Slovenčina pochádza z praslovančiny = bol to jednotný slovanskýjazyk ľudu, kt. žil na území medzi riekami Vislou a Dneprom Slováci používali praslovančinu do konca 8. storočia veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať protipolitickému a a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorýupevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmu ľudu preto Rastislav žiada byzantského cisára Michala III. o vierozvestcov v roku 863 prichádza Konštantín a Metod –poznali slovanské nárečie (okolie Solúna) priniesli prvé slovanské písmo – hlaholiku (z malých písmen gréckejabecedy) a zostavili prvý slovanský spisovný jazyk –staroslovienčinu snažili sa o to, aby sa staroslovienčina stala úradným i bohoslužobným jazykom to sa však nepáčilo franským kňazom, ktorí chceli získať nadvládu nadV. M. – oni uznávali len tri jazyky (hebrejčinu, gréčtinua latinčinu) obvinili ich pred pápežom z bohorúhačstva, a preto odišli r.867 do Ríma obhajovať staroslovienčinu ako spisovný i bohoslužobnýjazyk pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal meno Cyril – tu aj zomiera Metod bol vymenovaný za arcibiskupa a vracia sa späť na V. M., kdesa stal medzitým vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov Metoda uväznili – asi po 2 rokoch ho prepustili na zákrok pápeža Jána VIII. Metod opäť musel v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu – pápež schválil po jeho smrti (r. 885) bola zakázané slovanské bohoslužby – odchodkňazov do Bulharska, kde zostavili nové písmo – cyriliku (z veľkýchpísmen gréckej abecedy) staroslovienčina sa postupne vyrovnala gréčtine a latinčine vznikla prekladová a pôvodná literatúra prekladová lit. – prekladali rôzne náboženské knihy z latinčinya gréčtiny (misál – omšová kniha, evanjeliá – NZ, breviár –modlitebná kniha pre kňazov, žaltár – žalmy, spevník, Súdny zákonník) pôvodná lit. – diela písané v staroslovienčine (na území V. M. – najviac v Bulharsku)
KONŠTANTÍN – PROGLAS prvá slovanská báseň, používal tu biblické citáty predslov, predhovor k evanjeliu najstaršia pamiatka – z 9. storočia oslavuje vznik staroslovienskeho jazyka a poukazuje na význam knižnej vzdelanosti
METOD – preložil Starý zákon (okrem kníh Makabejských) a napísal niekoľko cirkevných spisov
Najvýznamnejšie veľkomoravské pamiatky:
Pochvala Cyrilovi Filozofovi Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda
MORAVSKO-PANÓNSKE LEGENDY
umelecká próza, hist. dokument; konkrétne fakty a udalosti jazyk. prostriedky: rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, biblické citáty, podobenstvá skladá sa z legiend: Život sv. Konštantína a Život sv. Metoda lit. historici sa domnievajú, že autori boli dvaja – rozdielny štýl, obsah Život sv. Konštantína legenda sa sústreďuje na Konštatínovu činnosť pred príchodom na V. M.,vykresľuje jeho povahu, štúdium, múdrosť, súcit s trpiacimi,náboženskú kultúrnu činnosť obhajuje bohoslužobný jazyk – staroslovienčinu proti trojjazyčníkom autor pravdepodobne žiak C a M – Kliment Život sv. Metoda kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový nezaoberá sa detstvom, pozornosť autor venuje jeho pôsobeniu na V. M.a najmä jeho obrane staroslovienskeho bohoslužobného jazyka dozvedáme sa tu o jeho smrti a pohrebe autor (žiak Gorazd) vykresľuje aj spoločenskú a politickú situáciu hoci je to legenda, niet v nej prvkov zázračnosti
Diela Metodových nasledovníkov žijúcich v Bulharsku:
O písmenách - z 10. storočia Život Maurov – bibliografická próza z 10. Storočia MAURUS - Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi hl. postavou je kajúcny hriešnik, ktorý sa stáva ideálom kresťan. života, čoraz viac zidealizovaný vedie asketický spôsob života (odriekanie pôžitkov) – z 11. storočia
do staroslovienčiny postupne prenikajú prvky západoslovanského jazyka po zániku V. M. v 10. storočí sa Slovensko stalo súčasťou Uhorska,ktoré založili maďarské kočovné kmene, ktoré sa usadiliv Zadunajsku – prebrali od nás kultúru, slovnú zásobui spoločenské hodnoty staroslovienčina sa používala len v hovorovej reči; dominovala latinčina a nemčina v latinčine boli písané legendy, kroniky (podávali správyo živote feudálneho Uhorska), exemplá, ktoré používali kňazi prisvojich kázňach vznikali svetské piesne, ktoré vytvorili potulní študenti, piesnežartovné, satirické, pijanské (študentská hymna Gaudeamus igitur =Radujme sa kým žijeme – z 13. storočia, v latinčine) z lit. písanej slov. češtinou sa zachovali len útržky ľúbostných piesní feudálna svetská lit. sa pestovala v domácom jazyku = mravoučná a zábavná próza, bájky, dobrodružné a šibalské príbehy
- 14. – 15. storočí čeština, do ktorej postupne prenikajú prvky:
v 18. storočí došlo k uzákoneniu prvej spisovnej slovenčiny – A.BERNOLÁK v roku 1787, základom západoslovenské nárečie pravopisnú sústavu vypracoval v diele Jazykovedno-kritickározprava o slovenských písmenách – vychádzaz foneticko-fonologických princípov úpravy: označovanie mäkkosti spoluhlások, podst. m. veľkým písmenom, používanie iba i a aj w vydal učebnicu slov. jazyka Gramatica slavica – prvá normotvorná gramatika slovenčiny Etymológia slovanských slov (príručka o tvorení slov odvodzovaním a skladaním) Slovár Slovenskí – Česko – Laťinsko – Ňemecko – Uherskí (slovníkové dielo, vyšlo v 6 zväzkoch v univerzitnej tlačiarniv Budíne 12 rokov po jeho smrti)
bernolákovčinu používali len slovenskí katolíci, evanjelici sa naďalej pridržiavali biblickej češtiny bol to základ, z ktorého vychádzal i Ľ. ŠTÚR, ktorý uzákonilv r. 1843 spis. slovenčinu – čo označil za „dovŕšeniea doplnenie“ Bernolákovho diela základom bolo stredoslovenské nárečie spor medzi Štúrom a Kollárom 1844 prvá kniha v štúrovej slovenčine 2. ročník Almanachu Nitra 1851 schôdzka významných národných buditeľov v Bratislave – riešenie problému jazyka 1852 problém vyriešený – Hodža a Hatala upravili štúrov pravopis 1875 sa najviac obohacuje slovná zásoba 1890 SAMO CZAMBEL ustaľuje pravopisné, hláskoslovné, tvaroslovnéa lexikálne nedôslednosti spisovnej slovenčiny – vydáva Slovenskýpravopis, Rukoväť spisovnej slovenčiny 1918 slovenčina štátnym jazykom dochádza k umelému približovaniu slovenčiny k češtine = idea čechoslovakizmu 1931 prvé Pravidlá slovenského pravopisu = poznamenané čechoslovakizmom 1940 nové Pravidlá slovenského pravopisu ovplyvnené ideou purizmu = odstrániť zo slovenčiny české slová po roku 1945 zmeny v hosp., politike, kultúre = nové výrazy 1953 Pravidlá slovenského pravopisu – upravujú písanie predpôn s- a z- vydávanie nových časopisov Kultúra slova, Slovenská reč vznik SAV s Jazykovedným ústavom (teraz Ľ. Štúra) –vychádza Slovník slov. jazyka (6 zväzkov) vznik FFUK – vzniká tam nový odbor staroslovienčiny a odbor dejiny slovenčiny spisovná slovenčina je spätá i s nespis. útvarmi: nárečia (nemajú celonár. platnosť), sleng. slová
slovenský národný jazyk má:
1)celonárodnú podobu:
a)spisovná b)štandardná – málo nárečí c)subštandardná – viac nárečí 2)krajovú podobu = nárečia vo vydavateľstve SAV vyšlo 10 vydaní Pravidiel slovenského pravopisu slovná zásoba sa pomaly internacionalizuje od roku 1971 – 91 nevyšli žiadne Pravidlá SP v roku 1991 nové Pravidlá SP (zrušené výnimky v rytmickomkrátení; ulice, námestia, sady, parky, kostoly veľkým písmenom; nie jebodka za nadpisom a dátumom; úprava v písaní čiarok;príslovky spôsobu a času môžeme písať oddelene i spolu) od 90-tych rokov pribúda do slovnej zásoby veľa slov z angličtiny,hoci v slovenčine máme na mnohé slová zodpovedajúce slovenskéslová, napr. pub – krčma, O. K. – dobre predtým preberanie slov z latinčiny, nemčiny a francúzštiny (nie však v takej miere)