VÝVOJ ROZPRÁVKY <p class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 45pt; text-align: justify; line-height: 150%" class="MsoNormal"><strong>     </strong>Rozprávka podľa Milana Daráka patrí k prozaickým žánrom epiky. Jej kultúrna hodnota robí z rozprávky silný prostriedok socializácie a individualizácie rozvíjajúcej sa detskej osobnosti. V rukách učiteľa sa tak rozprávka môže stať účinným nástrojom edukácie detí predškolského a mladšieho školského veku. (Darák, M. 2003, s.6)</p> <p style="margin-left: 45pt; line-height: 150%" class="MsoNormal">Eva Tučná v <em>Kríza kritérií a integrujúca funkcia rozprávky </em>postavila rozprávku  na tejto myšlienke: „Rozprávka je práve ten žáner, a možno aj jediný, ktorý otvára a bez prerušenia zotrváva...v rôznej podobe v lektúre každého príjemcu, a to nielen detského, ale aj dospelého. Rozprávka teda nie je tak ako mnohé iné folklórne žánre žánrom len „tých malých,“...“ (Tučná, E. 1996, s.9)</p> <p style="margin-left: 45pt; line-height: 150%" class="MsoNormal">     Ľudová rozprávka ako žáner prozaickej folklórnej tvorby nebola pôvodne určená deťom. Včleňovanie folklórnych prejavov do čítania detí a mládeže sa uskutočňovalo pomaly. Narážalo vo vývine na prekážky prevažne pedagogického, najmä výchovného charakteru. Až v 19. storočí dochádza k rehabilitácii rozprávky ako žánru vhodného pre deti.</p> <p style="margin-left: 45pt; line-height: 150%" class="MsoNormal">Témy rozprávok ako aj ich spracovanie je u rozličných národov sveta podobné, motívy migrovali po svete kupcami, cestovateľmi, remeselníkmi...Najstaršie pramene sú indické a perzské /Tisíc a jedna noc/.</p>