Objavila sa literatúre koncom 20. rokov 20-teho storočia bola manifestom ľudskosti v odľudštenej dobe, autori zámerne nepísali, kedy sa odohráva dej, a tým naznačili nesúhlas s fašizmom, s vojnou dej sa odohráva v dedinskom prostredí postavy sa delili na kladné a záporné, na skutočné a rozprávkové vždy vystupovali dvaja muži a jedna žena, hlavnou témou bola láska, muži bojovali o lásku ženy, kto pri prekonávaní prekážok mal lepší charakter, túto lásku ženy si získal víťazilo dobro nad zlom, autorov nezaujímal dej, ale psychika postáv diela boli ovplyvnené ľudovou rozprávkou, druhová forma = novela postavy späté s prírodou, predstavitelia: Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner
Ľudo Ondrejov
je autorom zbierky Martin Nociar Jakubovie, podtitulom tohto diela je Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti autor životnú istotu nielen vo vlastnom živote, ale i v tomto diele nachádza v prírode, na dedine, v práci drevorubača a pastiera príroda je symbolom slobody, voľnosti, ľudí, oslobodzuje človeka z konvencií napísal aj trilógiu Slnko vystúpilo nad hory
- 1. diel – Zbojnícka mladosť
- v románe niet pesimistických nálad, človek a príroda tvoria jednotu, dej sa odohráva v pastierskom svete, kde vládne priateľstvo, láska, odvaha, krása, duševná sila a zdravie
- 2. diel – Jerguš Lapin
- 3. diel – Na zemi sú tvoje hviezdy
Jerguš – mal rád dobrodružstvo, mal rád pocit slobody, ak sa voči niekomu previnil, trápilo ho to, ale i tak sa nevzdal dobrodružstiev, realitu nahrádzal fantáziou. Túlal sa krajinou, mal radšej prírodu ako ľudí, ľudia mu prinášajú iba bolesť. Pripomína postavy z romantizmu, je to postava neobyčajne hrdá.
Dobroslav Chrobák
je autorom novely
Drak sa vracia opisuje vzťahy dvoch mužov a jednej ženy (Drak, Š. Jariabek, Eva Hajnákovie) novela má prvky rozprávky (drak, sudičky) dej novely rozpráva Eva – jej svedomie sú sudičky a ježibaby novela začína retrospektívou – od konca, Eva už ako stará matka rozpráva svoj životný príbeh začína sa tak, že Lepiš Madlušovie nájde na ceste chlapca – dá mu meno Martin, dedinu však od tej chvíle stíha pohroma za pohromou, veria, že to na nich uvalil Martin a tak ho volajú Drak po čase nájdu mŕtveho Lepiša, dedina aj z tohto podozrieva Draka, keď dedinu postihne sucho, rozchýri sa, že Drak má plné vrecia múky, ale vo vreciach bola len hrnčiarska hlina, dobijú Draka na smrť, zachráni ho Eva, kt. sa čoraz viac citovo viaže na Draka, ale on jej city neopätuje Eva sa oň starala, napriek tomu, že na ňu dedina zanevrela, keď sa Drak uzdravil, odišiel od nej bez rozlúčky Eva čakala, že sa vráti, medzitým sa narodil jeho syn, žila len pre Draka, bola citovo otupená, preto po dvoch rokoch sa vydala za Šimona, ale nemilovala ho, žila len s veľkou námahou, prežila len vďaka myšlienkam na Draka, ale on ju nemiloval keď sa vrátil, pochybovala, či to bolo len kvôli nej ona i on sa po rokoch zmenili, už vtedy jej nedokázal povedať pravdu do očí Eva, ktorá sa naučila tupej bezcitnosti, po príchode Draka nachádza mier a pokoj, rozhodla sa, že sa nevráti K Drakovi, ale zostane pri Šimonovi, on ju mal rád, bol citlivý, vnímavý, rád sníval Drak chce získať dôveru dediny – previedol stádo oviec, s ním ide aj Šimon, ale s úmyslom, že ho zabije, neskôr si o ňom poopraví mienku, a rozhodne sa, že ho nezabije (jeho žena - Poľka)
Margita Figuli
Tri gaštanové kone kľúčovými postavami sú opäť dvaja muži – Peter a Jano Zápotočný a žena – Magdaléna Maliariková Peter je rozprávačom deja a patrí ku kladným postavám, dáva čitateľovi nahliadnuť do svojho srdca, dej sa odohráva v Turci Peter mal Magdalénu rád, nemohol bez nej žiť, potreboval ju, Magdalénu chápal ako svoju súčasť, nie ako svoj majetok bol ňou skoro posadnutý, videl ju všade okolo seba, v prírode, vo všetkom, dal jej svoje srdce, bol ochotný bojovať o ňu, bola preň niečo anjelsky čisté, niečo, čoho sa bál dotknúť, aby sa to nerozplynulo niekedy sa pri nej cítil v rozpakoch a bezradný, robil vždy to, čo si myslel, že by chcela Magdaléna, dokázal by pre ňu obetovať aj túto lásku, len aby mohla byť Magdaléna šťastná ich láska však mala prekážky, jeho sokom sa stal Jano Zápotočný - bohatý, nevidel nič len seba a svoj majetok, Magdalénu mal rád asi tak ako svoj dobytok, ako svoj majetok, bol sukničkár, podvádzal ju, bol dobrodruhom v zlom zmysle slova, Magdalénu počas ich manželstva trýznil nielen fyzicky, ale i psychicky Peter odišiel do hôr, aby postavil dom a mal kam priviesť Magdalénu, na znak toho, že splnil sľub, sa má vrátiť na troch gaštanových koňoch všetko splní a vracia sa, Magdaléna je však ženou iného, jej život takmer končí tragicky, ale kone nakoniec udupú jej muža, stráni sa Petra, pretože nedodržala sľub, že mu bude verná, je smutná z toho, že sa nedokázala vzoprieť matkinej vôli, ale nakoniec si ju Peter získa späť
František Švantner
Nevesta hôľ dej novely rozpráva 1 z hlavných postáv – horár, kt. sa vracia zo štúdií domov, aby sa stretol s dávnou láskou Zunou do Prietržiny v dedine ho upozorňovali, že Zuna sa veľmi zmenila, ale i tak sa s ňou chcel stretnúť dozvedel sa, že Zuna sa má vydať za krčmára Weinholda krátko pred svadbou však Zuna zmizne, nik nevie kam, preto sa ju pred svadbou vyberú hľadať, medzi nimi i horár s Tavom (záhadná, tajomná až démonická postava) Zunu napokon nájde horár na holi vo vášnivom objatí s neznámym človekom, kt. autor volá On a od náruživosti Zuna Jemu prehryzne hrdlo a utečie do hôľ, pretože bola ich nevestou hole si ju vychovali, tak si ju aj vzali, najkrajšie a najobšírnejšie sú tu opisy prírody príroda najväčšmi zasahuje do charakteru Zuny zvláštna, tajomná hlavná postava – Zuna – je nevyspytateľná, nespútaná, doménou jej života bola sloboda, voľnosť, sloboda po citovej stránke, ale aj duchovnej nikto jej nemohol vnútiť svoju vôľu, robila vždy, čo chcela, bola sebavedomá, dráždivá a zmyselná, čistá krásy Zuny sú vykreslené cez krásy prírody, jej fyzická krása očarúva hlavného hrdinu i ostatných mužov, Zuna im však nikdy nebude patriť, tak ako im nepatrí prírody autor tu poukazuje na smrteľnosť človeka a vyzdvihuje nesmrteľnosť prírody, jej silu