Do 8. storočia -spoločný jazyk všetkých Slovanov praslovančina. Praslovanský jazyk bol spoločný jazyk Slovanov počas niekoľko sto rokov, ale neexistuje ani jedna písomná pamiatka. Porovnávaním tvarov slov jednotlivých slovanských jazykov sa môžeme takmer s určitosťou dopracovať k podobe praslovanského slova. Praslovanský jazyk mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali (tvrdý jer a mäkký jer). Chýbali spoluhlásky h, f, ale mal navyše polomäkké spoluhlásky č, ž atď.

V prvých storočiach nášho letopočtu sa z praslovanského jazyka začali formovať jednotlivé slovanské jazyky.

V základnej slovnej zásobe slovenčiny je dodnes veľa pôvodne praslovanských slov (hora, zem, blato; syn, otec, ujo; hlava, ruka, noha; orať, žať, siať), tieto slová alebo ich základy sa nachádzajú v obmenách aj v iných slovanských jazykoch. Najstaršie slová v našej slovnej zásobe sú najkratšie.

  • 9. storočie - rok 863
Cyril a Metod prichádzajú na územie Veľkej Moravy, prinášajú prvý kultúrny a cirkevný jazyk Slovanov staroslovienčinu, ktorý vytvorili na základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna. Po pôsobení na Veľkej Morave do tohto jazyka prenikli západoslovanské prvky. Neskôr ho ovplyvnili jazyky národov, na území ktorých sa používal ako literárny a hlavne liturgický jazyk (bohoslužobný, náboženský). Jeho prvky sa zachovali dodnes v podobe cirkevnoslovanského jazyka, ktorý u nás ako liturgický jazyk používajú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.

V tomto období vytvoril Konštantín slovanské písmo hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy.

V. Turčáni objavil systém, na základe ktorého bolo písmo vytvorené - všetky písmená sú kombináciou znakov: + (kríža - spása) ako symbolu Krista; O (kruhu) ako symbolu Boha a trojuholníka ako symbolu Trojice.

Nový liturgický jazyk prijali s nevôľou hlavne franskí kňazi a tzv. trojjazyčníci, ktorý presadzovali tri tradičné liturgické jazyky - grécky, latinský, hebrejský. Po obhajobe staroslovienskeho jazyka v Ríme sa stal štvrtým liturgickým jazykom. Po Metodovej smrti Svätopluk dal prednosť politickému spojeniu so Západom, zakáže starosloviensku liturgiu a slovanských kňazov vyženie. Slovanská vzdelanosť pokračuje hlavne v kláštoroch Bulharska a práve tam vzniklo druhé slovanské písmo cyrilika na základe veľkých písmen gréckej abecedy. Zachovalo sa dodnes v podobe azbuky.

Literárne pamiatky v staroslovienčine:

Pôvodné:

Proglas - prvá slovanská báseň, Moravsko-panónske legendy

Prekladové:

preklad Biblie, žaltár - kniha žalmov, breviár, modlitby ... Používaním staroslovienčiny na Veľkej Morave pribúdajú do lexiky západoslovanské prvky. Náš jazyk bol odlišný od súčasnej slovenčiny, mali sme nosovky, tvrdé a mäkké jery (polosamohlásky).

  • 10. storočie
Rozpad Veľkej Moravy, postupné začleňovanie Slovenska do uhorského štátu. Po príchode Maďarov a pri formovaní uhorského štátu, ktorého obyvatelia hovorili viacerými jazykmi, sa spisovným i liturgickým jazykom stala latinčina.

Literárne pamiatky:

polatinsky písané kroniky a legendy: Anonymova kronika; Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi; Legendy o sv. Štefanovi.

Starosloviečina obohacuje slovnú zásobu maďarského jazyka hlavne z oblasti rodiny, domu, cirkvi, štátnej správy ...

  • 14. až 16. storočie
Kultúrnym a spisovným jazykom je slovenčina s českými prvkami (slovakizovaná čeština) sa začína presadzovať v administratívnych zápisoch v mestách. Pod vplyvom založenia pražskej univerzity (1348), pobytu husitských a bratríckych vojsk a v 16. storočí pod vplyvom reformácie, ktorá uprednostňovala materinský jazyk ako jazyk liturgický pred latinčinou, sa začína na Slovensku používať slovakizovaná čeština ako spisovný jazyk Slovákov.

Literárne pamiatky:

Žilinská mestská kniha a hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu

  • 18. storočie
Uzákonenie prvého spisovného slovenského jazyka na základe kultúrnej západoslovenčiny A. Bernolákom. Jazyk mal fonetický pravopis, nerozlišoval y/i, namiesto j používal g, mal w, do západoslovenčiny pridal mäkké slabiky de, te, ne, le.

Kodifikačné diela:

Slovenská gramatika; Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách.

1843

Uzákonenie spisovného jazyka Ľ. Štúrom na základe stredoslovenského nárečia. Pravopis bol fonetický, jazyk prijali po počiatočných diskusiách slovenskí evanjelici aj katolíci. Nepoznali ľ; samohlásky y, ä, dvojhlásky.

Kodifikačné diela:

Nárečja slovneksou alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej.

1852

Martin Hattala a M. M. Hodža upravujú Štúrov jazyk po celoslovenskej porade v roku 1851 v Bratislave. Podľa svetových jazykov a hlavne podľa češtiny ustupujú od fonetického pravopisu a rozlišujú y/i, dodali hlásky ľ, ä.

1862 - 1875

Slovenčina je vyučovacím jazykom na troch slovenských gymnáziách a rokovacím jazykom Matice slovenskej; obohacuje sa najmä o odborné názvy.

1875 - 1918 - maďarizácia Cieľavedomé pomaďarčovanie nemaďarských národov - úradníci a zemania si musia pomaďarčiť mená, proces pomaďarčovania v Uhorsku vrcholí roku 1905 (Apponyiho školský zákon), keď sa nesmelo vyučovať materinským jazykom ani na najnižšom stupni obecných škôl.

1918

Vznik prvej ČSR. Dovtedy najlepšie podmienky pre používanie a rozvoj spisovného slovenského jazyka. Slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovaním jazykom. V 20. rokoch nastalo vyvrcholenie snáh politického hnutia čechoslovakizmu o zjednotenie českého a slovenského jazyka do československého jazyka. Vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu prof. Václava Vážného, ktoré prinášali do slovenčiny české slová.

1940

Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov. Vzniká puristické hnutie (hnutie za očistu slovenského jazyka od českých slov), ale urobili chyba, pretože niektoré slová nahradili cudzími - barva - farba.

1953

Zásadnejšia zmena pravopisnej normy. Zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní.

1991

nastali podstatné zmeny v písaní veľkých písmen, mení sa písanie čiarky (pred priraďovacou spojkou a, i, aj ani, alebo, či nepíšeme čiarku), zmeny v rytmickom krátení, medzi určením miesta a času v listoch sa prestala písať čiarka, za názvom písomnej práce, útvarom písomnej práce, za dátumom sa prestala písať bodka.

1996

Zákon o štátnom jazyku v SR. Právna norma upravuje používanie spisovného slovenského jazyka vo verejnom styku (prikazuje zahraničným výrobcom, ktorý chcú predávať svoje výrobky v SR vyhotoviť návod na použitie v slovenčine).

1998

Zatiaľ posledná úprava slovenského pravopisu. Zjednocuje sa písanie slovotvornej prípony -ár, -áreň. Prípona sa skracuje, aj keď je v predchádzajúcej slabike dvojhláska (ide o výnimky z rytmického zákona). opäť sa píše veľké písmeno v názve katedry, zvieracie príd. mená podľa vzoru páví majú 2 tvary (kohútí/kohúti), v ďalších často používaných cudzích slovách nerešpektujeme pôvodný pravopis (díler a nie dealer