Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov (Prechodná generácia)
Ľudovít Kubáni (1830 - 69)
- narodil sa rod. učiteľa
- štúdiá: Levoča (styk so štúrovcami, značný vplyv na formovanie jeho života)
- člen Jednoty mládeže slovenskej, autor rukou písaného časopisu „Hodiny zábavy"
- básnik, prozaik, prekladateľ, kritik, žurnalista žil v biede => jeho poézia je osobnou spoveďou o trpkom živote a národnej biede
- vytv. si vlastný polit. program s orientáciou na str. Nová škola
- v pôdoryse jeho tvorby sú interpretované pojmy národ, slavanstvo, kresťanstvo a človečenstvo
- poézia:
- nepodliehal romantickej tradícií
- básne: Dumky I., II., III., IV., Anjel Drhuň, Šťastie
- Radziwilovna, kráľovná poľská (1869) - epos, poľské dejiny 16. st.
- dráma:
- Traja sokoli - dramat. skladba, kt. je odrazom revolučných udalostí meruôsmeho roku, päťdejstvová dráma, v kt. vystupujú hist. postavy (J. Francisci-Rimanský Rimavský ako Rimavín, Š. M. Daxner ako Marko Tisovský), dejovú líniu rozvíja na princípe konfrontácie štúrovským ideálov s programom revolúcie
- próza:
- pre poviedkovú tvorbu si vyberal žartovné i tragikomické príbehy zo súčasného života
- motív: konflikt ideálu a každodennej skutočnosti; hrdina: človek, kt. zovšeobecňuje vš. ľudské vlastnosti - ústia až do karikatúry; romantický rozpor: slobodná vôľa x skutočnosť
- Hlad a láska, Pseudo-Zamojski
Mendík (1860)
- (mendík = pomocník v domácnosti)
- línie: 1. opis Mendíka 2. romantický konflikt lásky
- hl. hrdina: 7 r. chlapec, sirota
- Šípitovu dcéru Sidóniu (16 r.) miluje evanj. kaplán Trnovský, no ona si má vziať Volovca
- Volovec - starý, bohatý, snaží sa hovoriť latinsky, no nedarí sa mu to a zosmiešňuje sa tým
- mendík bol zatvorený v chlieve a videl krádež prasiat, zlodejom bol Volovec
- Volovca zatvoria, Sidónia si vezme Trnovského a zaplatia mendíkovi štúdiá
- romanticko-realistická poviedka: realistické - vytrestanie Volovca a Šípika, romantické - Sidónia a Trnovský
Valgatha (1872)
- historický román
- je nedokončený, vychádza po jeho smrti
- z čias husitských bratríkov na Slovensku v 15. st.
- boj Jiskrovcov proti Hunyadyho uhorskému vojsku
- bojujú, hoci obom stranám hrozí nebezpečenstvo od Habsburgovcov a Turkov = zbytočnosť boja
- vystupujú reálne hist.
postavy
- Valgatha - rytier, veliteľ Jiskrovej pevnosti Drienčany
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824 - 1908)
- nar. sa v Banskej Bystrici v rod. banského úradníka
- neštudoval v kruhu štúrovskej mládeže, nepodliehal vplyvu štúrovcov
- reálna zmýšľajúci človek - lekár, záujem o prír. vedy
- vplyv na jeho tvorbu: revolúcia 1848/9, cestovanie, priame zážitky
- prozaik
- cestopisná próza:
- formu cestopisu neskôr použil na filozofovanie, humor, narážky na domáce spoločenské problémy
- vlastné príhody a dojmy, prehľad dejín a umeleckých pamiatok jednotlivých miest
- žartovné príbehy, opisy prírody s presným botanickým výkladom
- uverejňoval aj v časopise Černokňažník, v Slovenských pohľadoch a Národných novinách, neskôr -> dielo:
- Vlastný životopis - bohatý na fakty, postavy, deje a udalosti doby, v kt. žil
Lipovianska maša (1874)
- rozprávka zo života ľudu slovenského
- novela
- jeho prvý pokus o širšie koncipovanú prózu
- zákl. príbeh je značne romantický, no niekt. črty realistické
- postavy: Anička Dymáková( vnučka majiteľa huty), Dymák, Janko Dubec, uhlomerač Ravasy (intrigán, maďarón, vrah)
- Uhlomerač Ravasy chce zabiť Janka, napíli most. Mŕtvy je poštár a má v hrudi zabodnutú Jankovu dýku. Janko zachráni Dymáka pred medveďmi a ten mu sľúbi Aničku, o nájdu poštára a obvinenie padá na Janka. Ravasy spadne do pasce a priznáva, že on zabil poštára. Janko si berie Aničku a Ravasy zomiera.
- realistické prvky: opis prírody, opis poľovačky na medvede, život poľovníkov a lesných robotníkov
Jonáš Záborský (1812 - 76)
- nar. sa v Záborí pri Martine
- prežil život plný utrpenia, sklamania a krutého rozčarovania
- štúdium: gymnázium v Kežmarku, teológia v Prešove, Halle
- evanjelický farár
- do lit. sa zapísal s ódou Na Slovaků, kt. vzbudila pozornosť Štúra, čoskoro však došlo medzi nimi k roztržke (tvrdil, že cez lit. treba najprv získať duchovenstvo a zemianstvo a až potom pospolitú masu, čo sa nezhodovalo s názormi Štúra; nesúhlasí tiež s uzákonením slovenčiny ako spis.
jazyka a s jeho protifeudálnymi názormi)
- farár v Rankovciach, fara vyhorela, dostal sa do ťažkého duševného a sociálneho rozpoloženia
- konvertuje - stáva sa z neho katolícky kňaz na nem. fare v Košiciach
- odtiaľ odchádza do Viedne, kde pôsobí ako redaktor slovenských novín - cenzúra, maďarizácia => návrat na Slovensko, fara v Ľupčanoch (tu aj zomiera)
o zbierka Žehry - staroslovienčina, pridržiaval sa časomiery a klasicistických foriem => narazil na odpor a utrpel prehru o bájky - na zákl. kontrastu medzi životom ľudí a zvierat sa vyrovnáva s ? slobody, sociálnej nerovnosti, útlaku
- galéria ženských postáv - poviedky Mrzutá, Frndolína, Jurát
Vstúpenie Krista do raja
- náboženský epos, hrdinská báseň
- najrozsiahlejšie a najvýznam. básnické dielo
- v časomiere
- na zákl. biblickej a ľudovej mytológie, strieda sa s víziami pokroku
Najdúch (1867)
- veselohra
- Nezodpovedný mladý zeman Gejza Kobozy privedie do iného stavu dievča a to položí dieťa pred Gejzove dvere. Ľudia ho berú v nádeji majetku a potom sa ho zbavia. Vychová ho Gejza.
- satira o morálnom úpadku zemianstva
Panslavistický farár
- autobiograf. dielo
- hl. postav: Žarnovič
- Bachov absolutizmus, farár študoval vo Viedni, národovec, poslali ho na odľahlú faru
- Žarnovič - človek plný ideálov a nádejí, stretáva sa s podlosťou, konflikt s okolím (chceli sa ho zbaviť), kritika pokrytectva sedliakov, rozpory s cirkvou a rozpor so Židom; vzdelanec, kt. sa snaží pomáhať zaostalému ľudu, no jeho snaha bez odozvy
Faustiáda
- fantastická hrdinská báseň
- satira na uhorské pomery 50-tych a 60-tych rokov
- Doktor Faust sa vyberie do Kocúrkova, predtým nebo, očistec, peklo
- zastavenie v nebi - satira na utláčateľskú vládu
- zastavenie v očistci, pekle - nepriatelia slovanstva, zradcovia
- dostáva sa do Kocúrkova
- prišiel poraziť obra Puchora - vyžierať a strašič kraja zahnojenými chlievmi (symbol utláčateľského Bachovho absolutizmu)
- Faust ho oslepuje, oslobodzuje stádo z chlievov, obor Puchor od zlosti skamenie
- satira na sociálne a polit. pomery v Uhorsku
Dva dni v Chujave (1873)
- rozsiahla próza, poviedka
- 2 časti: Deň škaredý a Deň pekný
- dej sa odohráva v Chujave
- Deň škaredý:
- všetci boli alkoholici
- dej sa odohráva v krčme, v richtárovom dome, vonku
- kritizuje Chujavu so vš. nešvármi
- 1. zemianstvo
- hráč, márnotratník, úpadok (ekonom. aj hosp.)
- rozpredáva svoj majetok, vykorisťuje sedliakov
- nedodržiava zákony
2.inteligencia a) promaďarská Pán s veľkým nosom
- skrachovaná šľachta
- nevedel po maďarsky, ale presadzoval ju
- kryl rozbroje
- hmotne orientovaný
- servilný, podlízavý zradca
- Koreň = znak stability
- bojí sa o sv. miesto
- servilný, podvoľuje sa vrchnosti, je od nej finančne závislý
- ústupčivý, úslužný
3. Židia
- podporovali alkoholizmu, okrádali Slovákov, oslabovali ekonomiku
- 4. sedliaci
- ohovárali ostatných, hrali karty
- Deň pekný
- zmeny: ekonom., vo vedení
- odohráva sa na oslave farára Rastica
- => výchova, vzdelanie - škola, škôlka, nedeľná škola (pre dospelých), knižnica (časopisy)
Ján Palárik (1822 - 70)
- dôležitý dramatik (politik, publicista, redaktor, vydavateľ, organizátor školstva)
- nar. sa v Rakovej pri Kysuciach v rod. učiteľa
- štúdiá: teológia v BA, Ostrihome, Trnave, Kežmarku…
- počas štúdií sa zoznámil s franc. a nem. dramatickou tvorbou
- racionálne a liberálne názory
- redigoval časopis Cyril a Metod (uverejňoval sv. články) - kritizoval tu cikr. organizácie a ich nedemokrat. charakter, vyslovil myšlienku voľby cirk. funkcionárov
- kvôli jeho radikálnym názorom mu bolo zakázané časopis redigovať
- preložený na nem. faru do Pešti
- sv. dramat. tvorbu uverejňoval v almanachoch Concordia a Lipa
- vo sv. tvorbe reaguje na situáciu v národnom živote
- jeho drámy - "komédie omylov", nielen na pobavenie, no najmä na poučenie
- komika: motív dvojníctva - zámena postáv (preoblečením) => nedorozumenie; slovné skomoleniny
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862)
- obžinky - oslava po skončení žatvy
- 1. úvod (expozícia)
- hl.postava: grófka Eliza Hrabovská - vzdelaná, milá
- jej spoločníčka: Miluša Oriešková (jej otec: učiteľ Orieška)
- rozprávali sa spolupo slovensky
- 2. - prichádza gróf Ľudovít Kostrovický, kt. je zasnúbený s grófkou; je maďarón
- spolu s ním prichádza jeho priateľ Rohoň
- rozprávali sa po maďarsky
- grófka sa premení s Milušou, gróf sa premení s Rohoňom
- návšteva grófa, Oriešková predstavujúca grófku sa zamiluje do Rohoňa, kt. predstavuje grófa
- 3. - neskôr prichádza učiteľ Orieška, Rohoň ho popýta o Milušinu ruku (zámena už vyšla najavo)
- prichádza otec grófa, kt. je nešťastný, že jeho syn sa zamiloval do prostej dievčiny (v skutočnosti grófka), gróf musí požiadať o ruku Milušu
- 4. na záver vysvetlenie, happyend
- autor chcel poukázať na zmierenie medzi jednotlivými stavmi (inteligencia, prostý ľud) a zmierenie medzi jednotlivými národmi (Slováci, Maďari).