Rozdielny postoj k životu a jeho hodnotám v slovenskej poézii medzi dvoma svetovými vojnami

Spoločensko - politická situácia:

  • vznik Československej republiky (1918)
  • obnovenie činnosti Matice slovenskej (1919)
  • teória čechoslovakizmu - popierala slov. národ
  • SNP (1944)

Smery:

  • symbolizmus - nadväzujú na I. Krasku
  • predst. J. Smrek, E. B. Lukáč, V. Beniak
  • davisti- DAV - L. Novomeský /poetizmus/
  • nadrealizmus - 30.-te roky - R. Fábry, V. Reisel, Žáry
  • prechodná generácia (realizmus) - M. Rázus, Š. Krčméry
  • katolícka moderna - R. Dilong, P. G. Hlbina, J. Haranta, P. Oliva, J. Silan, S. Veigl
ŠTEFAN KRČMÉRY (1892 Mošovce - 1855 BA)

  • nadväzoval na štúrovcov a Hviezdoslava, príroda, vlastenectvo
  • jeho poézia sa formovala v dotyku s liter. modernou a európskou symbolistickou poéziou
  • venoval sa nadosobným problémom, inšpiruje ho oravská príroda - útecha, ideál. Príroda ho púta schopnosťou obnovy, rytmom vzniku a zániku.
  • priblížil sa skôr k typu „vzdelaného“ (poeta doctus) ako „rodeného“ (poeta natus) básnika. Vlastenecké ladenie a humanistické myšlienkové posolstvo zakotvené v odkaze štúrovcov, to bola jeho ideovo-estetická a mravná náplň.
Keď sa sloboda rodila

  • vyslovil radosť z národného oslobodenia a tiež aj túžbu po príchode nových čias. - básnický dokument o dobe i autorovi.
Piesne a balady Prostá pieseň hôrna - v prírode vidí svojich predkov, cíti sa v nej mladý, chce sa sem vrátiť aj po smrti, sníva o lepšom usporiadaní sveta. - Na fraštáckom poli - motívy protitureckých a hurbanovských bojov (1848/49), boli tu popravení štúrovci - Holuby, Šulek - venované im. preklady Z cudzích sadov MARTIN RÁZUS (1888 - 1937)

  • patril do prechodnej generácie. Vplýval na neho symbolizmus a lit. moderna.
Z tichých a búrnych chvíľ

  • témou je túžba po aktivite, Prométeovská túžba - túžba urobiť niečo pre ľudí.
Prometeus - stotožňuje sa s antickým hrdinom, snaží sa vniesť svetlo do života ľudí svojou poéziou, ale za to sa nedočká odmeny, ale iba závisti, a preto autor nie je spokojný. To je vojna

  • reaguje na 1. sv. vojen, vyjadruje bolesť, utrpenie
Matka - matka zomiera v noci na stanici, keď márne vyčkávala na syna vracajúceho sa z vojny. poéma Stretnutie - básnická skladba bola napísaná krátko pred smrťou. Bilancuje svoj život, je rozhovor s matkou. Básnik si uvedomuje, že sa dostal tam, kde nepatril, cítil sa ako kameň v panskej záhrade, v závere verí v lepšiu budúcnosť. Ahasver, Stretnutie - uvedomil si vlastné ideové omyly EMIL BOLESLAV LUKÁČ (1900 Hodruša - 1979 BA)

  • teológia v BA, Paríži, Lipsku
  • učiteľ SLJ v BA
  • Národné noviny, tajomník spolku slov. spisovateľov
  • vychádzal zo symbolizmu

Dunaj a Seina

  • Dunaj mu symbolizuje domov, Seina - symbolizuje cudzinu (Paríž)
  • vychádzal z francúzskeho aj z domáceho symbolizmu.
  • protiklad domova a sveta, mesta a dediny, pričom dedina ako symbol rodného kraja splývala v jeho predstave s kladnými mravnými hodnotami, a na druhej strane mesto je mu symbolom nerestí a záporných spoločenských javov:
b. TAEDIUM URBIS (Hnus z mesta) - báseň symbolistická, nachádzame tu eufóniu - za sebou nasledujúce slová začínajú na rovnakú spoluhlásku „sláva, sprzna, slasť". - zovretá forma sonetu, veľa metafor, symbolov, ozdobných prívlastkov, medzi ktorými pôsobí kontrastne „mam a jed“ veľkomesta s predstavou čarokrásneho domova O láske neláskavej

  • intímna ľúbostná lyrika
  • láska v sebe skrýva aj nenávisť, očarenie i sklamanie, sladkosť i trpkosť.
Oxymoron - spojenie dvoch pomenovaní, ktoré sa navzájom vylučujú. zb. Križovatky

  • odklon od intímnej lyriky, viac problematika všenárodná, objavujú sa aj motívy smútku, bezvýchodiskovosti, ktoré pramenia z jeho predtuchy vypuknutia ďalšej svetovej vojny - založená na symboloch a alegórii
zb. Elixír - záujem o verejné problémy, básnik zvádzal zápas v sebe, napätie medzi potrebami tela a ducha, rozumu a citu, večného blúdenia svetom bez istôt a istotami domova: je to boj o vnútornú rovnováhu vo svete plnom rozporov. zb. Moloch, Bábel - protifašistické