Geneva

  • stretnutie polit. predstaviteľov Národného výboru v Prahe a československého odboja
  • dohodnutý návrat Beneša, Masaryka, Štefánika
  • dohodnutá vláda

  • 14. november 1918 - zvolané Dočasné národné zhromaždenie (Praha)
  • jeho úlohou bolo zvoliť prezidenta republiky a zložiť československú vládu
  • za Čechov: poslanci, kt. boli pred vojnou zvolení do ríšskeho snemu
  • za Slovákov: menovaním SNR (okolo 40 Slovákov)
  • malo fungovať len do najbližších riadnych volieb (jún 1918)
  • za prezidenta bol jednomyseľne zvolený T. G. Masaryk
  • vymenovali 1. čsl vládu na čele s Kramářom - ten sa zároveň spolu s Benešom stáva, ministrom zahraničných vecí, delegáciou na mierových rokovaniach v Paríži; za Slovákov - Štefan Osuský
  • Štefánik - minister vojny
  • bez prítomnosti Masaryka, Beneša a Štefánika - tí sa vrátili až zač. decembra

  • na Slovensku v tom čase uhorské vojská -> vytvorenie dočasnej vlády na čele s Vavrom Šrobárom (sídlo: Skalica)
  • 7. decembra pražská vláda vymenovala V. Šrobára za ministra s mimoriadnymi právomocami pre Slovensko (nie samost. vláda, ale iba ministerstvo podriadené pražskej vláde), jeho úloha: presadiť vš. právomoci čsl orgánov na Slovensku; najprv sídlil v Žiline a až 4. februára 1919 sa natrvalo presťahoval do BA (keď BA oslobodili talianske légie)

  • 21. marca 1919 - prevrat v Maďarsku, -> Maďarskej republiky rád
  • boľševici na čele s Bélom Kunom
  • rady - organizácie robotníkov, roľníkov, vojakov
  • zoštátnenie priemyslu, pôdy (omyl, kt. Rusi neurobili; strata podpory roľníkov)
  • vyhlasovali, že chcú vybudovať nový socialistický št. podľa ruského vzoru, no ich hl. snahou bolo obnovenie Veľkého Uhorska (pričlenenie Slovenska)

jar 1919 - vojenská intervencia Maďarskej republiky rád na Slovensko

  • Červená armáda obsadila takmer 1/3 slovenského územia

jún 1919 - v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád

  • úradný jazyk: maďarčina, vrátila sa celá maďarská št. administratíva
  • na čele: Čech Janoušek
  • vyvolalo to ohlas v Európe (bolo pred podpísaním Trianonskej dohody) - zareagovala Dohoda
čsl vláda vyslala čsl vojenské jednotky (bývalí legionári) na pomoc nám ihneď prišli i Rumunsko a Juhoslávia (cítili sa ohrození) => neskoršie vytvorenie Malej Dohody

  • nemala absolútne žiadnu podporu obyvateľstva
  • netrvala dlho (3 týždne), potom maďarské vojská opúšťajú Slovensko

3 problémy ČSR:

1) otázka hraníc

  • Zakarpatská Ukrajina - pričlenená k nám, ako jediný mali autonómiu
  • ocitli sme sa v objatí nepriateľov
  • Rumunsko - jediný nekonfliktný sused
  • Nemecko
  • od zač. nesúhlasili s ich včlenením do ČSR (pri hraničných obl. veľa Nemcov, viac ako Slovákov)
  • nikdy nebol kľud, od zač. konfliktný št.

  • Rakúsko
  • po vojne jeden z najhudobnejších št. Európy, vyšlo ekonomicky najhoršie
  • po rozpade Rakúsko-Uhorska ČSR zdedila 70% priemyslu
  • nemali uhlie, priemysel, poľnohosp., potraviny
  • národnostný problém nem. obyv.

  • Maďarsko
  • najväčší problém: hranice ČSR
  • maďarská vláda sa zdráhala podpísať mierovú zmluvu (až 4. júna 1920) - nechceli uznať J hranicu
  • nikdy Trianonskú zmluvu neakceptovali
  • Slovenská rep. rád (1919) - konflikt

  • Poľsko
  • chceli s ČSR vytvoriť konfederáciu (úplne voľný zväzok), no my sme ich nechceli - nikdy nám to nezabudli
  • obl. Tešínska (ostravsko-karvinské doly) - uhlie - nárok si robili Poliaci aj my
  • mierová konferencia určila, že si to rozdelíme na 1
  • Poliaci nesúhlasili, začali vojnu, koniec až 1926 - definitívne sa uznala pôvodne určená hranica

  • Sovietsky zväz
  • ČSR neuznala vznik Sovietskeho zväzu ani de facto ani de iure
  • 1922 - obchodná zmluva medzi ČSR a Zväzom sovietskych socialistických republík (uzatvárali ju ekonomické subjekty)
  • až do r. 1934 ich nebrali na vedomie

2) št. administratíva bola v oboch častiach iná

  • v Čechách - rakúska administratíva a zákony
na Slovensku - uhorská - II -

  • v Čechách - hneď po -> ČSR zrušené vš. rak. zákony a vyhnaní rak. úradníci; nahradili ich české zákony a úradníci
  • na Slovensku - uh. úradníci, slovenskí neboli, museli prísť Česi a pomôcť, kým vyrastie 1. slovenská inteligencia

3) nerovnosť hosp. medzi Z a V časťou republiky

  • Slovensko - poľnohosp., nízka úroveň výroby, roľníctvo bez vzdelania
  • Česi - priemysel, kvalifikovaná robotnícka trieda
č rozdielna životná úroveň

  • 1923 - rozhodlo sa, že vš. priemysel sa premiestni do Čiech a Slovensko ostane poľhohosp. základňou, bola to chyba; jediná polit. str., kt. sa proti tomu postavila bola Komunistická strana Československá

  • dôležité bolo udržať ekonomický potenciál ČSR

  • po vojne sme boli 11. najbohatší št. sveta (proexportný priemysel)

1922 - obchodná dohoda so Sovietskym zväzom

  • zo svet. trhov nás vytlačili USA
  • Rusko - dobrý partner, mohli sme tam vyvážať všetko

  • čsl koruna bola plne konvertibilná (vymeniteľná vo vš. št.) a plne krytá zlatom (po 1. SV - svetová mena - $, pred vojnou - L)

1919 - menová reforma

  • uskutočnil ju minister financií Alois Rašín (vynikajúci ekonóm, zavraždený bol r. 1923 v Prahe mladým anarchistom)
  • okolkovali sa peniaze a dali sa tlačiť nové

  • našim hl. spojencom bolo Francúzsko - od neho sme prevzali vojenskú doktrínu, uzavreli sme s ním hl. spojenecké zmluvy, reprezentovalo nás na medzinárodnom poli

  • Spoločnosť národov - Beneš tu niekoľko rokov vykonával rôzne funkcie

Voľby

  • volebné právo vš. občania od 21 rokov
  • politika ČSR bola postavená na princípe polit. str. (do parlamentu neexistovala iná cesta iba cez polit. str.)

- parlament - 2 komory:

o poslanecká = snem - 300 poslancov od 30 rokov o senát - 150 poslancov od 45 rokov

- vlády:

o koaličná - zloženie viacero polit. strán (aj v 1. voľbách) o úradnícka - nastupuje pred predčasnými voľbami al. po demisii, vláda odborníkov, nezáleží na polit. príslušnosti; krátka etapa, obmedzené pôsobenie, nevyšla z volieb (v 1. ČSR boli 3)

Čs. sociálně demokratická strana

  • robotnícka str., ľavica
  • -> v r. 1874 v Prahe a stále bola stabilná
  • po 1. SV aj inteligencia
  • najsilnejšia, v prvých voľbách jednoznačne zvíťazila

Čs. strana lidová

  • dlhá tradícia
  • katolícke menšie str. v Čechách sa po vojne združili
  • najviac voličov - Morava (aj Slovensko)
  • J. Šrámek
  • „napravo od stredu"
  • sociálne ?, silne konzervatívna z hľadiska náboženstva
  • bola v každej koalícii

Čs. strana národně socialistická

  • mierne doľava inak stred
  • združovala drobných živnostníkov
  • sociálne a národné ?
  • obhajovala zachovanie súkromného vlastníctva

Čs. národní demokracie

  • strana stredu
  • individuálna str., stredné vrstvy obyv.
  • presadzovala slobodu podnikania, tržné hosp.
  • konzervatívna politika
  • Beneš

Republikánská strana československého venkova = agrárna str.

  • najsilnejšia členská základňa, vš. roľníci
  • s výnimkou prvých volieb vždy víťaz (zostavovala vládu)
  • M. Hodža

Čs. živnostensko-obchodná strana

  • horných 10 tis.
  • vyložene pravicová
  • počtom slabá, ale financiami najsilnejšia, disponovala najväčším kapitálom

Komunistická strana Československa

  • -> r. 1921 vyčlenením zo sociálnej demokracie (ľavicové krídlo)
  • vždy v opozícii
  • presadzovala marxistickú ľavicovú politiku

Národní sjednocení

  • česká str.
  • 30-te roky, hlásili sa k fašizmu

Hlinkova slovenská ľudová strana

  • 1913 - Slovenská ľudová str.

- 1925 - HSĽS

  • autonomistický program
  • katolícka str.
  • 1. krát vo vláde Tiso (šport)

Slovenská národná strana

  • na Slovensku najväčšia tradícia
  • vyčlenilo sa klerikálne krídlo => 1913 SĽS; ostali iba evanjelici
  • predseda: M. Rázus
  • pomaly strácala polit. vplyv

nemecké menšinové strany

  • hádali sa medzi sebou, keby sa spojili, mali by najviac hlasov

Voľby 18. 4. 1920

  • prvé voľby (v 1. ČSR bolo 4 volieb)
  • pôvodne sa prvé voľby mali konať r. 1919, no situácia, kt. bola na J Slovensku to nedovolila (Slovenská republika rád)
  • víťaz: Čs. sociálne demokratická strana - zvíťazili pre program, v kt. chceli zmeny (ľavica; v celej Európe po vojne víťazila ľavica)
  • predseda vlády: Vlastimil Tusař (predseda sociálnej demokracie)
  • nem. menšiny: získali veľa hlasov (vidno, že ČSR neprijali, volili totiž svojich)
  • SNS - jediná slov. str. (SĽS sa ešte nezúčastnila volieb), pomerne chudobný volebný výsledok, s agrárnikmi vytvorili poslanecký klub

  • 29. 2. 1920 - prijatie 1. čsl ústavy
  • najdemokratickejšia ústava, slúžila za vzor aj ostatným št. Európy
  • zakotvený parlamentný systém riadenia št.
  • rozsiahle prezidentské právomoci (z úcty k T. G. Masarykovi)

- sociálne opatrenia, kt. garantovala:

o 8 hod. prac. čas o podpora v nezamestnanosti o nárok na dovolenku o hlasovacie právo

1. čsl vláda:

  • sociálna demokracia chcela uskutočniť pozemkovú reformu (už Washingtonská deklarácia), tá sa realizovala v plnej miere - rozdelenie cirkevnej a šľachtickej pôdy bezzemkom, kt. získali po 1 ha (600 tis. roľníkov)
  • iniciovali zakl. odborových organizácií, kt. zohrávali dôležitý protipól oficiálnej vláde
  • nedarilo sa jej prekonať povojnovú hosp. krízu (po vojne sa nikde vo svete, USA = výnimka, nepodarilo dosiahnuť predvojnový stav) - bolo treba zohnať nové výnosné trhy, nezamestnanosť ostala na priateľnej úrovni

1923 - prijatý zákon na ochranu republiky

  • 1. zákon, kt. znamenal obmedzenie demokracie
  • presadzovali ho ľavicové str. (ministra Rašína zastrelil anarchista)
  • „gumový zákon" - dal sa použiť na čokoľvek, bol prijatý proti extrémom zľava (komunisti) aj sprava ((bývalí monarchisti)
  • bol častokrát zneužívaný
  • slúžil na likvidáciu polit. nepriateľov
  • používal sa hlavne proti KS

  • povojnovú hosp. krízu sa podarilo prekonať r. 1923
  • 1925 - 29 - roky najväčšieho vzostupu životnej úrovne a rozvoja priemyslu (na Slovensku sa to neprejavilo tak ako v Čechách; od r. 1923 totiž odbúravanie priemyslu na Slovensku, vš. zariadenie tovární sa prenášalo do Čiech)

- v samotnej sociálnej demokracii došlo k rozkolu:

o radikálne krídlo - kritizovalo vlastnú vládu o umiernené krídlo - spokojné s tým, ako to bolo

  • máj 1921 - odtrhnutie radikálneho krídla a vytvorenie vlastnej strany - Komunistická strana Československa

- nové polit. str. vo voľbách ´25:

HSĽS - išli s jasným autonomistickým programom Komunisti

autonomistický program

  • odvolávali sa na Pittsburskú dohodu, podľa kt. malo mať Slovensko vlastnú autonómiu
  • mali vypracované 2 varianty
  • 1922 - Béla Tuka - veľmi radikálny, počítal s najširším variantom autonómie - od kult. po polit. - predložili to parlamentu a neuspeli
  • do volieb išli s prepracovaným autonomistickým programom - ten získal na Slovensku veľké sympatie

Voľby 25. 11. 1925

  • absolútny prepad sociálnej demokracie, vš. hlasy išli Komunistom (prešla tam predovš. inteligencia)
  • najsilnejšia str. - agrárnici (až do rozpadu rep. boli najsilnejšou polit. str.)
  • SNS - totálny úpadok, všetko katolícke obyv. prešlo k hlinkovcom; reprezentovala najmä evanjelickú inteligenciu
  • HSĽS - úžasný výsledok, vstúpili do koaličnej vlády (Tiso - minister športu a zdravotníctva)
  • vytvorila sa široko koaličná vláda
  • komunisti - v žiadnej vláde v ČSR

  • r. 1925 sa mali konať celonárodné oslavy výročia upálenia J. Husa
  • 6. jún chceli Česi presadiť ako celoštátny sviatok
  • proti tomu sa zdvihla vlna odporu na Slovensku a na Morave (Hus = kacír)
  • katolícka cirkev sa bála, že cirkev sa odlúči od št.
  • keď boli oslavy vyhlásené, pápež odvolal z ČSR svojho nuncia a protestoval proti tomu verejne
  • oslavy sa konali, ale iba v Čechách; zúčastnil sa aj Masaryk; narušilo to vzťahy s domácimi katolíkmi a Vatikánom
  • hlinkovci tlačili na vládu, aby dala vzťahy s Vatikánom do poriadku, Beneš s Vatikánom rokoval ->

1928 - Modus vivendi (Spôsob spolužitia)

  • konkordát medzi ČSR a Vatikánom
  • neuskutočnila sa odluka cirkvi od štátu
  • Vatikán mohol v ČSR menovať najvyšších cirk. hodnostárov
  • ČSR presadila: duchovní museli skladať sľub vernosti ČSR (ostali rak.-uh. farári, kt. sympatizovali so starým obd.) (sľub vernosti museli podpisovať aj učitelia)

  • 28. október 1928 - oslava 10. výročie -> republiky
  • v časopise Slovák vyšiel článok B. Tuku „Vacum iuris"
  • týmto dňom prestala republika existovať, zrušil ju
  • tvrdil, že nebol splnený tajný dodatok Martinskej deklarácie - do desiatich rokov mala vzniknúť autonómia
  • trestné orgány ČSR to posúdili ako zradu - B. Tuka bol postavený pred súd
  • HSĽS okamžite odišla z vlády, definitívne sa zažehnal mierový spôsob riešenia konfliktu - napätie tu permanentne ostalo
  • B. Tuka - r. 1929 odsúdený na 15 rokov väzenia, bol odsúdený, že je agentom maďarskej tajnej služby (po 2. SV sa na to našli dôkazy)

1928/29 - vytvorenie úradníckej vlády

  • HSĽS vyvolala koaličnú krízu, vystúpili z koalície a tá sa rozpadla
  • na čele: Ota Černý

Voľby 27. 10. 1927

  • vrcholí u nás hosp. prosperita
  • mali sme tzv. nulovú nezamestnanosť (2,9%)

Gentský systém

  • týkal sa nezamestnanosti
  • ak sa niekto stal nezamestnaný, obrátil sa na odbory a odtiaľ dostával podporu (odbory dostali od št. určité peniaze)
  • malo to fungovať iba vtedy, kým by bola nezamestnanosť iba do 5% (nikto nepočítal s tým, že nezamestnanosť stúpne na 20%)

Komunistická strana Československa

  • hlasy výrazne stratila
  • bola to intelektuálna str.
  • zo str. Moskvy to bolo kritizované, obviňovali ich z oportunizmu - mali sa radikalizovať
  • tento tlak vyvrcholil na 5. zjazde KSČ - mladí s horúcou hlavou vystúpili proti vedeniu a zmenili program - prijali program ruských boľševikov = boľševizácia str., chceli revolúciu
  • chceli vstúpiť do 3. internacionály, kt. od 1919 sídlila v Moskve, no museli prijať 21 podmienok vstupu
  • K. Gottwald, A. Zápotocký, R. Slánky - nové vedenie
  • zo str. odišla inteligencia, a preto stratili hlasy

Sociálna demokracia

  • vrátili sa jej hlasy

nemecké strany

  • vyšli tradične silné
  • nem. národnostná menšina - veľká polit. sila

  • 24. október 1929 - krach na New Yorkskej burze
  • od 1929 - hosp. úpadok a úpadok životnej úrovne => stúpanie nezamestnanosti
  • 1930 - 34 - veľká hosp. kríza
  • odbory nemali peniaze na vyplácanie nezamestnanosti
  • štát to riešil žobračenkami (10 korún/týždeň - slobodný, 20 korún/ týždeň - ženatý)
  • priemysel vyrábal, ale nepredával
  • to nahrávalo nacionalistom a fašistom

r. 1933 - vznikla Sudeto-nemecká str. Konráda Henleina

  • v ´33 bol prijatý zákon o zákaze činnosti nem. polit. strán, kt. do sv. programu prijali nem. fašistické prvky
  • Konrád Henlein (učiteľ TV v Karlových Varoch) založil str., kt. prijala program nem. fašizmu
  • -> z podnetu Hitlera

  • Zakarpatská Ukrajina - taká bieda, že sa tam objavili prípady kanibalizmu
  • Slovensko - oveľa väčšia kríza ako v Z časti - to nahralo do kariet HSĽS (útočili na českých úradníkov na Slovensku, na nižšie platy na Slovensku)
  • nehľadal sa spôsob, aby sa to zmenilo, ale 2 časti republiky sa od seba vzďaľovali

  • Komunisti zvolali zjazd do Podbrezovej - vypracovali plán industrializácie Slovenska, no neboli vo vláde, nemali veľa voličov, nič to nezmenilo

1933 - oslavy výročia -> Veľkej Moravy v Nitre

  • mali to byť celoštátne oslavy
  • pred oslavami hlinkovci naznačili, že budú presadzovať požiadavku slovenskej autonómie
  • keď sa to dozvedela vláda, zrušila sv. účasť aj účasť prezidenta
  • HSĽS radikálne predniesla svoje požiadavky
  • to vytv. ďalšie napätie

  • ČSR si hľadali zábezpeky v zahraničí (Nem. - Hitler, Pol. - od r. 1926 gen. Pilsutzky - fašista, Maď. - od r. 1919 admirál Horthy - profašisticky orientovaný, Rak. - kancelár Dolfus - spolupráca s Hitlerom)
  • existovala Malá dohoda - no iba proti Maďarom

Zmluva s Francúzskom

  • jediný spojenec
  • celú diplomaciu, celú vojenskú doktrínu sme vybudovali podľa fr. vzoru
  • nebola to dostatočná záruka, ČSR hľadala ďalej

Zmluva s Anglickom

  • Ang. - spojenec Franc.
  • Ang. sa stalo naším spojencom, no nezaväzovalo ho to k ničomu

marec 1935 - zmluva so Sovietskym zväzom

  • Franc. s nimi podpísalo zmluvu, tak aj ČSR Sovietsky zväz uznala
  • v prípade napadnutia ČSR nepriateľom sa Sovietsky zväz zaväzuje, že ČSR poskytne vojenskú pomoc, no bolo to viazané na fr. súhlas (v ´38 nám chceli pomôcť aj napriek fr. podrazu, chceli od Spoločnosti národov, aby im to dovolili)

  • tým sa stala zmluva nepoužiteľná
  • napriek tomu podpísanie malo svoj význam - ukázalo sa, že v Európe sa vytv. blok proti fašizmu
  • (Ang. nemalo s nimi nemali podpísanú zmluvu, lebo britská vláda na čele s Chamberlainom presadzovala politiku appeasementu = polit. ústupkov, verili, že ústupkami zastavia Hitlera - to spôsobilo, že sa v Európe nevytv. žiadny účinný protifašistický blok)

Voľby 19. 5. 1935

  • posledné slobodné parlamentné voľby v ČSR
  • voľby vyhrala Sudeto-nemecká str. - získala najväčšie % hlasov, ale viac mandátov získala agrárna str.
  • agrárnikom neostávalo nič iné, iba vytvoriť široko koaličnú vládu
  • 1. a posledný krát v hist. sa predsedom stáva Slovák - M. Hodža
  • zachránili demokrat. systém v ČSR
  • dobre vyšli ľavicové str. - sociálna demokracia (neboli vo vláde, ale ju podporovali) a komunistická str. Československa

Autonomistický blok

  • HSĽS + SNS
  • po absolútnom krachu SNS v predchádzajúcich voľbách sa vymenilo vedenie - predseda M. Rázus - ten sa rozhodol pre racionálnu politiku -> spojil sa s HSĽS
  • aj SNS súhlasila s požiadavkou autonómie
  • nebola im ponúknutá účasť vo vláde

november 1935 - prezidentské voľby

  • T. G. Masaryk abdikoval kvôli zdravotnému stavu (mal 85 rokov a Alzheimerovu chorobu, zomrel v 1937)
  • koalícia postavila jediného kandidáta - E. Beneš (Masaryk si želal jeho)
  • vlastného kandidáta postavili: komunisti - Šturc a sudetskí Nemci - prof. Nemec
  • len hlasy komunistov a hlinkovcov mohli rozhodnúť
  • tesne pred voľbami komunisti stiahli kandidáta
  • Hlinka presadil, že HSĽS bude voliť Beneša (Hlinka - chcel jednotu ČSR, len autonómiu)
  • prezidentom sa stáva Beneš (až do 5. októbra - vtedy musel odísť do emigrácie, bol tam až do 45. roku a od 1945 - jún 1948 prezident ČSR)

  • po r. ´35 sa situácia v ČSR začala zhoršovať vďaka Sudeto-nemeckej str.
  • na dennom poriadku boli národnostné konflikty v slovenskom pohraničí
  • každý deň v novinách katastrofálne správy o situácii Nemcov v ČSR
  • zámer: vyvolať mylný dojem
  • čsl nedokázala prijať riešenie týchto násilností, naopak urýchlila budovanie pohraničných opevnení na hraniciach s Nem. a premiestňovala tam čsl vojská
  • takáto situácia až do zač. r. ´38

zač. 1938

  • Hitler vystupňoval tlak na nem. národnostnú menšinu v Rakúsku (otvorene žiadali pripojenie Rak k Nem. aj keď to Versaillská zmluva zakazovala) a v ČSR

marec 1938 - anexia Rak. Nemeckom

  • nem. vojská vpochodovali do Rak.
  • Hitlerovi poskytli pomoc hnutia a str. fašizmu v Rak.

  • ocitli sme sa v obkľúčení krajín, z kt. každá si nárokovala na časť ČSR
Rak. - obsadené Nem. Nem. Poľsko - žiadali obl. Tešínska (celú ostravsko-karvinskú uholnú panvu) Maď. - žiadali pripojenie J hraníc Sovietsky zväz

apríl 1938 - zjazd sudetských Nemcov v Karlových Varoch

  • prijatie 14 karlovarských bodov
  • požiadavka politickej aj kultúrnej autonómie územia
  • tak ostré požiadavky, že ich splnenie by znamenalo rozbitie ČSR
  • samospráva, vlastný jazyk… - v jednom št. by fungoval druhý
  • vláda požiadavky odmietla, na to čakal Hitler

máj 1938

  • Hitler stiahol k čsl hranici vojsko (veľké manévre nem. armády)
  • vláda na to zareagovala vyhlásením čiastočnej mobilizácie
  • po pevnosti stiahla časť vojska a vyhlásili, že ČSR budú brániť
  • Hitler sv. vojsko stiahol preč (nevie sa prečo)
  • napätá situácia sa trochu uvoľnila

  • Hitler zmenil taktiku - chcel donútiť európske poli. sily, aby oni vyhlásili, že nem. menšina je v ČSR utláčaná
  • chcel, aby v ČSR Angl. urobili previerku
  • na čele angl. vlády - Chamberlain - politika appeasementu, presadil uskutočnenie previerky
  • lord Runciman - otvorene vystupoval v britskom parlamente ako sympatizant Hitlera, bol poverený, aby vykonal misiu v ČSR
  • previerku odsúhlasili vš. britskí poslanci (okrem 1 komunistu)

leto 1938 - príchod lorda Runcimana do ČSR

  • pristál v Karlových Varoch, stretol sa s Konrádom Henleinom a nechal si vysvetliť postavenie nem. menšiny
  • počas jeho pobytu sa v nem. pohraničí uskutočnili atentáty a vraždy (Nemci to nafingovali)
  • odchádza k vláde a presviedča ju, že najlepšie bude 14 karlovarských bodov prijať - s časťou teda vláda súhlasila
  • výsledok rokovaní oznámili Henleinovi, Nemci odmietli prijatie len časti a trvali na splnení vš. bodov

  • Hitler vyvinul tlak na európske mocnosti, aby oni iniciovali vyriešenie situácie v ČSR
  • Hitler poveril Mussoliniho, aby vyjednával s Angl. a pripravil zvolanie medzinárodnej konferencie
  • Chamberlain - presvedčený, že za vš. môže ČSR

  • 19. september - ultimátum, aby čsl vláda okamžite prijala 14 karlovarských bodov, lebo inak bude zvolaná konferencia

  • 22. september
  • demisiu podala celá vláda M. Hodžu (pri moci od r. 1935)
  • nastupuje úradnícka vláda
  • prezidentom menovaný nový predseda vlády - gen. Syrový
  • vyhlásila v ČSR všeobecnú mobilizáciu (začala 23. 9.)
  • naznačilo to, že ČSR je odhodlaná brániť ČSR vojensky

  • Hitler s tým nepočítal, chcel okamžite konferenciu
  • Mussolini vyvinul aktivitu, odletel za Chamberlainom a dohodli dátum medzinárodnej konferencie (aj Franc. prisľúbilo účasť)

  • 29. septembra - konferencia v Mníchove
  • bez účasti ČSR; keď sa o tom dozvedela vláda, do Mníchova okamžite odleteli 2 diplomati (Mastný), tam ich okamžite zatkli a držali v hoteli

- účastníci:

Hitler, Mussolini, Chamberlain (Angl.), Daladier (Franc.)

  • Hitler dal pred konferenciou 1 príkaz - nevyjadrovať radosť zo vzniknutej situácie: „Nedajte najavo, že nám padol kameň zo srdca."

  • mala ovplyvniť Chamberlaina a Daladiera, že jedine týmto sa zachová mier v Európe
  • rokovanie pomerne krátke

- 29. septembra pred polnocou - podpis protokolu:

o do 10 dní od podpísania mníchovskej dohody musí ČSR opustiť vš. pohraničné obl. bez toho, aby so sebou odniesli čo len 1 pušku, kanón (naša armáda tam bola s plným výzbrojom) o ČSR musí okamžite začať rokovania o splnení územných požiadaviek Maď. a Poľska

  • čsl armáda a diplomacia zareagovala - vedenie armády posiela Benešovi vyhlásenie, že armáda sa nevzdá bez boja a do posl. chvíle bude brániť rep.
  • okamžite zareagoval Sovietsky zväz, kt. predložil Spoločnosti národov požiadavku, aby odsúhlasili pomoc Sovietskeho zväzu v prospech ČSR (Litvinov)
  • čsl vláda sa tiež obrátila na Spoločnosť národov, minister medzinárodných vzťahov K. Krofta poslal telegram, kt. sa o snažil vysvetliť
  • Spoločnosť národov - nezareagovala ani na náš telegram ani na ponúkanú ruskú pomoc (ovládali ju Angl. a Franc a tí mali iné záujmy)
  • je dokázané, že vojensky by sme sa dokázali Nemcom brániť 3 mesiace

  • armáda poslala list vláde a tá okamžite poslala telegram Angl. A Franc. (snažili sa ich presvedčiť, že Hitler sa zbrojí proti nim)

  • 30. september
  • Beneš zvolal vládu, pozval predsedov vš. polit. strán (aj komunistov)
  • Beneš prišiel s návrhom, aby čsl vláda prijala podm., bol presvedčený, že bez pomoci spojencov sa neubránime (predtým sa stretol s Angl. a Franc., kt. mu tvrdili, že im je to ľúto, ale iná možnosť nebola)
  • proti kapitulácii boli: lidovci, sociálni demokrati, komunisti, veliteľský štáb
  • nakoniec prevládli názory, že by to bola genocída čsl národa, a preto sa väčšina polit. strán priklonila k tomu, že prijmú podm.
  • Beneš vystúpil v rozhlase (plakal) a oznámil to

  • stratili sme pohraničné obl. + 1/3 priemyslu
  • museli sme odstúpiť územia Maď. a Poliakom

Beneš

  • nikdy sa s Mníchovom nevyrovnal
  • mnohí ho obviňovali, že on má na svedomí zbabelosť
  • stali sa z nás národy zbabelcov
  • 5. októbra podal demisiu a s ním vláda gen. Syrového
  • odchádza do emigrácie do Londýna - tu vytv. exilovú vládu

  • 6. október - prijatie Žilinskej dohody
  • HSĽS zvolala do Žiliny zjazd a prijala Žilinskú dohodu
  • vyhlásenie slov. autonómie, vytv. novej vlády
  • na čele: Rudolf Beran - predstaviteľ fašist. krídla v agrárnej str.
  • minister zahraničných vecí: František Chvalkovský
  • minister zahraničných vecí: Dr. Emil Hácha
  • -> 2. republiky, trvá až do vyhlásenia Slovenskej republiky 14. marca 1939

  • vláda súhlasila so slov. autonómiou
  • predseda autonómnej vlády: J. Tiso
  • vytv. samostatný slov. snem

Pius XII.

  • pápež
  • sympatizoval s fašizmom

  • postupná likvidácia ľavicových str. (komunisti) + vš., kt. v 1. rep. boli demokratické
  • Slovensko - iba HSĽS
Čechy - Jednota zjednotenia

  • profašisti

  • vláda urobila niekoľko chybných krokov - nedokázali na situáciu správne zareagovať (Beran, Chvalkovský…)

  • 2. november 1938 - viedenská arbitráž
  • za prítomnosti nem. ministra zahran. vecí Joachim von Ribbentrop, tal. ministra Ciana a za prít. čsl ministra zahraničných vecí Chvalkovského
  • predložená požiadavka odstúpenia J územia Slovenska a časti S + Poliakom odstúpenie uholnej panvy a 13 spišských miest (Žigmund Luxemburský)
  • po viedenskej arbitráži z ČSR nezostávalo takmer nič, -> absolútne nefunkčný útvar (stratili sme pohraničné obl., priemyselné obl.…)

  • toto čsl nezvládla, to povzbudzovalo radikálne pravicové sily
  • na Slovensku - stále hlasnejšie požiadavka Slovenského št., podpora z Nem.

február 1939

  • Tuka tajne odchádza o Londýna a rokuje s Hitlerom o vyhlásení samost. Slovenska

jeseň 38

  • Slovensko - 1. rasové zákony - protižidovské zákony
  • stupňovanie antisemitizmu (aj v Čechách, no nemalo to taký rozšírený charakter)
  • autonómna vláda Slovenska prijímala nariadenia proti Židom
  • nacionalizmus, odmietnutie Prahy ako centra

zač. marca 1939

  • vyvrcholenie
  • vláda sa rozhodla nacionalistické prejavy na Slovensku potlačiť vojensky - posiela na Slovensko vojská, tie začali 10. marca obsadzovať BA - puč
  • Tiso odvolaný, Praha ho nahradila K. Sidorom (HSĽS) - vláda ho považovala za umierneného

Tiso

  • opúšťa BA a odchádza do Bánoviec
  • dostal telegram, v kt. ho Hitler pozýva do Berlína
  • privítali ho tam ako hlavu št. - to mu veľmi polichotilo
  • Hitler chcel prinútiť Tisa k tomu, aby z Berlína vyhlásil samost. Slovenský št. (nesúhlasil, to musí snem)
  • Ribbentrop vstúpil do miestnosti a povedal, že na druhý deň Maď. obsadia Slovensko - dotlačili ho k múru (inak to bol výmysel)

  • 14. marec - zvolaný snem
  • Tiso sa vrátil do BA, predniesol prejav a snem aklamáciou prijal samost. slov. št. (poslanci vstali, zaspievali „Hej, Slováci" a vyhlásili SR)
  • Hitler okamžite pozýva do Berlína Háchu (ten tam skolaboval, museli ho kriesiť) a Chvalkovského

  • 15. marec
  • nem. vojská prichádzajú do Čiech
  • Hitler slávnostne vpochodoval na Hradčín
  • vzniká Protektorát Čechy a Morava (Česi mu hovorili „pro tento krát")
  • definitívny rozpad ČSR

2 odboje v zahraničí:

o Londýn - E. Beneš o Moskva - K. Gottwald