Situácia pred voľbami 1946: Na čele republiky stál dr. Edvard Beneš. Zákonodarnú moc malo Národné zhromaždenie. Parlament však nemal dve komory, ako pred vojnou, ale iba jednu s 300 poslancami. Výkonnú moc mala vláda, ktorej prvým povojnovým predsedom bol Zdeněk Fierlinger. Všetky politické strany boli združené v Národnom fronte. Na Slovensku boli KSS, DS a roku 1946 pribudli Strana práce a Strana slobody. V Čechách to boli KSČ, Československá strana národně socialistická, Československá strana lidová a Československá sociální demokracie. Voľby 1946: najsilnejšou sa stala KSČ a KSS, ktoré dostali 38% hlasov, čo predstavovalo 114 mandátov. Československá strana národně socialistická 55 mandátov, Československá strana lidová 46 mandátov, DS 43 mandátov, Československá sociální demokracie 37 a Strana slobody a Strana práce 3 a 2 mandáty, čo nebolo v konečnom dôsledku úplne zanedbateľné, lebo v 300 člennom parlamente získala väčšinu ľavica. KSČ,KSS + Sociální demokracie + Strana práce = 153 mandátov. To že voľby v 1946 vyhrali v podstate komunisti majú na svedomí Česi, lebo na Slovensku dopadli voľby odlišne. Pokiaľ v Čechách a na Morave zvíťazili komunisti so ziskom 43,3% a 34,5% u nás to bola Demokratická strana so ziskom 62% a KSS skončila druhá so ziskom 30,37%. Ďalej Strana slobody 3,6% a Strana práce 3,1%. Výsledky volieb zaznamenali istý posun „doľava“, keďže komunisti dostali o 2,5% viac hlasov, ako pred vojnou. Predsedom vlády sa v Prahe stal komunista Klement Gottwald a Viliam Široký (KSS) bol jedným z podpredsedov vlády. Na Slovensku boli v SNR aj v jej výkonnom orgáne - Zbore povereníkov až do volieb zastúpení komunisti a občianske skupiny paritne, 1:1. Po voľbách sa pomer zmenil v neprospech komunistov 5:9. Predsedom SNR sa stal reprezentant DS – Jozef Lettrich a predsedom Zboru povereníkov Gustáv Husák (KSS). Za týchto nevýhodných podmienok bežala KSS po pomoc do Prahy, kde za pomoci KSČ, národno-socialistickej strany a lidovej strany, vnútili, mesiac po voľbách 26. júna 1946 SNR tzv. „pražskú dohodu“, ktorá značne obmedzila právomoci výkonných orgánov SNR v prospech centrálnej vlády na čele s Gottwaldom. Tým pádom sme pomaly prichádzali o pozíciu rovnocenného partnera a zásada „rovný s rovným“ sa začala odbúravať. V rokoch 1946 – 1967 sa politické vzťahy zhoršili. Strany sa nevedeli dohodnúť na viacerých otázkach ako napr.: znárodnenie výroby, ďalšie etapy pozemkovej reformy, postoj k politickým procesom s reprezentantmi Slovenskej republiky, poistenie, zásobovanie, boj proti čiernemu trhu atď. Benešovými dekrétmi z roku 1945 boli znárodnené všetky banky, poisťovne, bane, huty, energetické závody, pôda a všetky väčšie podniky. Pokiaľ komunisti požadovali ďalšie znárodňovanie podnikov nad 50 zamestnancov, zabranie a prerozdelenie všetkej pôdy nad 50 ha. Tak všetky ostatné strany tieto požiadavky odmietali, pretože v tom videli priblíženie sa k Sovietskemu zväzu. Taktiež odsúdenie Jozefa Tisa bolo predmetom sporu. Po jeho úteku do Rakúska a opätovnom vrátení americkou armádou do Bratislavy, v čase prípravy procesu roku 1946, DS prisľúbila svojim partnerom že ho neodsúdia na smrť. Proces trval od decembra 1946 do apríla 1947 a súd žaloval Tisa z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní židov, za zatiahnutie Slovenska do vojny, zo zrady na SNP a odsúdili ho na smrť. Po tom, čo vláda odmietla žiadosť o milosť bol 18. apríla popravený, čo značne podrylo autoritu DS.

Tri mesiace po Trumanovej doktríne, v júni 1947 nasledovala iniciatíva s názvom Marshallov plán. Ponuka americkej pomoci, ktorú oznámil minister zahraničných vecí USA George Marshall, by urýchlila odstránenie dôsledkov vojny a rozprúdenie ekonomiky. Československo tento plán najskôr prijalo, ale neskôr od neho na príkaz Stalina odstúpilo. Ako kompenzáciu nám ZSSR ponúkol 5 ročnú hospodársku zmluvu, kde sa zaviazal dodať 600 000t obilia. Čo bolo vzhľadom na neúrodu u nás v roku 1947 od neho milé. Tým si žačal budovať vplyv.

Keďže KSS nemala na Slovensku reálnu politickú moc oprela sa o tzv. sily zdola, čiže robotníkov a nespokojných zamestnancova roľníkov. No a rozhodujúci vplyv mala v odboroch. Tieto „výhody“ zužitkovala v roku 1947 pri tzv. „jesennej kríze“. Na jeseň 1947 oznámila bezpečnosť, že odhalila protištátne sprisahanie a zo spoluúčasti obvinila niektorých činiteľov DS vo vládnych úradoch. DS však odmietla obvinenia s tým, že bezpečnosť používa nezákonné metódy a celá záležitosť je zmanipulovaná. Vypukla politická kríza.

  • 30. októbra sa uskutočnil zjazd 1836 delegátov závodov a zamestnaneckých rád, vo väčšine členov KSS, v Bratislave vyslovil nedôveru Zboru povereníkov a žiadal jeho demisiu. Následne do Bratislavy pricestoval Klement Gottwald, na čo bol Zbor povereníkov, mimochodom riadne zvolený vo voľbách, pozmenený, a to tak, že KSS si priradila väčšinu miest. To už sa začala pomaly rozbiehať vládna kríza.
V novembri 1947 v Brne sa konal zjazd sociálnej demokracie, na ktorom nadobudli v strane prevahu skupiny kritizujúce KSČ a sociálna demokracia sa zlúčila so stranou práce. V nasledujúcich mesiacoch sa už vo vláde a v parlamente nemohli dohodnúť takmer na ničom.

  • 13. februára 1948 vypukla vládna kríza. Zástupcovia občianskych strán protestovali proti diskriminácii nestraníkov a ostatných strán, preferovaniu komunistov a personálnej politike v bezpečnosti. Hlavne proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní politických prípadov. Minister vnútra za KSČ kritiku odmietol.
  • 20. februára 1948 podalo 12 ministrov národno-socialistickej, lidovej a Demokratickej strany na protest demisiu, v presvedčení, že prezident Beneš ju neprijme a im sa tak posilnia pozície. Počítali však aj s tým že Beneš ich demisie podpíše, vznikne dočasná vláda a v nasledujúcich voľbách by mohli uspieť. Avšak ako sa neskôr ukázalo mali smolu.

  • 21. februára sa na Staromestskom námestí v Prahe uskutočnila demonštrácia, na ktorej Klement Gottwald žiadal, aby Beneš demisie podpísal a umožnil mu vládu doplniť ľuďmi z odborov a z obrodeného Národného frontu. Ďalej vyzval ľudí po celej republike na zakladanie akčných výborov, ktoré mali uskutočniť očistu vo vedení rôznych úradiv a organizácii.
  • 22. februára sa v Prahe zišiel zjazd závodných výborov a odborových skupín, ktorý podporil požiadavky KSČ v otázkach ďalšieho znárodňovania, pozemkovej reformy, poistenia a plne podporil Klementa Gottwalda. Zjazd dal taktiež podnet k vytváraniu Ústredného akčného výboru národného frontu. Delegáti po návrate domov zakladali takéto iniciatívne skupinky aj v podnikoch, obciach, okresoch.
KSČ si od 17. februára začala budovať vlastný mocenský ozbrojený nástroj Ľudové milície. Taktiež zväz slovenských partizánov vyhlásil pohotovosť a vytvoril Hlavný štáb pod vedením S. Falťana. K 23. februáru bolo v pohotovosti 3600 partizánov. V ten istý deň zbavil predseda Zboru povereníkov G. Husák všetkých povereníkov za DS funkcií s chabým odôvodnením, že členovia DS podali vo vláde v Prahe demisiu, čo však nemalo so Zborom povereníkov nič spoločné. Večer bola budova sekretariátu DS obsadená.

  • 24. februára sa konal jednohodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád. Čo bolo v danej chvíli a politickej situácii vodou na mlyn a podporou KSČ.
  • 25. februára 1948 prijal prezident Edvard Beneš demisiu 12 ministrov a menoval nových. K moci sa dostali komunisti. V 24 - člennej vláde mali komunisti okrem Gottwalda ďalších 10 rezortov, ostatné strany 9. Odbory mali 2. Minister obrany L. Svoboda a minister zahraničných vecí J. Masaryk boli nestraníci. Všade sa vytvárali akčné výbory, v ktorých diktovali komunisti. Za niekoľko dní klesol počet členov SNR zo 100 na 70. Zmeny sa konali v štátnej správe, v správe podnikov, v školách, v úradoch. Vo februári vstúpilo do KSS vyše 10 000 osôb, v marci 58 314, v apríli 61 299!
  • 9. mája 1948 prijalo Národné zhromaždenie novú Ústavu ČSR.
  • 30. mája sa konali voľby. Kandidátka bola jednotná. Voliči mali na výber buď zvolia KSS alebo môžu do urny vhodiť prázdny lístok. Navzdory tomu, že voľby boli zmanipulované a sfalšované sa na Slovensku našlo podľa oficiálnych výsledkov 14.1% odvážlivcov ktorý vhodili biely lístok.
KSČ a KSS „získali“ 70% mandátov. V SNR si zo sto poslancov KSS pridelila 78! Strana slovenskej obrody – bývala DS získala 17 poslancov, Strana slobody 4 a jeden poslanec bol nestraník.

  • 7. júna odstúpil prezident Beneš.
  • 14. júna bol za prezidenta zvolený Klement Gottwald. Predseda Ústrednej rady výborov Antonín Zápotocký sa stal novým predsedom vlády.