Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne

Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:

  • 1. skupina, ktorá pokračovala v lit. smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
  • 2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
  • Mihálik, Rúfus, Válek
  • Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
  • Buzássy, Moravčík, Stražay
JÁN KOSTRA (1910 Štiavnička-1975 BA)

  • G ZA, architektúra AA
  • žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
  • výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
  • básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá. Najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol. a politické problémy
  • lexicky najjednoduchší  najčítanejší

I. - časové rozlíšenie

  • 1. zb. Hniezda (1937) - vplyv poetizmu a symbolizmu
  • nepokračoval v sociálnej problematike (publikované v časopisoch), do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
zb. Moja rodná (1939) (rozbor z čítanky)

  • Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach subjektu básní sa opiera o historicky konkrétny základ. - ČS ohrozené nemeckým nacizmom.
  • lyrické vyznanie lásky „vernej hrude kamenistej“, domovu dáva vlastnosti ženy: „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, šatôčku vyšívala v pokornej pýche svojej panenskej, ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály milencových úst.“
  • opisuje chudobné Slovensko, dáva mu kontrastné vlastnosti: „pastierka jahniat najbelších ... práčka podkasaná, ... ty bosá kráľovná moja ... svätica slnkom opálená.“
  • hovorí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť, odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vrátia
poéma Ave Eva - prepracoval sa v nej od estetického k etickému hodnoteniu ženy. Je to báseň erotická, ale jej význam a hodnota sa nevyčerpáva.

  • „etický vzťah k žene, súcit s jej osudom práve uprostred hrôz desivej vojny, no nadovšetko objektívna a spoločenská platnosť ženského života, inšpirácia ženskou krásou, panenstvom a materstvom v ľudskej kultúre.

II. zb. Javorový list (1948) - na základe vlastných skúseností konfrontoval súčasnosť s minulosťou a odsúdil vyčíňanie fašistov za 2. vojny, konfrontácia života v západných a východných krajinách - napísaná voľným veršom zb. Každý deň - výsledok hlbokého zamýšľania sa nad medziľudskými vzťahmi.

Vo svojej poézii Kostra nikdy nestratil zreteľ na človeka, ktorý sa tu realizoval cez závažné citové, myšlienkové a morálne hodnoty. Takého človeka má Kostra na mysli aj v posledných zbierkach, s ním sa spája posolstvo ľudskosti, oň opiera svoju vieru ako sa to odráža aj v básni Každý deň stretnúť človeka. zb. Šípky a slnečnice (1960) zb. Ozubený čas, Puknutá váza, Presila smútku - atmosféra vojny, strata istoty Len raz - autobiografické dielo, zamýšľa sa nad poslaním poézie