/p>

Periodizácia slovenskej literatúry:

1. Staršia slovenská literatúra (800 – 1780)

a) Stredoveká literatúra (800 – 1500) b) Humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650) c) Baroková literatúra (1650 – 1780)

2. Novodobá slovenská literatúra (1780 – 1905)

a) Klasicizmus (1780 – 1830) b) Preromantizmus a romantizmus (1830 – 1850) c) Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875) d) Realizmus (1875 – 1905)

3. Slovenská literatúra 20. storočia (od r. 1900, 19005)

a) Slovenská literárna moderna (1905 – 1918) b) Medzivojnová literatúra (1918 – 1945) c) Literatúra po 2 sv. vojne (1945 – 1989) d) Súčasná literatúra slovenská (od r. 1989)

Začiatky literatúry súvisia so vznikom prvých vyspelých civilizácii. Najstaršou literatúrou je staroveká literatúra (3. tis. pred n. l. – 5. storočie n. l), ktorú tvorí staroveká orientálna literatúra a antická literatúra. Orientálna literatúra (3. tis. pred n. l. – 5 storočie n. l.)

Patria tu:

  • 1. sumerská literatúra (Epos o Gilgamešovi)
  • 2. akkadská literatúra
  • 3. staroegyptská literatúra
  • 4. hebrejská literatúra (Biblia)

Hebrejská literatúra predstavuje ju predovšetkým Biblia, ktorá sa delí: 1. Starý zákon

2. Nový zákon

  • 1. Starý zákon – predstavuje 46 kníh a delí sa na 3 druhy: historické, poučné a básnické, prorocké.
Bol pôvodne svätou knihou židovského náboženstva vznikol v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista. V židovstve má názov Tóra, Proroci a Sväté spisy. Hovorí o vzniku Zeme v dejinách sveta. Bol písaný v gréckom, talianskom a staroslovenskom preklade. Najstarší je staroslovenský preklad, pochádza od Cyrila a Metoda.

  • 2. Nový zákon – predstavuje 27 kníh a delí sa na 3 druhy: historické, poučné, prorocké. Je špecifický kresťanská zbierka biblických kníh. Medzi knihami Nového zákona sú dôležité evanjelia. Napísali ich apoštoli Matúš a Ján. Obsah biblie je rozmanitý. Veľká časť Starého zákona sa zaoberá dejinami izraelského národa. Hovorí o živote smrti Ježiša Krista.

Biblia – je najčítanejšia a najprehľadnejšie dielo svetovej literatúry Indická literatúra – hrdinské spevy Mahábhárata a Rámájana (4. storočie pred n. l.) Antická literatúra (9. – 7. storočie pred n. l. – 5 storočie n. l.) Antika – je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek. Je najstaršou epochou v literárnej tvorbe v Európe.

Patrí tu:

staroveké Grécko a Rímska literatúra. Grécka literatúra (9. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) Najstaršie pamiatky pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia. Najvýznamnejším predstaviteľom bol Homér. Napísal 2 eposy – Ilias

Odysea Ilias – obsahuje 15 696 hexametrových veršov (hexameter – verš, ktorý sa skladá spravidla zo 6 daktylských a spondejských stôp). Ilias sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny, pričom autor využíva retrospektívu (návrat do minulosti), vojna medzi Trójou a Spartou. Vyvolal ju syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa. Ďalšie postavy – Achill a Patroklas. Do deja zasahujú aj grécky bohovia Zeus, Aténa, Afrodita.

Odysea – dej Odysea sa odohráva po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ešte dobyli a zničili hrdinské mesto. Ústredná postava – Odyseus.

Ezop Písal bájky, dielo Veľké Ezopove bájky. Väčšina bájok sa odohráva vo svete zvierat. Na základe charakteristických vlastností a podoby sa stavajú nositeľmi určitého charakteru.

Niektoré bájky:

Jeleň pri jazierku Pes a kúsok mäsa Hvezdár Jupiter a opica Krab a jeho mať Grécka lyrika

Pôvodne označovalo len tie piesne, ktoré sa spievali so sprievodom hudby, najprv to bola lýra. Sapgo – žila na rodnom ostrove Lesbos a tam zriadila tam „dom múz“. Učili sa tu mladé dievčatá remeslá napr. krúžok. Zachovala sa len jediná celá báseň Modlitba k Afrodite. Grécka tragédia – Aichylos, Sofokles a Euripides a komédia Aristofanes Sofokles – grécky tragik, najznámejšie sú Antigona a Kráľ Oidipus Antigona – spracúva mytologický námet Sofokles, je to námet Bohov Kráľ Oidipus – je dramatickou skladbou o dramatickom konflikte a s tragickým koncom.

Aichylos – napísal Pripútaný Prometeus a Oresteia. Euripides – napísal Trójanky, Ifigénia v Tauride a Medea Aristofanes – je v porovnaní s inými autormi kritickejší Rímska literatúra (3. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) Prevzala už hotové formy z gréckeho písomníctva. Je mladšou sestrou gréckej literatúry.

Rímsky dramatik: Tetus Maccius Plautus bol autorom, hercom a režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií.

Napísal:

1. Komédia o hrnci

2. Pseudolus

3. Chvastavý vojak

Epika Marcus Tullius Cicero – jeden z najväčších rétorov (rečníkov) staroveku Gaius Julius Ceaser – známe Zápisky o vojne v Galii Titus Lucrécius Carus – známe dielo O podstate sveta

Poézia Rímska poézia – predstavitelia: Quintus Horácius Flaccus Publius Vergílius Maro Albuis Tibullus Publius Ovídius Naso Vergílius – pripadla mu úloha dať rímskej spoločnosti vzor hrdinu napísal: pastierske idyly – Bucolica - bukolika roľnícke spevy – Georgica – georgika epická báseň – Aeneas – éneas

Horácius – bol prívržencom cisára Augusta. Prejavilo sa to v diele Ódy (básne, cyklus básni – Horácius ako „kňaz Múz“.) Satiry – ukazuje správny spôsob života Listy – zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb Ovídius – milostná poézia, námety z gréckej a rímskej mytológie, básne z vyhnanstva (vlastný osud)

Napísal diela:

Básnické zbierky Lásky – kniha ľúbostných elégií (básne smutného obsahu) Listy heroín – obsahuje 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojím vzdialeným mužom Umenie milovať – 3. časti, rady mládencom a dievčatám ako nájsť dievča, chlapca, ako si ich udržať Metamorfózy – (premeny) motív premeny

Zbierky elégií Žalospevy (vo vyhnanstve) Listy z Pontu (vo vyhnanstve) Historická próza Prozaik – Publius Cornelius Tacitus – napísal 2 historické diela: Letopisy – zaoberajú sa obdobím do nástupu Tiberia do Neronovej smrti (Annales)

Dejiny – nadväzujú na Letopisy a končia sa Domitianovou smrťou (Historial)

Satira Predstaviteľ – Decimus Junius Juvenalis – napísal diela, ktoré hovoria o mužskom pokrytectve a ženskej skazenosti

Antická filozofia Najdôležitejší predstavitelia Platón a Aristoteles. Sokrates – vytvára nový ideál občana „dokonalým mužom“ je ten, kto má náležité vedomosti Platón – podľa neho je svet len jednoduchým tieňom, obrazom večného sveta ideí. Problémom aténskej demokracie sa venuje v dielach Ústava a Zákony. Aristoteles – Platónov žiak. Je zakladateľom logiky. Zaoberá sa politikou (Politika), teóriou literatúry (Poetika).

Helenistické obdobie:

Epikuros – nadväzuje na Demokrita. Zdôvodňuje slobodu vôle, význam slobody. Prekážku vidí v náboženstve.

Umenie a kultúra v Staroveku najmä výtvarné kultúry, umenie Egypta, Malej Ázie, babylonské asýrske, egejské a grécke stavebné slohy: dórsky, iónsky, korinský stavby: Diov chrám v Olympii a centrom staviteľstva bola Akropola

Stredoveká literatúra (5. – 15. storočie) Rozvíjala sa vo feudálnom spoločenskom poriadku a za spolupôsobenia kresťanského náboženstva. Delí sa na: feudálnu náboženskú literatúru feudálnu svetskú literatúru mestskú svetskú literatúru – každodenný život, kritika spoločnosti a zábavná funkcia

Pozostáva:

indická čínska – básnici – Lipo, Tufu, zbierka – Perly a ruže perzská – predstaviteľ - Júsuf Nizámíh, dielo – Iljás Bin, Ružová záhrada arabská – diela – Koraň, Tisíc a jedna noc Náboženská literatúra – mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah. František z Assisi napísal dielo Spievanka (piesne).

Hrdinská epika (Francúzsko a Nemecko) Francúzsko – epos – Pieseň o Rolandovi, povesť – O Tristanovi a Izolde Nemecko – veršovaný epos – Pieseň o Nibelungoch Rusko – epos – Slovo o pluku Igorovom Dráma – vznikla pôvodne na pôde cirkvi ako názorné predvádzanie biblických dejov. Kňazi hrali v kostoloch kratšie dramatické skladby.

Husitstké hnutie:

Ján Hus – kazateľ, reformátor, je aj tvorcom moderného českého spisovného jazyka. Symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož jsú boží bojovníci.