Vojtech MIHÁLIK

  • básnik, filozof, redaktor (G TT, FFUK)
  • 1. zb. Anjeli - meditatívny charakter, zamýšľa sa nad problémami ľudského utrpenia, poznania a lásky.

Plebejská košeľa - Vyzdvihuje sociálnu problematiku, rieši problémy sociálneho postavenia. Plebejci (soc. vrstva v rímskej spol.) bojovali s vrstvou Patrícijskou za svoje práva. Autor definuje Plebejcov ako vrstvu, ku ktorej sa osud postavil nepriaznivo. Neustále porážky ju však zoceľujú a vedú do ďalších bojov za jej práva. Báseň je optimistická a vyjadruje vieru v jej víťazstvo. Autor je človek jemným citom a sociálnym cítením. „Tak som tu ostal preštiepaný mrazmi / zhrdnutý kameň bezprávia, pod chalátik mi vietor duje, hlas mi/ preskakuje a zlyháva/ jak flinta pľuhavá“ (ťažký život človeka z nižšej spol. vrstvy)

Vzbúrený jób - Filozoficko - reflexívna zbierka Problémom je orientácia básnika na ľudský život. Skúma ho v polohe trpiaceho jóba, ktorý pokorne prijíma trpký údel a v polohe jóba, ktorý sa odmieta podriadiť osudu, bojuje. Autor vychádza z filozofického princípu: boj protikladov, boj proti pokore. Je to konfrontácia dvoch diametrálnych vzťahov. Jób vyzdvihuje význam práce pre rozvoj spoločnosti a myslenia a vrcholí vzburou človeka proti bohu.

Tŕpky - Lyricko-epické básne. Je to cyklus malých ľudských drám, príbehy zo života (najmä žien). Myšlienku vychádzať z pamäte človeka využil v básni Pamäť - konfrontuje svet muža a ženy. Smutné položenie žien je dôsledok bezohľadnosti, egoizmu a malomeštiackych prežitkov z minulosti. Zaostalé ženy - zamýšľa sa nad trpkým údelom vydatej ženy. Manželstvom zakopáva svoje sny a túžby, podriaďuje sa osudu ženy slúžiacej mužovi, kt. žije ďalej voľne, slobodne, neuvedomujúc si spolupatričnosť. Ale bojom za zrovnoprávnenie preberajú na seba ešte ďalšie povinnosti. (básnikova dilema) b. Sadli si k stolu a rátajú - všednosť manželstva, ktoré je potom postavené iba na materiálnych zväzkoch. Krájanie - manželstvo nakoniec speje k rozchodu. Manžel opustí manželku, ak je nespokojný. Siroty žijúcich rodičov - naráža na problémy detí, ktoré jediné prežívajú citlivo rozchod rodičov. Panny sa strácajú v bránach - tieto deti sú doživotne poznačené rozchodom rodičov, predčasne dospievajú a ničia si život ako vl. rodičia. Starenky - učiteľky - báseň o učiteľkách. Miroslav VÁLEK (1927 TT - 1991 BA)

  • G, OA TT, redaktor (Romboid), Zväz slov. spisovateľov, KSS, minister kultúry
  • prekladateľ (POL, RUS, GER, FRA, ENG), národný umelec.
  • mestský život, pesimistický pohľad na lásku (na rozdiel od Rúfusa)

  • Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj - inak nazvané aj ako „Tri knihy nepokoja"
zb. Dotyky

  • výpoveď o problémoch a citoch súdobého človeka, odmietol schematizmus 50. rokov
b. Nepochopiteľné veci - autor si všíma problémy, kt. sú neoddeliteľnou súčasťou súčasníka. Reaguje na to, že nepochopiteľné veci rozumom sú uznávané. Preto uprednostňuje lásku, lebo aj tá sa stáva nepochopiteľnou vtedy, ak milovanú osobu môžeme aj nenávidieť. b. Dotyky - báseň má tri časti l. časť: dotyky a vzájomný kontakt sú súčasťou života. Najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, kt. spája autor s mladosťou - so študentskými rokmi. Prázdniny trávi na vidieku. Láska, kt. vznikla v škole v meste sa mu na čas stáva vzdialená a on bláznivo zamilovaný si nevie ani predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny. Robí všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje, telegrafuje, chce ju mať pri sebe. „V kúpeľni nech horí voda, v kuchyni nech tečie plyn“ Koná skutočne zamilovane, potvrdzujú to zmätené verše. Volá ju k sebe na dedinu a sľubuje, že ju bude čakať. „Pricestuj prvým vlakom, pricestuj za mnou." „Pri vlaku Ťa bude čakať 7 párov koní so zlatou hviezdou/ na čele.“

  • 2. časť: Ona je z mesta a má voči dedine predsudky. On jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je moderná, stavajú sa nové domy, ulice.
„Nervózne prsty televíznych antén prepichujú tmu, dvojstupy nových domov klušú do dedín." „Dedinčan vie si nájsť cestu k tomu modernému. Vie ešte vypnúť rádio a vie ešte snívať." Dedinčania si vedia po práci oddýchnuť. Chce jej vysvetliť, že dedina je miesto, kde nájde niečo, po čom zatúži - pokoj, kľud.

  • 3. časť: Autor vníma aj ďalšie problémy, ako je snaha prelomiť bariéru medzi mestom a dedinou. Je to proces násilný. Dedina si má zachovať vlastnú tvár a tradície a tým sa nenaruší prirodzený život. Válek je mladšou generáciou a vyjadruje sa ako vnuk starej generácie.
„Len stará mama sedí vo dverách ..." Snaží sa o prirodzený kolobeh dediny. „Na hody tu lietajú pečené husi." „Na Martina padá prvý sneh." Do prvej časti Dotykov = NITE, patria aj básne z textov Mira Žbirku, ako: Smutná ranná električka - autor sa vracia k láske, kt. má rôzne podoby - „Chodím k Tebe, keď ma voláš. / Chodím, aj keď ma nevoláš.“ Jablko, Po písmenku.

zb. Príťažlivosť - ohrozenie Zeme a ľudstva - tragická historická skúsenosť núti dnešného človeka hľadať opory a istoty v zemi, domove, ale najmä v spoločnosti - b. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať - básnikov návrat do minulosti (študentských čias), ktorú konfrontuje s prítomnosťou, konštatuje, že život je plný tragédií, spomína na prvé lásky zb. Milovanie v husej koži, Zápalky.