľ generálne stavy rozohnal
• buržoázia sa odmietla rozísť (i časť šľachty a duchovenstva)  zišli sa v loptovej sieni vo Versailles  vyhlásili

sa za zástupcov ľudu (francúzskeho národa) a začali sa nazývať NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (NZ)

• poslanci zložili prísahu, že sa nerozídu, pokiaľ nebude vypracovaná nová ústava  úlohou NZ bolo vypracovať

ústavu, ktorou by sa zrušil absolutizmus, a zrušiť feudálne privilégiá

• NZ proklamovalo (vyhlasovalo) suverenitu ľudu proti kráľovej moci

• 6.júla 1789 sa NZ premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie (ÚNZ)
• kráľ povolal do Versailles kráľovskú gardu a vojsko
• ako odpoveď na povolanie gardy sa parížsky ľud ozbrojil a 14.júla 1789 dobyli Bastilu, ktorá predstavovala

absolutizmus a zneužívanie moci panovníka, feudalizmus  vypukla FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

• revolúcia je hnutie na zmenu štátneho zriadenia, vlády
• v revolúcii bojoval ľud, no zisky mala buržoázia, ktorá prišla k moci
• heslo revolúcie – „Rovnosť, bratstvo, sloboda.“

• na vidieku nastáva „veľký strach“ – začína u roľníkov, u ktorých spôsobil, že sa ozbrojili a prepadávali panské

sídla  francúzska šľachta uteká do emigrácie, do exilu(uteká do Rakúska, Pruska)

- periodizácia francúzskej revolúcie:

• 1.obdobie: 1789-1792 – obdobie konštitučnej monarchie
• moc má šľachta a kráľ
• 2.obdobie: 1792 (21.september)-1793 – obdobie republiky
• vláda Girondy – bohatej buržoázie
• 3.obdobie: 1793-1794 – obdobie tzv. Jakobínskeho teroru
• pri moci je radikálnejšia buržoázia, Jakobíni

1. FÁZA .

• buržoázia si upevnila moc, ale postavenie ľudu zostalo nezlepšené; stále od nich žiadajú platiť feudálne dávky,

preto sa ľud búri, odmieta platiť

• 4.august 1789 – Dekrét o zrušení feudalizmu – odstránil feudálne výsady a privilégiá, zrušil feudálne povinnosti

(poddanstvo)

• 28.august 1789 – Deklarácia práv človeka (osobné práva) a občana (politické práva)
• Deklarácia hovorila o slobode vierovyznania, o slobode prejavu a o osobnej slobode, o rovnosti všetkých ľudí

- v ÚNZ sa vytvorili kluby poslancov, napríklad:

• Spolok priateľov ľudských práv – vodca novinár Jean Marat
• Klub priateľov ústavy (jakobíni) – vodca Maximilián Robespiere
• Gironda – predstavitelia majetného meštianstva

• 12.júla 1790 bola schválená Civilná ústava duchovenstva, na základe ktorej sa francúzska cirkev oddelila od

Ríma a kňazi sa stali štátnymi zamestnancami (kňazi museli zložiť prísahu na túto ústavu)

• kráľ sa presťahoval z Versailles do Paríža

• 20.-21.6.1791 sa kráľ pokúsil o útek, no neúspešne

• 17.júla 1791 sa na Martovom poli konala demonštrácia parížskeho ľudu za republiku; boli rozohnaní národnými

gardami

• v roku 1791 bola prijatá 1.Ústava Francúzska

• 3.septembra 1791 ukončilo ÚNZ svoju činnosť, pretože bola prijatá nová ústava, ktorá deklarovala štátne

zriadenie Francúzska ako konštitučnú monarchiu

• ústava vychádzala z Deklarácie práv človeka a občana, obsahovala :
• rovnosť občanov pred zákonom
• sloboda slova a náboženského vierovyznania
• sloboda podnikania a nedotknuteľnosť vlastníctva
• deklarovala Národné zhromaždenie ako zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, rozhoduje o štátnom

rozpočte, o vojne a mieri, volí sudcov a porotcov

• kráľ mal výkonnú moc, riadil zahraničnú politiku a mal voči Národnému zhromaždeniu odkladné právo veta

na 2 roky

• volebné právo bolo obmedzené majetkovým cenzom

• hovorila o tom, že kráľ už nie je považovaný za daného od Boha, ale moc má danú Francúzmi, ktorým sa musí

zodpovedať za svoje činy; hovorila o slobode prejavu, vierovyznania, o všeobecnom volebnom práve, sú tu myšlienky rovnosti všetkých ľudí, ale nepočítali sem ženy a bol tu majetkový cenzus

- moc v štáte má byť rozdelená na 3 zložky:

• výkonnú = kráľ, ktorý mal odkladné právo veta (platilo na 2 roky)
• zákonodarnú = NZ s prevahou buržoázie
• súdnu - kontrolnú

• kráľ na takúto ústavu musel prisahať – zaviazal sa, že ju bude dodržiavať

• 1.októbra 1791 na základe nových volieb vzniklo Zákonodarné národné zhromaždenie (ZNZ), kde najviac

poslaneckých kresiel získali zástupcovia Girondy

• kráľ mal tajnú korešpondenciu s rakúskym cisárom (Uhorsko: 1790-1792 – Leopold, od roku 1792 František II.);

v týchto listoch bolo naznačované, že kráľ žiada o pomoc

• Rakúsko (aj Prusko) mali záujem prísť na pomoc, pretože tieto myšlienky sa šíria aj do ich krajín

• Francúzsko a Rakúsko uzavreli dohodu, rakúsky kráľ poradil francúzskemu kráľovi, aby aj spolu s rodinou

z Francúzska ušiel

• 10.augusta 1792 bola kráľovská rodina zajatá, ZNZ vyhlásilo kráľa za zosadeného z trónu a boli vypísané nové

voľby na základe všeobecného hlasovacieho práva

• po voľbách vznikol Konvent

2. FÁZA .

• začína pokusom kráľa o útek v septembri 1792
• pri hraniciach kráľa spoznali, pretože jeho portrét bol na minciach, a chytili ho; kráľ bol označený za vlastizradcu

a uväznený

• po úteku kráľa bola vo Francúzsku 21. 9. 1792 VYHLÁSENÁ REPUBLIKA
• ľud žiada kráľa odsúdiť

- ZÁKONODARNÉ NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE (ZNZ) počas monarchie:

Ľavica buržoázia bohatá buržoázia – Gironda

• obchodníci, bankári, majitelia fabrík
• názov dostali podľa 1 prosperujúcej oblasti
• stačilo im oslabenie panovníkovej moci
• boli spokojní s výsledkami 1. fázy

radikálna buržoázia

• predstavitelia inteligencie – jakobíni (schádzali sa pri kostole, kláštore sv. Jakuba)
• vodca jakobínov – Maximilián Robespiere

Pravica royalisti

• šľachtici, prívrženci kráľa
• konzervatívni, tkvú na tradíciách

• v republike royalisti už nie sú
• v čase republiky sa ZDZ začína nazývať KONVENT (tvorila ho bohatá a radikálna šľachta)
• v Konvente má prevahu bohatá šľachta – Gironda
• od leta roku 1792 začína na Francúzsko útočiť Rakúsko; teraz sa prejavila slabosť francúzskej armády, ktorá

mala spočiatku neúspechy, vďaka čomu rakúske vojská veľmi rýchlo postúpili na francúzske územie

• v roku 1792 vypovedalo ZNZ vojnu Rakúsku a Prusku
• v tejto vojne francúzska armáda utrpela porážky, francúzska armáda bola nespoľahlivá, neorganizovaná, zle

zásobená a bez schopných veliteľov, preto ZNZ 11.7.1792 vydalo proklamáciu „Vlasť je v nebezpečenstve“, čo bola výzva pre dobrovoľníkov dobrovoľníci z Marsaille – marseiléza

• 25.júla 1792 veliteľ rakúskych vojsk vydal manifest – Paríž zrovnaný so zemou
• francúzsky kráľ bol označený za zradcu

• jakobínom (hoci boli v Konvente v menšine) sa s podporou ľudu podarilo presadiť popravu kráľa
• 21. januára 1793 bol kráľ popravený; manželka bola popravená až v októbri 1793 (ich deti popravené neboli)
• kráľ bol popravený pod občianskym menom Ľudovít Kapet
• poprava kráľa mala ohlas aj v Európe – do koalície proti Francúzsku sa zapojilo Anglicko aj Španielsko

porážky francúzskej armády; Angličania obsadili mesto Toulene

• v 2.fáze vypukli viaceré povstania (napríklad v Paríži, vo Vendee, v Marseille, v Bretónsku), ktoré boli

dôsledkom nespokojnosti francúzskeho ľudu s výsledkami revolúcie (teda, že za čosi bojovali, ale nič nezískali)

• jakobínom sa podarilo presadiť tzv. maximálne ceny obilia  nemali sa zvyšovať ceny chleba a pekárenských

výrobkov

• bohatá buržoázia – Gironda s týmto nesúhlasila – chcela sa zbaviť jakobínov, ale jakobíni už mali na svojej

strane ľud, preto 2.júna 1793 zatkli a uväznili poslancov a ministrov Girondy (zástupcovia Girondy boli odstránení z Konventu, ale medzi ľudom zostali ich prívrženci)  týmto končí 2. fáza francúzskej revolúcie a bola nastolená jakobínska diktatúra

3. FÁZA .

• je obdobím vlády jakobínov
• keď prišli jakobíni k moci, chceli ísť v revolúcii ďalej; zdalo sa im, že 1.ústava nespĺňa požiadavky: „bratstvo,

rovnosť, sloboda“

• v roku 1793 bola prijatá 2. francúzska ústava
• bola to veľmi demokratická buržoázna ústava
• zaviedlo sa všeobecné volebné právo pre mužov nad 21 rokov, ale už bez majetkového cenzu, sloboda prejavu,

vierovyznania, boli zrušené feudálne privilégiá a obmedzenia

• jakobíni vydali zákony, ktoré zabezpečovali, že sa ľudu predával pôda emigrantov (šľachty, ktorá sa bála

povstania, a preto utekala)

• v skutočnosti boli v Francúzsku nepriaznivé podmienky – vnútorný (jakobíni sa mohli obávať Girondy, ale

i royalistov) i vonkajší nepriateľ

• ústava sa v skutočnosti taktiež nedodržiavala
• jakobíni chceli odstrániť nepriateľa skôr, ako prekazí revolúciu, na čo boli zriadené 2 výbory:

Výbor pre verejné blaho (bol najdôležitejší) – vznikol v apríli 1793

• stal sa orgánom jakobínskej hrôzovlády

Výbor pre verejnú bezpečnosť

• tieto výbory mali na starosti chod krajiny
• bola vyhlásená všeobecná mobilizácia

Revolučný tribunál (súd)

• jakobíni vyhľadávali a vraždili nepriateľov revolúcie (tých, ktorých oni za nepriateľov považovali)
• Revolučný tribunál slúžil jakobínom na zneužívanie moci a zbavovanie sa nepriateľov revolúcie
• v roku 1793 jakobíni odstránili Girondu a mali úplnú moc
• v rámci jakobínov sa začalo formovať ešte jedno, oveľa radikálnejšie hnutie – zbesilí
• Maximilán Robespiere dal vodcu zbesilých odstrániť  revolúcia požiera sama svoje deti (zabíjajú sa

navzájom), lebo zbesilí chceli pokračovať ďalej

• Gironda využila klesajúcu popularitu jakobínov, a preto vtrhli do Konventu, zajali Robespiera a jeho prívržencov

(1.krát im ušiel, ale 2.krát ho popravili)

• 9.thermidora roku 2 (27.7.1794) boli Robespiere a jeho prívrženci popravení

• vo Francúzsku bol počas revolúcie zavedený nový kalendár, pretože gregoriánsky kalendár bol považovaný za

feudálny – chceli odstrániť feudálne prežitky  aj kalendár

• podľa nového kalendára, ktorý platil od septembra 1792 do roku 1805:

rok mal 12 mesiacov 1 mesiac mal 30 dní; 1 mesiac mal 3 dekády (každá mala 10 dní), pričom každá z nich končila akousi nedeľou 30*10=360 5 dní bolo určených na oslavu = sansculoty; keď bol rok priestupný, bolo na oslavu určených 6 dní mesiace: thermidor (júl) brumair (november) germinal

• revolucionári neuznávali ani náboženstvo, ktoré bolo v krajine, preto bol zavedený kult rozumu ako najvyššej

bytosti

• bola odstránená absolutistická moc panovníka a feudálne prežitky, k moci sa dostala buržoázia, čo znamená

rozvoj výroby, obchodu, poľnohospodárstva

• k moci prišla Gironda, ktorá zrušila všetky opatrenia jakobínov, ktoré boli pre nich nevyhovujúce (napríklad

maximálnu cenu obilia a oba výbory)

• Gironda začala prenasledovať prívržencov jakobínov
• tentokrát prevahu v Konvente získala prevahu obchodná majetná buržoázia, bankári,...

• v roku 1795 bola prijatá 3.ústava
• zabezpečovala moc buržoázie

bolo zrušené všeobecné volebné právo – bol zavedený majetkový cenzus, štátna moc bola rozdelená na 3 zložky: súdna výkonná – 30-členné direktórium, ktorého cieľom bolo upokojiť situáciu a odraziť intervenčné vojská (intervencia – vojenský zásah cudzích krajín proti inej krajine s cieľom zmeniť tam vládu) zákonodarná – parlament, NZ NZ pozostávalo z 2 komôr: Horná komora – Rada starších Dolná komora – Rada 500

• vo Francúzsku po revolúcii nastáva obdobie špekulácií, machinácií, mnohí rýchlo zbohatli, nastáva obdobie

rozvoja výroby a podnikania

• na jednej strane sa jedni obohacujú, druhí chudobnejú



• prehlbujú sa rozdiely medzi bohatou šľachtou a ľudom



• v roku 1796 vypuklo povstanie Gracchusa Babeufa = Sprisahanie rovných  povstanie ľudu – chceli rovnosť

ľudu, všetko by bolo spoločné a spolu by s tým aj narábali, čiže neboli by rozdiely  KOMÚNA

• toto povstanie nezískalo veľkú podporu ľudu, buržoázia ho porazia a vodcovia boli na výstrahu popravení
• v tomto období je situácia vo Francúzsku komplikovaná

• vo vojne s Rakúskom má Francúzsko menšie úspechy (aj vďaka mladému Napoleonovi Bonapartemu, ktorý

vyhnal Angličanov z Toulonu) – získali niektoré územia

• Napoleon bol vymenovaný za hlavného veliteľa armády v Itálii
• v roku 1796 obsadil S Itáliu a zriadil tam nové republiky:
• Ligurskú republiku
• Republiku Cisalpína
• Helvétsku republiku (Švajčiarsko)
• neskôr aj Etruské kráľovstvo
• po obsadení Ríma a Vatikánu aj Rímsku republiku
• v roku 1798 Napoleon zaútočil na anglické kolónie v Egypte (vznik egyptológie, Champolin rozlúštil

egyptské hieroglyfy)

• buržoázia podporovala ukončenie vojny – mier, aby sa mohol rozvíjať obchod (aby mohli bohatnúť )
• na dobytých územiach Francúzi rabujú, drancujú – obohacujú sa

• ľudu sa dlhá vojna nepáči, preto vyslovujú direktóriu nedôveru, preto direktórium povolalo Napoleona, ktorý

prišiel, ale urobil štátny prevrat a nastolil diktatúru – 18.brumaira roku 7 (9.novembra 1799)

• Napoleon sa vymenoval za konzula (bol jedným z 3 konzulov)
• Napoleon bol posadnutý slávou Rímskej ríše, chcel obnoviť jej bývalú moc a slávu
• skutočnú moc v krajine nadobúda Napoleon
• v roku 1802 sa Napoleon stáva jediným konzulom, tiež uzavrel mier s Anglickom
• v marci 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník CODE CIVIL, ktorý hlásal princíp: „bratstvo, vlastníctvo,

sloboda“ (vlastníctvo  bola potvrdená moc bohatej buržoázie)

• deklaroval výdobytky francúzskej revolúcie
• odstraňoval feudalizmus
• majetkové práva
• odluka cirkvi od štátu – bol zavádzaný civilný sobáš a povolený rozvod

• 2.12.1804 sa Napoleon vyhlásil za cisára, čo znamená koniec republiky a Francúzsko sa stáva cisárstvom (ľud

túto zmenu prijal)

• Napoleon podporuje stavbu ciest, mostov, budov,...

Napoleonove vojny :

• v roku 1805 vytvorilo Anglicko s Rakúskom a Pruskom koalíciu proti Francúzsku
• Napoleon uskutočnil výpravu proti Rakúsku – obsadil Viedeň a časť Z Slovenska s Trnavou a Bratislavou
• 21.10.1805 sa odohrala bitka pri Trafalgare, čo je mys na juhu Španielska, v ktorej námorná flotila Francúzska

a Španielska bojovalo proti Anglicku na čele s admirálom Horaciom Nelsonom; španielsko-francúzska flotila bola v tejto bitke zničená

• v roku 1805 sa konala aj bitka pri Slavkove – „bitka 3 cisárov“

Francúzsko (cisár Napoleon)  Rakúsko (cisár František II.) + Rusko (cár Alexander I.)

• Napoleon víťazí

• v období Napoleonových vojen sa proti Napoleonovi sformovalo viacero koalícií
• Rakúsko z protifrancúzskej koalície vystúpilo a s Napoleonom podpísalo v Primaciálnom paláci v Bratislave

SEPARÁTNY MIER, ktorým stratilo Benátky, Istriu, Dalmáciu a uznalo Napoleona za kráľa Talianska

• Rusko mier neuzavrelo

• v roku 1806 Napoleon vytvoril tzv. Rýnsky spolok zo 16 západných a južných nemeckých štátov, neskôr pribudli

aj severné štáty

• po vytvorení spolku Napoleon zaútočil na Prusko (s hlavným mestom Berlín) – dobyl ho a v Berlíne vyhlásil tzv.

kontinentálny systém (blokádu) zameraný proti Anglicku

• Anglicko sa Napoleon snažil oslabiť a hospodársky zlomiť, pretože ho nemohol poraziť vojensky  európskym

štátom zakázal dovážať tovar z Anglicka + vyvážať do Anglicka, avšak mnohé prístavy v Španielsku, Portugalsku a Rusko tento jeho príkaz nedodržiavali

• Napoleon k Francúzsku pripojil Belgicko a Holandsko, pričom za panovníka Holandska vyhlásil svojho brata

Ľudovíta

• spojil aj Sasko s varšavským vojvodstvom

• v roku 1808 Napoleon organizuje výpravu do Španielska
• počas tejto výpravy dobyl Madrid
• za správcu a vládcu Španielska ustanovil brata Jozefa
• v Španielsku proti Napoleonovým vojskám vzniká ľudová – partizánska vojna (querilla), ľud sa búri proti útlaku,

ktorý Napoleon zavádza

• v roku 1809 sa konala vojna s Rakúskom – francúzske vojsko opäť obsadilo Viedeň (i Z Slovensko aj

s Bratislavou, pričom vyhodilo do povetria hrad Devín)

• v tomto roku (1809) Napoleon uzavrel s Rakúskom mier – oženil sa s rakúskou princeznou Máriou Loiusou;

z tohto manželstva sa im narodil syn Napoleon II. Orlík

• v lete 1812 Napoleon organizuje výpravu do Ruska, pretože Rusko otvorilo Anglicku svoje prístavy
• 1.veľká bitka tejto výpravy sa odohrala 8. 9.1812 pri Borodine (120km od Moskvy) – bola to veľmi krvavá bitka,

v ktorej boli veľké straty na oboch stranách

• veliteľ ruskej armády – Kutuzov sa stiahol do Moskvy, ktorú evakuovali  keď Napoleon v októbri 1812 vošiel

do Moskvy, bola táto prázdna (14.9.1812 ?)

• Rusom pomohla aj zima, pretože Napoleon sa s vojskom na výpravu vydal už v lete, a teda neboli dobre

pripravení a oblečení na zimu – veľa vojakov padlo, zomrelo

• v decembri 1812 Napoleon aj so zvyškom armády odchádza späť do Francúzska
• Napoleon chce obnoviť armádu pre ďalší útok na Rusko
• Napoleon sa vracia inou – južnou cestou, pretože Rusi využívali taktiku spálenej zeme, lenže ruské vojská ich

nútili ísť späť po tej istej ceste, po ktorej prišli do Moskvy

• počas ústupu bol Napoleon v bitke pri rieke Berezina porazený
• po tejto bitke mu už veľa armády nezostalo a ukázalo sa, že Napoleon nie je neporaziteľný, preto sa proti nemu

formuje ďalšia koalícia (koalícia Pruska, Ruska, Rakúska – vypovedali Napoleonovi vojnu)

• v roku 1813 sa konala bitka pri Lipsku, tzv. „bitka národov“

Francúzsko  Prusko, Rusko, Švédsko, Rakúsko-Uhorsko

• Francúzsko bolo porazené

• v marci 1814 prusko-rakúske vojská obsadili Paríž

 v roku 1814 sa vo Viedni konal snem víťazných veľmocí – tzv. . Viedenský kongres .

• Viedenský kongres sa konal v rokoch 1814-1815
• jeho cieľom bolo nové usporiadanie Európy a nové ustanovenie hraníc
• najväčšiu rozhodovaciu právomoc malo Anglicko, Rusko, Rakúsko, Prusko

rokovali: - o potrestaní Francúzska, ktoré malo obnovené hranice z roku 1790 a muselo zaplatiť vojnové škody vo výške 700 miliónov frankov

• o tom, čo s Napoleonom – bol poslaný do vyhnanstva na Elbu
• o francúzskych hraniciach a územiach, ktoré Napoleon dobyl
• o hraniciach v Európe

• Napoleon z Elby utiekol a vo Francúzsku obnovil na 100 dní cisárstvo
• v roku 1815 (18.jún) v bitke pri Waterloo v Belgicku bol Napoleon spojenými prusko-anglickými vojskami

porazený

• po porážke Napoleona sa Francúzsko opäť stáva monarchiou na čele s Ľudovítom XVIII.

• v roku 1815 vo Viedni prebiehajú rokovania o tom, čo s Napoleonom – bol poslaný na ostrov sv. Heleny, kde

v roku 1821 Napoleon zomiera

• víťazné krajiny si rozdelili územia; najviac získalo Anglicko
• Anglicko získalo Cejlon, Maltu, Mauréciu, osady Kapsko a Helgoland (holandské osady v Afrike), čím

získalo prevahu na mori

• Európskou veľmocou na súši sa stalo Rusko, ktoré získalo Besarábiu a Waršavsko
• Rakúsko získalo Lombardiu (S Taliansko) a Benátsko, Halič a Dalmáciu
• Prusko získalo Porýnie, Sasko, Vestfalsko a Poznaň
• Švédsko zasa získalo Nórsko
• Švajčiarsko získalo 3 územné celky vrátane Ženevy + záruku trvalej neutrality
• Rakúske Nizozemsko (Belgicko) sa spojilo s Holandskom a vzniklo kráľovstvo Spojené Holandsko

Nemecko a Taliansko sú ešte stále rozdrobené

Taliansko:

S – Rakúsko Str – pápežský štát J – Neapolský štát Sicílsky štát Nemecko je rozdrobené na 30 kniežactiev a 4 slobodné mestá

• v tomto období vzniká SVÄTÁ ALIANCIA; hlavná iniciatíva na jej vznik vyšla z Ruska – Alexander I., veľkú

podporu jej vyslovil aj rakúsky kancelár Metternich

• Alianciu tvorilo Prusko, Rakúsko, Rusko  spoločenstvo krajín, ktoré sa zaviazali prísť si vzájomne na pomoc,

ak by v niektorej krajine vypukla revolúcia  táto aliancia bola reakčná (spiatočnícka), pretože zabraňovali všetkému novému