Ľudmila Riznerová-Podjavorinská sa svojím dielom radí v dejinách slovenskej literatúry do dvoch oblastí a súčasne do dvoch vývinových období. Do roku 1918 na rozhraní medzi realizmom a modernou jej dielo prevažne súvisí s tvorbou pre dospelých, po národnom oslobodení s vývinom intencionálnej literatúry pre deti.
<h4>V literatúre pre deti skoloňovala všetky 3 literárne rody</h4> Epiku, lyriku, dramatické útvary. Dala si určité ciele v detskej literatúre. Naučiť deti správnej spisovnej slovenčine - didaktický moment. Nechápe svojho čitateľa ako objekt, ale ako subjekt /do textu kóduje jeho záujmy./. Na začiatku 30 -tych rokov sa uzatvára prozaická tvorba Ľ. Podjavorinskej zbierkou rozprávok ČAROVNÉ SKIELKA /1931/ a románom BARÁNOK BOŽÍ /1932/. Využíva niektoré prvky a postupy ľudovej rozprávky. <h4>Poézia Podjavorinskej pre deti</h4> 1908-1909 uverejnila pod pseudonymom Teta Ľudmila prvé verše v časopise Zornička. Je to obdobie už jej umeleckého vyvrcholenia v oblasti tvorby pre dospelých. <h4>Poéziu delíme do viacerých okruhov</h4> 1. vlastenecká poézia pre deti V roku 1909 s touto tematikou uverejnila báseň ORÁČ.Vyjadruje v nej bezhraničnosť vykorisťovania a útrap slovenského ľudu. BABIČKIN KOLOVRÁTOK - ide o obraz určitých stránok našej národnej psychiky. Spája obraz babičky s čarom ľudových rozprávok. Typická je báseň ŠKOVRÁNOK - je spojený so životom národa. Vtáčik vyletí z hniezda a letí k slnku a pri tomto lete spieva pieseň, ktorá sa mení na zlatú rozprávku.
- 2. verše o deťoch. Je to najväčší okruh.
Podjavorinská povýšila básnickú tvorbu pre deti na umenie a posunula je k centru tvorivých záujmov celonárodnej literatúry.