Francúzka revolúcia (1789-1799)
najvýznamnejšia európska občianska revolúcia, odstránila šľachtické práva, prijatie individuálnych občianskych práv a rovnosti pred zákonom mala štyri etapy:1. Obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia (jún 1789 - september 1791)
2. Obdobie zákonodarného národného zhromaždenia
(1.10.1791 -21.9.1792)
3. Obdobie národného konventu (21.9.1792 - 26.10.1794)
4. Direktórium (26.10.1795 – 9.11.1799)
Ústavodarné národné zhromaždenie myšlienky racionalizmu, osvietenstva a humanizmu mali vplyv na francúzsku spoločnosť tretí stav (meštianstvo a buržoázia) – hospodársky rozmach, no malý politický vplyv máj 1789 – Ľudovít XVI. zvolal do Versailles generálne stavy tretí stav žiadal zmeny v hlasovacom poriadku a 17.6.1789 sa jeho zástupcovia vyhlásili za Národné zhromaždenie pripojili sa aj 1. a 2. stav, 9.7.1789 sa Národné zhromaždenie vyhlásilo za Ústavodarné s cieľom vytvoriť konštitučnú monarchiu 14. júla 1789 nasledoval útok na Bastilu, po krajine sa šírili nepokoje, útoky sedliakov na šľachtické sídla v auguste 1789 zrušilo Ústavodarné zhromaždenie feudálne privilégiá a mnohé povinnosti roľníkov voči zemepánom 26.8.1789 prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (rovnosť pred zákonom, sloboda slova, tlače, zhromaždovania a vierovyznania) kráľ nechcel podpísať výnosy národného zhromaždenia – v októbri 1798 bol zorganizovaný pochod ozbrojených zástupov na Versailles – kráľ vyhnaný z Versailles v júli 1790 sa kráľ pokúsil o útek z Francúzska, bol odhalený, eskortovaný do Paríža 13.9.1790 Ústavodarné zhromaždenie prijalo 1. Francúzsku ústavu, vychádzala z Deklarácie ľudských práv a slobôd, Francúzsko malo byť konštitučnou monarchiou Ľudovít XVI. ústavu podpísal, z Ústavodárneho sa stalo Zákonodarné nár. zhromaždenie Zákonodarné národné zhromaždenie prvý krát sa zišlo 1.októbra 1791; pravicu tvorili feuilanti ktorí opustili jakobínov a v bývalom cisterciánskom kláštore si založili vlastný klub, boli to umiernení monarchisti; ľavicu tvorili jakobíni, schádzali sa v kláštore sv. Jakuba, postupne sa stali republikánmi najradikálnejší jakobíni boli cordelieri, mali významnú úlohu pri šírení revolučného hnutia jakobíni boli ďalej rozdelední na girondistov (umiernená ľavica) a montagnardov (radikálni republikáni) Zákonodarná zhromaždenie malo knflikty s kráľom – často využíval právo vetta Európske mocnosti - proti Francúzsku podpísaním pilnickej deklarácie v auguste 1791 apríl 1792 - vláda girondistov vypovedala vojnu Rakúsku,na jeho stranu sa pridalo Prusko začala sa prvá koaličná vojna monarchií proti Francúzsku, dôsledok-radikalizácia situácie parížske sekcie(miestne revolučné orgány) 10. augusta 1792 urobili prevrat vlády v meste sa ujala revolučná komúna sansculottov, uväznili kráľa s rodinou uskutočnili sa voľby do nového orgánu – Konventu začal sa teror proti politickým odporcom (najmä kňazi, kt. odmietli prisahať na ústavu) Konvent zišiel sa po voľbách v septembri 1792, zosadil kráľa a vyhlásil jednotnú Francúzsku rep. revolučné jednotky zaznamenali víťazstvo pri Valmy - obrat vo vojne a upevnenie pozície Konventu december 1792 - Ľudovít XVI. obžalovaný zo sprisahania a v januári 1793 popravený ako dôsledok – jún 1793 - rojalistické povstania na vidieku, vytvorenie protifrancúzskej koalície (Prusko,Rakúsko,Holandsko,Británia,Špani elsko) na obranu proti intervencii – zavedene brannej povinnosti Konventom vytvorený Revolučný tribunál, namierený proti domácim nepriateľom vytvorený Výbor pre verejné blaho, najprv na čele s Dantonom a neskôr Robespierom finančná a zásobovacia kríza spôsobila povstanie sansculotov proti girondistom, v júni 1794 Konvent nariadil zatknutie 30 predákov girondy – začala sa jakobínska diktatúra v júni 1793 bola prijatá demokratická ústava, nikdy neplatila, zavedená „dočasná“ revolučná diktatúra kým nenastane mier od júla 1793 sa Výbor pre verejné blaho stal všemocným orgánom vražda radikála Marata vyvolala vlnu násilia skupiny radikálov tzv. „zbesilých“ zákon proti podozrivým vystupňoval teror, rôzne výbory bdelosti vykonávali masové represálie po celom Francúzsku na jeseň francúzske vojská zastavili postup koaličných vojsk, potlačili odboj v provincii Vendée zrušené kresťanstvo, zavedený kult rozumu, neskôr kult najvyššej bytosti, rev. kalendára v júni 1794 dosiahol jakobínsky teror vrchol, nový Robespierov zákon odstránil pre súdených akúkoľvek právnu pomoc, nasledovalo mnoho popráv poslanci Konventu organizovali proti Robespierovi odpor v júli 1794 bol Robespiere s prívržencami zatknutý a popravený do Konventu sa znova dostali girondisti, vybavovanie účtov s jakobínmi vzrástla úloha armády, zvíťazila nad koaličnými vojskami pri Fleurs (jún 1794), začala ťaženie do Belgicka a k Rýnu, potlačila rojalistické povstanie v Paríži v r.1795 Konvent sa rozišiel v októbri 1795, prijal 3. ústavu, občiansky zákonník a školské zákony Direktórium zachovala sa ústava prijatá Konventom v r. 1795 v krajine nastala stabilita narušená len rojalistickým hnutím a sprisahaním rovných nebezpečie zo strany rojalistov i radikálnych jakobínov po voľbách v r. 1797 a 1798
Direktórium voľby vyhlásilo za neplatné, nepohodlných poslancov poslalo do vyhnanstva Vojenské víťazstvá podržali ekonomiku – dobytie Belgicka a Holandska z kt. vznikla spojenecká Batávska republika Španielsko a Prusko uzavrelo s Francúzskom mier, Rakúsko bolo na Apeninskom pol. porazené francúzskym generálom Napoleonom Bonapartom a prijalo mierové podmienky Napoleon tiahol do Egypta aby oslabil Anglicko – jeho armáda stratila bojaschopnosť proti Francúzsku – koalícia Ruska, Anglicka a Rakúska, dosiahla úspechy v októbri 1799 sa Bonaparte vrátil do Paríža, uskutočnil národný prevrat, požadoval aby Rada 500 ustanovila na čelo republiky 3 konzulov namiesto 5-členného direktória väčšina poslancov sa postavila naodpor, rozohnaní oddielom granátnikov, zvyšok pod hrozbou smrti podpísal zmenu ústavy
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Lexikon svetových dejín