/p>

  • začala sa úplne malým a bezvýznamným konfliktom v Čechách, no jej priebeh bol dlhý
  • postihla vš. európske št. s výnimkou 3 št.: Anglicko, Rusko, Francúzsko
  • priamo al. nepriamo sa dotkla vš. krajín európskeho kontinentu, aj keď boje sa odohrávali iba v obl. strednej a S Európy
  • skončila mierom, kt. delil Európu

príčiny

  • 1. náboženská - prvá aj posledná vojna, kt. bola oficiálne vedená pod náboženskými heslami, spor medzi protestantmi a katolíkmi
  • 2. politická - snaha Habs. ovládnuť Európu, sledovali tým hegemóniu v Európe
  • 3. hospodárska - št. Z Európy (najmä Franc.) chceli upevniť sv. hosp. pozíciu - prichádzal sem tovar zo zámoria, obchodovali s ním

etapy

  • 1. česká vojna 1618 - 1620
  • 2. falcká vojna 1621 - 1623
  • 3. dánska vojna 1625 - 1629
  • 4. švédska vojna 1630 - 1635
  • 5. franc.-švédska vojna 1635 - 1648

České stavovské povstanie

  • 1609 - Rudolfov majestát
  • 1611 - brat Matej II. donútil Rudolfa II. odstúpiť, porušovanie majestátu
  • to viedlo šľachtu k vytv. meštiacko-šľchtickej opozície - chceli len, aby sa dodržiavala náboženská sloboda
  • situácia sa vyostrila ->

Hroby

  • mestečko exist. dodnes
  • evanjelici si chceli postaviť nový kostol, začali stavať základy
  • katolíci poukazovali na to, že pôda je vysvätená biskupom a evanj. kostol by znamenal znesvätenie
  • vznikol veľký konflikt

máj 1618 - stavovský snem v Prahe

  • zišli sa tu predstavitelia prostestantských stavov (duchovenstvo, meštianstvo, šľachta) a protestovali proti zásahu v Hroboch
  • dohodli sa, že budú žiadať kráľa, aby stavbu povolil
  • delegácia sa vydala na Pražský hrad, kde sídlili kráľovskí miestodržitelia (kráľ - Viedeň), no tí sa im vysmiali ->

  • 23. máj 1618 - 2. pražská defenestrácia
  • predstavitelia protestantských stavov sa naštvali a povyhadzovali kráľ. miestodržiteľov z okien
  • začiatok českej vojny = začiatok 30-ročnej vojny
  • vš. 3, kt. vyhádzali z okien sa zachránili (2 miestodržitelia + pisár Fabricius) a dostali od panovníka vysoké odmeny, obyč. pisár Fabricius bol povýšený do šľachtického stavu dočasná vláda 30 direktorov
  • predstavitelia českých stavov vyhlásili novú vládu
  • zosadili Mateja II. z trónu, ten v r. 1619 zomiera
  • na trón mal nastúpiť Ferdinand II., no 30 direktorov to odmietlo
  • český trón ponúkli vodcovi protestantskej Únie Fridrichovi Falckému, kt. dostal prívlastok „zimný kráľ" (vládol 1 zimu)

  • české stavy nemienili pridať do boja proti Habs. ľud, bolo to izolované hnutie českých stavov
  • verili, že im príde na pomoc Únia a pomôžu im Angl.
  • európske št. na tento konflikt v Čechách nereagovali a v Čechách -> občianska vojna
  • cisár Ferdinand II. začal zhromažďovať vojsko proti odboju ->

  • 8. november 1620 - bitka na Bielej hore
  • boj trval len 1,5 hod. a Česi utrpeli katastrofálnu porážku
  • Biela hora - kopček neďaleko Prahy, na kt. boli opevnené stavovské vojská, neobávali sa cisárskych vojsk, viedla tam rovina
  • cisárske vojská využili to, že bol november - ranné hmly
  • 8. novembra počas hmly napadli nepripravené stavovské armády a úplne ich zmasakrovali

  • česká šľachta bola čiastočne vyhladená, čiastočne navždy z Čiech vyhnaná; jej statky zhabali a ako odmenu odovzdali Ferdinandovým prívržencom
  • v Čechách vznikli ohromné panstvá, obrábané poddanými
  • posledné zvyšky poddaných upadli do poddanstva novým pánom, väčšinou Nemcom
  • Čechy sa stali rakúskou provinciou Bohémiou a začali tu panovať jezuiti - ničili českú kultúru, pálili české knihy bez ohľadu na obsah

  • 21. jún 1621
  • na Staromestskom námestí v Prahe sa uskutočnila poprava 27 pánov (rytieri, šľachta)
  • tu bol popravený aj Slovák Ján Jesenius, kt. roku 16000 urobil na Karlovej uni 1. pitvu a bol aj rektorom Karlovej uni (iróniu je, že Ján Mydlař, kt. mu dodával mŕtvoly, popravil aj jeho)

1626 - nariadenie Habsburgovcov

  • vš. tí, kt. do 1 roka neprestúpia na katolícku vieru, musia z Čiech odísť
  • to vyvolalo masovú emigráciu z českých krajín, medzi exulantmi bol aj Ján Amos Komenský
  • odišlo zhruba 32 šľachtických rodín a asi 1 slobodného obyv.
  • (pred českou vojnou 1 mil. 700 tis. obyv., po skončení okolo 900 tis. obyv.)

1627 - Habsburgovci (Ferdinand II.) vydávajú Obnovené zriadenie zemské

- 4 dôležité body:

1. Habsburgovci sú dedičmi českého trónu

  • 2. jediné povolené náboženstvo je katolicizmus
  • 3. pribudol 4. stav - prelátsky stav (šľachta, mešťania, rytieri + duchovenstvo)
  • 4. nemčina sa stala jednotným jazykom (jediným dorozumnievacím)

Falcká vojna

  • po prehratej bitke na Bielej hore ušiel z Čiech do Falcka (8. novembra na Pražskom hrade v pohode raňajkoval, posol mu oznámil, čo sa stalo a on na vozík naložil čo sa dalo a ušiel)
  • s pomocou G. Bethlena sa snažil o zvrat, no nepodarilo sa mu to
  • vojsko katolíckej Ligy na čele s Tillym ho porazilo
  • => znamenala víťazstvo Habs.

Dánska vojna

  • ňou začína celoeurópska vojna
  • cisárovým víťazstvom bolo znepokojené Angl., Holand. a Franc.
  • báli sa Habs., a preto uzavreli dohodu s dánskym kráľom Kristiánom IV., kt. chcel rozšíriť sv. územie na úkor niekt. nem. baltských obl.
  • Dánsko najalo za spojenecké peniaze veľké vojsko a r. 1625 začalo ozbrojené akcie
  • za čelo cisárskych vojsk sa dostáva veľká osobnosť a vynikajúci stratég ->

Albrecht z Valdštejna

  • významná osobnosť 2 etáp
  • pôvodne príslušník Jednotiek
  • posledný český „válečník"
  • rozporuplné postava
  • vynikajúci stratég, no pre osobné záujmy zradil kedykoľvek a kohokoľvek

  • menil náboženstvo podľa toho, kde bola práve výhodná pozícia z majetkových dôvodov
  • bez neho by Habs. dánsku ani švédsku vojnu nevyhrali
  • po bitke na Bielej hore získal obrovské majetky, založil mesto Jičín, chcel sa stať kráľom a Jičín mal byť kráľovským mestom
  • za krátky čas zhromaždil 50 tis. vojakov, bolo ich nadostač (žoldniermi sa stávali sedliaci zbavení pôdy, nezamestnaní remeselníci, pridávali sa k nim aj obyv. zničených miest a dedín, kt. neostalo nič iné, ako okrádať iných)
  • jeho vojská r. 1626 porazili Dánov a ich nem. protestantských spojencov
  • dánsky kráľ bol nútený uzavrieť mier (1629) a zaviazať sa, že v budúcnosti sa do nem. vecí miešať nebude

Švédska vojna

  • habs. vojská začali prehrávať
  • na čele protihabsburskej koalície - Gustáv Adolf II. - švédsky kráľ
  • Hbs. požiadali Valdštejna, aby sa vrátil (odvolali ho totiž na žiadosť šľachty, kt. bol tŕňom v oku)
  • on však na potupu zabudnúť nemohol a tak hral na 2 strany so Švédmi sa dohodol, že potom dostane český trón
  • bol zavraždený v Chebe r. 1634 (keď zomrel, bol v 3. štádiu syfilisu - bol úplne paralyzovaný, pohyboval sa len na nosidlách)
  • dal ho zavraždiť cisár, mal veľké majetky a keďže zomrel ako zradca, majetky nepripadli rodine, ale novej rakúskej šľachte

  • Švédi vtrhli do S Nemecka pod vedením Gustáva Adolfa, kt. podporovalo Franc. a Nizozem., jeho vojsko bolo neveľké, no dobre organizované a vyzbrojené, pozostávalo zo sedliakov, kt. doň boli povolaní na zákl. vojenskej povinnosti
  • Gustáv Adolf zdokonalil spôsob boja pechoty, jeho vojaci vystrelili 3 razy, zatiaľ čo protivník len raz
  • r. 1631 pri Lipsku porazil na hlavu Tillyho armádu
  • na jar nasledujúceho roku zvíťazil Adolf znovu na r. Lechu, odtiaľ sa pohol do Bavorska a obsadil Mníchov; ohrozené bolo aj hl. mesto cisárstva Viedeň
  • v chvíli krajného nebezpečenstva sa cisár po druhý raz obrátil na Valdštejna, kt. tentoraz požadoval právo vládnuť vo vš. krajinách, kt. vydobyje a veľkú odmenu
  • Valdštejn zhromaždil veľké vojsko, stretol sa s armádou Gustáva Adolfa pri Lutzene r. 1632; v tejto bitke bol Gustáv Adolf zabitý

Francúzsko-švédska vojna

  • v r. 1635, keď už boli obe strany oslabené, sa kardinál Richelieu rozhodol zapojiť do konfliktu aj Franc.
  • Franc. vstúpilo do vojny na str. protestantských št. => náboženská vojna sa zmenila na politickú

1644

  • začínajú sa mierové rokovania o ukončení vojny
  • mestá: Osnabrick (so Švédmi) a Munster (s Franc.) - nemecké mestá, územie patrilo Vestfálsku

1648 - Vestfálsky mier

  • 1. mier, kt. delí Európu (2. Viedenský mier, 3. Versaillský mier, 3. Postupimská konferencia)
  • 30-ročná vojna nemá víťaza, skončila sa kompromisom = Vestfálskym mierom
  • nezúčastnilo sa Angl. a Dánsko, netýkal sa Ruska
  • najsilnejším št. sa stalo Franc. - upevnilo sv. pozíciu v Z Európe, odobralo časť území Svätej ríši rímskej, (dostalo časť Alsaska)
  • aj Švédsko si sv. pozíciu upevnilo - presadili sa v Pobaltí a v obl. Severného mora, (dostalo časť Pomoranska ústím Odry, Labe a Vesery)

- na mape Európy vznikli 2 nové št.:

  • 1. Švajčiarsko (predtým 13 kantónov, spojili sa a vytv. konfederáciu; vlastný snem, spoločné iba financie a politika)

2. Holandská rep.

  • Habsburgovci - stratili sv. vplyv v Z Európe, ale upevnili si ho v str. Európe
  • Svätá ríša rímska sa rozpadla na 296 drobných št., nerátajúc panstvá tzv. „ríšskych rytierov", v skut. tiež nezávislých (100)
  • znamenalo to úplné víťazstvo kniežat nad cisárom, nem. kniežatá sa pomaly stali neobmedzenými pánmi a podľa vzoru veľkých európskych panovníkov sa obkolesovali nákladným dvorom, zaviedli si vlastné vojsko, potlačovali starú slobodu miest a neľútostne vykorisťovali sv. poddaných
  • na čele Sv. ríše rímskej ostáva rímsky cisár, jeho moc však je iba formálna, nemohol o ničom rozhodovať, potreboval súhlas ríšskeho snemu

následok 30-ročnej vojny

  • upevnili sa pozície Z Európy, str. Európa - nestabilná
  • v str. Európe si sv. postavenie upevnili Habs., vo V poriadok nastolili Romanovci
  • začína obd. nerovnomerného vývoja, urýchlenie vývoja Z Európy a spomalenie vývoja str. a V Európy
  • od 17. st. v Z Európe - prevaha slobodných roľníkov nad poddanými
  • V a str. Európa - nevoľníctvo, nerozvíjali sa tu manufaktúry (1. manufaktúra na Slov. - 18. st.)
  • z českých krajín odišlo 50% obyv. a Habs. zaviedli nevoľníctvo, aby udržali prac. silu