Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovien-činy, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.) písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy) jazyk: STAROSLOVIENSKY
Stredoveká literatúra vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva. Spočíva vo viere v božský, nadpozemský svet. Ľudský, pozemský svet je podľa nej iba jeho odrazom a symbolom. V cirkevnom prostredí vznikala feudálna náboženská literatúra. Hl. hrdina: svätec. Literárne žánre: piesne, kázne, legendy, exemplá a dráma. Vo feudálnej svetskej literatúre bola ústredným hrdinom zidealizovaná postava bojovníka, šľachtica a rytiera. Hrdina sa vyznačoval statočnosťou, oddanosťou feudálnemu pánovi. Začiatky slovenskej literatúry siahajú do stredoveku. Slovenská stred. lit. sa delí na dve vývinové obdobia.
1. Literatúra písaná po starosloviensky (863-1000)
- 2. Literatúra písaná po latinsky (1000-1500) a po česky or slovakizovanou češtinou (od druhej polovice 14. stor.)
a) PREKLADOVÁ LITERATÚRA - bola určená na náboženské potreby, Konštantín a Metod preložili sv. Písmo, kázne, modlitby. Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa len odpisy ich žiakov z 10. a 11. storočia. b) PÔVODNÁ LITERATÚRA - PROGLAS - napísal Konštantín
- veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína
- je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanj.
Medzi najvýznamnejšie Veľkomoravské pamiatky patria:
MORAVSKO - PANÓNSKE LEGENDY (koniec 9. stor.)
- zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom.
- pripisujú sa Konštantínovmu a Metodovmu žiakovi Klimentovi. Po smrti Konštantína a Metoda, žijú ich žiaci na území Bulharska, Čiech, Ruska.
Na území Bulharska vznikli 2 diela:
ŽIVOT NAUMOV - hovorí o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava. O PÍSMENÁCH - (prip. sa kňazovi Chrabrovi), rozpráva o vzniku hlaholiky, a cyriliky. CYRILIKA - zjednodušená hlaholika, založená na veľkých písmenách gréckej abecedy. (Metodovi žiaci)
Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár, Ľ. Štúr, J.M. Hurban,).
INDOEURÓPSKE JAZYKY. VZNIK A VÝVIN SLOVANSKÝCH JAZYKOV
Pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný jazyk, nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky, ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina, bol prajazykom INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.