Odraz spoločenských procesov po roku 1945 v slovenskej próze
fázy:
- 1. Doznievanie starších tendencií z medzivojnového obdobia - naturizmus
- Švantner - Život bez konca
- Hečko - Červené víno
- zrastenosť jednotlivca s pôdou, život naplnený vierou v Boha
- 2. socialistický realizmus
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev (Tranoscius), likvidácia časopisov (Elán, Tvorba) centrálne riadenie literatúry, umelecká úroveň klesá
- zanikajú rozdiely medzi autormi, pretože všetci píšu univerzálnou metódou v rámci ohraničeného okruhu tém (industrializovaná literatúra - budovateľské úspechy, združstevňovanie, spriemyselňovanie), mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, odkláňajú sa od doterajšieho pôsobenia
- „odmäk“ - 1954 Sklený vrch (Bednár), odhalenie kultu osobnosti (1956) - výraznejšia zmena nastala až začiatkom 60-tych rokov. Reformný pohyb príslušníkov tzv. strednej generácie (Mináč, Mňačko, (Karvaš)) len postupne prechádzal do takého tvorivého štádia, v ktorom už nešlo len o kritiku jednotlivostí, ale o kritiku spol. a politického systému
3. 1954 - 1964
- vychádza Mináčova Generácia, Tatarkove Rozhovory bez konca, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú... Vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária. Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohybu Mňačko (Oneskorené reportáže). V tomto čase sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu, na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov, čomu dovtedy bránil princíp jednotného socialistického „frontu“ literatúry.
- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
- Bartolomej Slzička prišiel študovať do Paríža, sprevádza ho Daniela, nakoniec mu vyzná lásku - láska k žene
- Bartolomej Boleráz - rozum a názory versus súhlas, pokrytectvo
- poľnohospodárska škola KE
- obdobie 1945 - 1948 - združstevňovanie
- medziľudské vzťahy prispôsoboval ideológii
- vrchol socialistického realizmu
- jednoznačný sociálny kľúč - za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti bohatí roľníci
- socializmus ako historická nevyhnutnosť
VIĎ 24
LADISLAV MŇAČKO (1919 Valašské Klobouky - 1994 BA)
- SNP - koncentrák
- reportér v Pravde
- 1968 emigroval do Rakúska
Ako chutí moc (čiták)
- politický pamflet, život funkcionára od SNP až po smrť
- kľúčový princíp: Galovič = Bacílek, Mŕtvy = predseda NR SR Stredchaj
- autobiografické črty, motív viny:
- partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch.
- ukrajinský front, SNP, štátne funkcie
- nie profesionálny spisovateľ
Námestie svätej Alžbety (čiták)
- príbeh dvoch mladých ľudí (Igor a Eva) počas slovenského štátu
- podoba s Peter a Lucia (Rolland) a Rómio, Júlia a tma (Otčenášek)
Mŕtvi nespievajú
- nedokončená trilógia
- dve línie deja: východný front - domov
- hlavní hrdinovia sú priatelia cestár Lukan a učiteľ Kľak. Syn učiteľa Kľaka, keď zmaturoval, chcel skúsiť ľahký život odchádza na vojnu - dôstojník. Je tam aj Lukanov syn, s ktorým sa priatelia. Až tu si uvedomujú nezmyselnosť vojny, kľak začína piť, ale ani to ho pred vojnou nezachráni. Pýta sa, prečo vlastne Slováci bojujú proti ZSSR. Poručík Kľak sa dostáva do konfliktu s nadporučíkom Haičom, uvedomelým fašistom. Vojaci sa rozhodnú, že nebudú viac bojovať a idú domov. Kľako sa postaví na ich čelo, bojujú proti Nemcom.
- 2. línia - Kľako, Lukan a stranícky pracovník Driňa organizujú ilegálnu činnosť. Kľak je ideový vodca dediny.
- autor v tomto diele podáva drastický obraz slovenského štátu, zaoberá sa aj židovskou otázkou
- čakanie na obrat vo vojne, jednota slov. vojakov, postupne prichádzajú na to, že obhajujú cudzie záujmy.