Tematická a žánrová rôznorodosť slovenskej medzivojnovej poézie

Tematická a žánrová rôznorodosť slovenskej medzivojnovej poézie

tematicky a myšlienkovo bola veľmi pestrá reagovala na spoločenskú situáciu po roku 1918 – vznik ČSR a na povojnové roky vyjadrovala pocity úľavy nad skončením vojny, autori sa vyrovnávajú so zážitkami z vojny

slovenskú medzivojnovú poéziu možno rozdeliť na 2 skupiny:

1.SKUPINA

ide o tradicionalistickú poéziu, ktorá kráča v stopách Hviezdoslava, Krasku a Vajanského. Autori tejto generácie boli sústredení okolo Slovenských pohľadov, ktorých šéfredaktor bol Štefan Krčméry z autorov sem patrí Martin Rázus, Štefan Krčméry, sú teda predstaviteľmi prechodnej generácie

Martin Rázus bol predsedom SNS a poslancom v parlamente ČSR komunistický režim najprv zaprel a neskôr rozdelil na prijateľné a neprijateľné jeho diela i politickú činnosť pre svoje postoje, čestné a úprimné voči cirkvi, maďarónstvu alebo čechoslovakizmu bol nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu a nacionalizmu

Z tichých a búrnych chvíľ je to jeho básnická prvotina sú to rôznorodé básne vyznievajúce osobne i nadosobne, zobrazuje tu neutešený stav národného života, usiluje sa vcítiť do žiaľov a krívd vlastného národa neskôr sa objavuje básnikov neskorší príklon k pochybovačnosti, nedôvere vo vlastné sily

Zbierka To je vojna a Hoj, zem drahá:

venuje pozornosť hrôzam vojny viaceré vojnové námety spracúva pomocou alegórie či biblického podobenstva zjavne nadväzuje na tvorbu Hviezdoslava a Vajanského stvárňuje trpké osudy slovenských rodín v krutej vojne, ďalej zobrazuje aj postavenie Slovenska v R – U

jeho ďalšími zbierkami sú Kameň na medzi (postavenie Slovenska v ČSR), Kresby a hovory, Cestou písal aj romány a k najznámejším patria: Svety, Júlia, Odkaz mŕtvych príkladom autorovej schopnosti pretaviť vlastné zážitky a spomienky z ťažkého detstva do presvedčivého umeleckého tvaru je spomieková dilógia Maroško a Maroško študuje báseň Prometeus je pesimisticky ladená, prevládajú tu smutné nálady lyrickým hrdinom je autor, je ukrivdený, mučený, ubolený autor sa porovnáva s Prometeom, ktorý priniesol oheň z Olympu pre ľudí a za to bol prikovaný ku skale autor chce pomocou ohňa osvietiť hornú vrstvu a ukázať jej nedostatky, autor bojuje so spoločnosťou, má pocit márnosti, zbytočnosti, má pocit, že v tomto boji zostáva sám boj so spoločnosťou prehráva báseň Invalid hrdina je opäť autor, opisuje situáciu, keď sa narodil už od narodenia prirovnáva svoj život ku víchru, túži po pokojnom, radostnom živote, no spoločnosť mu to nedovoľuje, stavia sa jej na odpor, šiel proti bohu, proti svetu, proti sebe, dostal mnoho úderov, no je silný, nehľadí na seba, ale žije pre svoj národ, hoci si mohol zvoliť ľahšiu cestu nechce sa vzdať, prestane keď bude vyrovnaný, nehovorí v mene svojom, ale v mene národa

Štefan Krčméry po vzniku ČSR pracoval ako tajomník MS, šéfredaktor Slovenských pohľadov trpel ťažkou duševnou chorobou; ako autor prejavoval záujem o romantizmus pokúsil sa o prehľadné zostavenie dejín slovenskej literatúry – Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry z jeho diel sú najznámejšie zbierky Keď sa sloboda rodila – začal písať ešte pred prvou svetovou vojnou, básne plné očakávania národného oslobodenia, Herbarium – tu nadväzuje na symbolizmus, Piesne a balady

Zbierka Piesne a balady Prostá pieseň hôrna lyrickým hrdinom je sám autor; vracia sa domov, vie, že doma nájde lásku a istotu, takú istú, akú on cíti k domovu má rád aj prírodu domova, jej krásy vyrastal v prírode, keď bol chlapcom, teraz sa k nej vracia, príroda mu dodáva silu, v prírode mlade, je spokojný, duševne vyrovnaný, kľudný, nič ho netrápi vracia sa do prírody, prirovnáva ju ku svojej rodine autor je v rozpore so spoločnosťou, sú tu romantické črty

2.SKUPINA

boli to inovátori, sem patria:

DAV-isti, nadrealisti, neosymbolisti, vitalisti, katolícka moderna DAV-isti – boli sústredení okolo časopisu DAV. DAV odmieta minulosť, tradície. Autori sa snažia prekonávať minulosť novými postupmi a hovoria, že načo sa stále obracať k minulosti. DAV = Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis DAVisti písali sociálnu poéziu, medzi nich patril i Ladislav Novomeský.

Ladislav Novomeský i keď patril medzi DAVistov, dosť sa vynímal z ich zaužívaných postupov bol členom KSČ, 2-krát bol uväznený zdôrazňoval, že aj keď literatúra má obhajovať záujmy jednoduchého človeka, nesmie to byť na úkor umeleckosti a slobody autora

Básnická zbierka Nedeľa je jeho básnická prvotina báseň Báseň ide o báseň, kde autor hovorí o svojom vlastnom živote, je to rekapitulácia jeho života badať tu vplyv poetizmu, vyjadruje smútok nad svojím detstvom, dospievaním, svoje narodenie prirovnáva ku zrodu Krista, ale o jeho narodení nevie nikto, prišiel na svet, aby mohol pomáhať ľuďom žiť, aby ich spasil začína si uvedomovať, že svet pred ním nekľakne stručne načrtáva sociálne rozdelenie sveta po čase si znovu uvedomuje, že jeho tvorba nerobí ľudí lepšími, z toho pramení jeho smútok Fiasko lyrickým hrdinom je mladý muž, stojí pred výkladnou skriňou, pozerá sa na figurínu oblečenú do šiat, ktoré šila jeho milá je mu ľúto, že ich nemá práve ona, že on jej ich nemôže kúpiť, sklo tu predstavuje neprekonateľnú bariéru medzi svetom chudobných a svetom bohatých Slúžka sociálna balada, lyrickým hrdinom je dievča – slúžka hneď v úvode sa žaluje na svoj život plný krivdy, utrpenia, bolesti, žaluje sa na svet, kde je veľa chudoby, zla krutosti, ale i radosti, ktorej má veľmi málo žaluje sa i na to, že musí žiť na tomto svete sama seba presviedča, že vo svete nie je nič krásne, aby potlačila pocit márnosti, uniká do sveta snov

Zbierka Svätý za dedinou Kondotiér nielen v tejto básni, ale aj v celej zbierke autor reagoval na občiansku vojnu v Španielsku chcel naznačiť, že nikto nič nerobí, iba sa všetci pozerajú, ako sa iní zabíjajú kompozičným princípom je kontrast – dom – jeho obraz počas mieru a počas vojny

Zbierka Romboid tu sa najviac prejavuje poetizmus zbierka je venovaná pamiatke Janka Kráľa

Zbierka Otvorené okná Smrť na stanici opisuje chlapca, kt. bol zvláštny, mal bledé líca, mal divné oči a mal divné sny snívalo sa mu, že bol na stanici, kde sa mu zjavil had a potom uhryznutý zomrel možno bol autor preč a stále cestoval, túžil po domove

Nadrealisti - bez ostychu napádali najbiednejšie diela slovenskej literatúry i žijúcich autorov (Rázus). Búria sa proti tradičným hodnotám. Pre slovenských nadrealistov je charakteristická ich asociatívnosť (zjednocovania, združovanie) a princíp pásma, fantázie. Nadrealisti boli hlavne mladí ľudia, zapálení pre vec – Vladimír Reisel, Rudolf Fabry, Štefan Žáry.

Rudolf Fabry zohral zakladateľskú úlohu pri formovaní slovenského nadrealizmu väčšinu svojich kníh si aj sám ilustroval; pracoval ako publicista

Debutoval zbierkou poézie Uťaté ruky. prináša poéziu nového videnia, naladenú protitradične a nekonvenčne postupne sa vysmieva logike, zaužívaným spôsobom písania a cez hru so slovami nás privádza k pravej poézii

Zbierka Vodné hodiny, hodiny piesočné uvedomuje si naliehavosť spoločenskej problematiky

Zbierka Ja je niekto iný patrí k vrcholom slovenského nadrealizmu hlavnú myšlienku rozvíja v dvoch pásmach básnik odmieta hrôzy vojny stretáva s Féneom, je to vybájená postava, raz v úlohe diabla-zvodcu, raz v úlohu básnikovho dvojníka názov zbierky s dvojzmyselnosťou Fénia naznačuje, že išlo o dobu, kde súdne uvažujúci človek dospieva k schizofrénii Neosymbolizmus – jeho predstaviteľom bol

Emil Boleslav Lukáč k svojmu menu si ešte pribral meno Boleslav,, aby tým naznačil, že jeho životným údelom bola bolesť a bolesťou bola poznačená takmer celá jeho tvorba, akoby vzal na svoje plecia ťarchu bolesti celého národa v jeho tvorbe prevládajú tragické pocity zo života, akoby samotný básnik bol prekliaty v jeho tvorbe prevládajú temné, hlboké tóny, tragika a pesimizmus, jeho tvorba je poznačená symbolizmom a meditatívnosťou = hĺbavým uvažovaním dokázal načúvať hlasom zúfalstva, úpeniu duší nad pokrivenosťou doby

Zbierka Dunaj a Seina Taedium urbis (Hnus z mesta) obe slová sú symboly štátov; kontrast medzi domovom a cudzinou domov je preňho útočiskom, znamená istotu, je to jednoduchý kraj, v ktorom žijú dobrosrdeční, pracovití a skromní ľudia, pohostinní, priateľskí, autor sa vyznáva z lásky k rodného kraju Paríž – tu sa cíti cudzí, stratený, je mestom zhnusený, jeho skazenosťou, jeho pretvárkou, ľahostajnosťou ľudí, ktorí túžia len po bohatstve, moci Má pocit, že tu nemôže duševne rásť Báseň je písaná vo forme sonetu Básnik nemôže žiť mimo svojho domova, v spoločnosti – ako človek je citlivý, samotár – ku samote je donútený spoločnosťou aj sám sebou

Zbierka O láske neláskavej Paradoxom celá báseň je založená na princípe protikladu básnik má strach z lásky, bojí sa, že by lásku mohol stratiť; od partnerky žiada chlad a ľahostajnosť iba ak je láska vyplnená pochybnosťami, prekážkami, ak je láska chladná, ľahostajná, len vtedy je pokojná zvláštny typ básne, núti nás premýšľať možno nechápe pojem láska, lebo ju ešte neprežil Nehovorme opisuje noc, nočnú prírodu – pokoj, kľud hrdinom je autor, prihovára sa svojej láske, tu hovorí o láske tichej, plachej, nežnej, bez slov, nechce počuť prázdne frázy, stačí mu hlas srdca o láske má svoju vysnívanú predstavu, do nej chce ženu vtesnať vo vzťahu chce mať dominantné postavenie, cíti nadradenie nad ženou, je sebecký Vzlyk krásne vyznáva svoju lásku k žene všetko bez nej je prázdne, bez života; cíti samotu a prázdnotu len jeho srdce prekypuje láskou a smútkom z toho, že ona je vzdialená svet okolo je plný života, ľudí, no svet v jeho vnútri je prázdny, nie je pri ňom milovaná osoba

Zbierka Óda na poslednú a prvú Ecce homo (Ajhľa človek) v skratke charakterizuje najdôležitejšie životné etapy a zároveň aj pocity, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé obdobia – od narodenia po smrť, od optimizmu k pesimizmu a k pokore k životu

Vitalizmus – vitae – život, predstavujú ho mladí ľudia, ktorí sa snažia žiť naplno, vychutnávať ho celým dúškom, neboja sa prekážok, chcú skúšať niečo nové. Ospevujú život a životný elán.

Ján Smrek bol básnikom životného optimizmu a predstaviteľom vitalizmu počas svojho pôsobenia v Prahe založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán debutoval zbierkou Odsúdený k večitej žízni prevažujú tu odozvy symbolizmu, späté so smútkom z ťažkého detstva a z čias vojny z nej je aj báseň Dnes milujem svoj deň smäd po živote, po láske – názov vyjadruje autorovu túži jeho životnou filozofiou bolo milovať každý deň, každú minútu života a prežívať ho naplno, každý deň je niečím nový, výnimočný deň je symbolom svetla, báseň je zároveň lúčením sa so smútkom

Zbierka Cválajúce dni Cválajúce dni vyjadruje neúprosné a rýchle plynutie času, prirovnáva čas ku cvalu koňov v básni vyjadruje pocit mladej povojnovej generácie, jej psychické rozpoloženie, ktorá si uvedomila, že sa šťastne dostala z celosvetovej tragiky 1. svetovej vojny je povolaná k tomu, aby rozdávala ľuďom posolstvo každodenných životných radostí nikdy sa nechcú mladí ľudia podobať pasívnym ľuďom, dokážu prijať všetko, čo im život prinesie všetko v živote má svoj zmysel, čokoľvek im život prinesie, nezabudnú žiť

Zbierka Božské uzly Balada čerešňových kvetov má dej – citové vzplanutie medzi mužom a ženou – obraz milostnej chvíle pod zakvitnutým čerešňovým stromom – čaro okamihu, bol teplý májový večer, prebúdza sa nielen príroda, ale aj ľudské zmysly nakoniec sa všetko končí, dievča už nie je nevinné, básnik ľutuje, že sa jej dotkol, že ju odtrhol (prirovnáva ju ku kvetu) autor nádherne opisuje prírodu, má zmysel pre zachytenie chvíľkovej atmosféry – prejavil sa ako vynikajúci senzualista so zmyslom pre detail

Zbierka Iba oči Pieseň opäť sa prihovára ženám, sú centrom jeho života dokáže im hovoriť to, čo chcú počuť, vidí do nich, má ich zmapované, lichotí im je to do určitej miery aj jeho charakteristika je plný života, elánu, optimizmu čím je viac žena nedostupná, tým viac ju chce pripadá si ako vysnívaný princ, rytier, ktorý ju chce ochraňovať

Katolícka moderna – za základ svojich básní si zvolili základné princípy kresťanského učenia, okrem postáv a symbolov z Biblie používali aj symboliku gréckej mytológie a odkazy z obdobia VM. Autori využívali prvky nadrealizmu a poetizmu. Združili sa okolo časopisu Vatra a Kultúra. Na čele katolíckej moderny stál Rudolf Dilong. Ďalšími autormi boli Ján Haranta, Janko Silan, Hlbina...