/p>

AMERICKÁ REVOLÚCIA

OBČIANSKA VOJNA V USA

  • 16.-17.storočí sa na V pobreží S Ameriky vylodilo viacero lodí, ktoré privážali do Ameriky Európanov;
jednou z týchto lodí bola loď Mayflower (1620) /bol vyhlásený výnimočný stav = nenosiť zbrane, po zotmení nevychádzať, nestretávať sa v skupinách/

  • títo prisťahovalci boli chudobní roľníci prenasledovaní puritánmi (Anglicko) alebo zchudobnelá anglická šľachta

  • títo všetci prichádzajú do Ameriky ako do nového sveta v snahe zlepšiť svoje postavenie a získať pôdu

  • v tomto období (2.polovoca 18.storočia) bolo v Amerike vytvorených 13 osád, kolónií, ktoré patrili Anglicku

  • Anglicko sa k týmto americkým osadám správa ako ku svojím kolóniám (sú Anglickom vykorisťované –
slúžia ako odbytisko tovaru či ako zdroj lacnej pracovnej sily), s čím sú prisťahovalci nespokojní, pretože osady sa začínajú hospodársky osamostatňovať

  • na juhu boli hlavne plantáže a farmy
  • na severe to boli prevažne manufaktúry

  • v roku 1763 končí 7-ročná vojna, v ktorej Angličania získali od Francúzska niektoré osady v Amerike, ako
napríklad Louisianu, oblasť Kanady

  • kráľ vydal zákaz osídľovať pôdu za Allighenami – nesmeli si pripájať novú pôdu, proti čomu sa osadníci búria

- vykorisťovanie kolónií Anglickom:

  • bol sem privážaný predražený anglický tovar
  • zvyšovali sa dane a colné poplatky; Anglicko uvalilo vysoké clo na dovážaný americký tovar
  • Anglicko obmedzovalo výrobu niektorých druhov tovaru v amerických osadách
  • Anglicko využívalo americké osady ako lacný zdroj surovín a sťažovalo priemyselný obchod medzi americkými
osadami a Európou

  • nespokojnosť prisťahovalcov sa stupňovala, preto Anglicko niektoré dane znížilo, avšak potom zaviedlo nové

  • v roku 1763 Anglicko získalo Floridu a územie medzi Apalačským pohorím a riekou Mississippi

  • v roku 1765 Anglicko zaviedlo kolkovú daň na úradné listiny, zmluvy a noviny, bola zvýšená daň z cukru, dane
na sklo, olovo, papier a sklo

  • niektoré obmedzenia boli zrušené, no na čaj bolo stále vysoké clo 
  • dec 1773 – prístav Boston, Massachutes - 3 lode s čajom  prisťahovalci sa prezliekli za Indiánov a vyhádzali
všetok čaj do mora, čo nazývame BOSTONSKÉ PITIE ČAJU (16.decembra 1773), na čo anglický kráľ musel reagovať – v Massachutes vyhlásil stanné právo, v tejto osade bola prítomná anglická armáda (po 7-ročnej vojne – bojovalo sa v Amerike – zostala v Amerike veľká armáda  vysoké dane a clá boli i kvôli tejto armáde  časť armády bola stiahnutá do Massachutes)

  • ostatných 12 osád preto bojkotovalo anglický tovar, čo anglický kráľ spolu s anglickou vládou považovali za
vzburu, ktorú je potrebné potlačiť 

  • v roku 1775 (19.apríla) začína VOJNA ZA NEZÁVISLOSŤ amer. osád, v ktorej bojovali americké osady proti Ang
  • spočiatku jadro armády tvorili farmári, neskôr sa pridali aj manufaktúrnici
a plantážnici

  • na ich čele stál farmár George Washington
  • spočiatku malo vďaka lepšej armáde úspechy Anglicko

  • 4.7.1776 zástupcovia amerických osád sa zišli na kongrese vo Philadelphii, na ktorom bola slávnostne prijatá
deklarácia – Vyhlásenie nezávislosti autorom bol Thomas Jefferson

  • v tejto deklarácii vyhlásili, že americké osady sú nezávislé od anglickej koruny
  • rovnosť všetkých ľudí v Amerike (okrem Indiánov a černochov)
  • zabezpečovala právo voliť (okrem černochov a Indiánov) a právo ľudu meniť alebo zrušiť takú
vládu, ktorá by bola v rozpore s ľudskými právami

  • právo na život, slobodu a ľudské šťastie

  • obrat vo vojne nastáva v roku 1777 v bitke pri Saratoge – začínajú úspechy prisťahovalcov, pretože ich
podporujú európske štáty (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko)

  • pomoc Francúzska vo vojne zabezpečil Benjamin Franklin (americký vyslanec vo Francúzsku)
  • vojna bola definitívne ukončená v roku 1781 v bitke pri Yorktowne

význam americkej vojny:

  • osady získali nezávislosť (samotné osady sa považovali za nezávislé už od roku 1776, avšak Anglicko uznalo
ich nezávislosť v roku 1783)

  • z prisťahovalcov sa stávajú Američania, ktorí si vytvárajú štát nového typu

  • Američania (predovšetkým plantážnici) dúfali, že po vojne (, keď získajú nezávislosť) im bude pôda za
Allighenemi prideľovaná, lenže pôda bola prideľovaná vo veľkých kusoch a nie všetci si to mohli dovoliť  v roku 1786 vypuklo povstanie pod vedením Daniela Shaysea, proti ktorému vláda veľmi rýchlo zakročila

  • v roku 1787 bola vydaná 1. Ústava USA – bola to najdemokratickejšia ústava tých čias
  • ústava bola vypracovaná v roku 1787 vo Philadelphii na kongrese zástupcov 13 amerických štátov; táto ústava
s niektorými zmenami platí dodnes

  • ústava obmedzila samostatnosť jednotlivých štátov a posilnila (upevnila) ústrednú federačnú vládu, čo žiadali
federalisti

štátna moc bola rozdelená na 3 zložky:

☼ výkonná moc - na jej čele stál prezident USA volený na 4 roky

  • prezident menuje štátnych ekretárov, ministrov, ústredných úradníkov
  • velí vojsku a reprezentuje štát v zahraničí
  • 1.prezident – George Washington, zvolený bol v roku 1789

☼ zákonodarná moc = kongres, zložený z 2 komôr:

snemovňa reprezentantov - jednotlivé štáty sú zastúpené podľa počtu obyvateľov senát - z každého štátu dvaja zástupcovia

☼ súdna moc = Najvyšší súd

  • dozerá na zachovávanie ústavy
  • môže zrušiť hocijaký americký zákon, ak prehlási, že odporuje ústave
  • Najvyšší súd tvoria doživotní členovia (sudcovia), menovaní prezidentom a schválení senátom
 buržoázna demokratická ústava (upevnila moc otrokárskych plantážnikov a buržoázie)

  • v roku 1791 bolo k ústave pripojených 10 dodatkov, ktoré zaručovali osobné práva a slobody – BILL OF RIGHTS

OBČIANSKA VOJNY V USA /1861-1865/ .

Severné oblasti v USA v 19.st. - rozvinutý priemysel

  • rozvýjal sa obchod
  • podnikanie
(obyvateľstvo boli proti feudalizmu  proti otrokárstvu)

Južné oblasti USA - prevažovali plantáže /bavlníkové/

  • zaostalejší
  • pretrvávali feudálne vzťahy
  • zisky plantážnikov záviseli od otrokov

Zahraničná politika USA

  • od 1823 - J. Monroe vydal doktrínu - Monreova doktrína
  • „Amerika američanom, Európa európanom“
  • američania sa zaviazali, že sa nebudú zapájať do diania v EÚ a naopak
 USA viedli politiku izolácie

  • 1846-1848 - USA viedli vojnu s Mexikom, v ktorej získali nové územia: Texas, California
  • pol. 19.st - definitívne stanovená hranica medzi USA a Kanadou
  • USA rieši spor o Aljašku

Vnútorná politika USA

  • 1854 - vznikla Republikánska strana
  • požadovali zrušenie otroctva
  • voličskou základňou boli: podnikatelia, farmári, robotníci, veľkoburžoázia ZO SEVERU

  • Demokratická strana
  • bola založená už skôr
  • prevažne voliči Z JUHU
  • za zachovanie otrokárstva

  • 1855 - prebehli voľby – REPUBLIKÁNI VYHRALI
  • 1860 - prezidentské voľby – republikán ABRAHAM LINCOLN
 na J pobúrenie  dec 1860 – z Únie sa odtrhlo 11 štátov /Alabama, Arkansas, Florida, Georgia, J, S Karolína, Lousiana, Mississippi, Tenesse, Texas, Virginia/ a vytvorili KONFEDERÁCIU s hl. mestom Richmond /Konfederácia mala vlastného prezidenta, vládu, vojsko,.../ odtrhnutie južných štátov = secesia

  • apríl 1861 - ostreľovanie pevnosti Ford Sumter vojskami Konfederácie sa začala severoamerická občianska
vojna SEVER PROTI JUHU /južanský generáli: Lee, Jackson/

  • 1. fáza .

  • 1861 - 1863 - úspechy J /dokonca ohrozili aj hlavné mesto Washington/
  • mnohí J obchodníci, ktorí pašovali bavlnu na S  zarábali, platili im peniezmi, zbraňami

Lincoln urobil opatrenia

  • 1863 – platilo zrušenie otroctva v Únii ale aj na J => získali podporu černochov /mali slobodu, ale práva nie/
  • sprísnil blokádu, aby obmedzil pašovanie tovaru
  • vymenoval nových generálov /Grant, Sherman, Sheridan/
  • lepšia stratégia

  • 2. fáza .

  • 1863 - 1865 - úspechy S (Únie)
  • generál Grant dobyl územia Mississippi  predelil konfederáciu na 2 časti  sťažená komunikácia

  • apríl 1865 - dobyli hlavné mesto Richmond  koniec občianskej vojny

14.apríl 1865 - oslavy víťazstva vo Washingtone

  • počas divadelného predstavenia fanatik John Wilkes Booth postrelil 16-teho prezidenta USA
Abraham Lincilna v jeho lóži, prezident zomrel nasledujúci deň

Význam občianskej vojny

  • vďaka nej bola odstránená hospodárska nejednotnosť krajiny, lebo J začal byť spriemyselňovaný
  • ukončila sa nejednotnosť (únia, konfederácia)
  • začalo sa osídľovanie divokého západu
  • zrušenie otroctva (ale černoši sa stavajú najslabšouu sociálnou skupinou  kriminalita)
  • ku-klux-klan (kkk) – proti černochom