JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874 Tajov (BB) - 1940 Blava)

  • robotnícka rodina, detstvo prežil u starých rodičov
  • bankový úradník
  • legionár v Rusku
  • jednoduchý jazyk
  • patrí k vrcholným autorom druhej vlny sloven. realizmu

Jeho tvorba sa rozvíjala súbežne s tvorbou Ferka Urbánka (Škriatok, Rozmajrín, Pani richtárka) a Jozefa Hollého (Kubo, Geľo Sebechlebský).

  • štvordejstvová veselohra: ŽENSKÝ ZÁKON - ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie.
  • konflikt hry je motivovaný sociálne, ale závažnú mieru na jeho rozvedení majú rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv. Na deji sú zainteresované všetky postavy hry.
  • Miško Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a klebetníc a Dora. Miško dá pred odchodom na vojenčinu Aničke sľub, že po vojne si ju zoberie za ženu. Keď sa však začne hovoriť o tom, kde budú mladí žiť, nastane zvada - každá matka ich chce mať u seba. Kým je M. na vojne, obe matky sa hnevajú, aj vďaka klebetám Dory. Mišova mať sa dozvedá, že richtárovci by chceli jej syna za zaťa, to sa jej páči a Dora ju v tom podporuje. Miškov otec podporujee mladých, utešuje aničku. Nakoniec zvíťazí láska oboch. Všetci sú šťastní, najviac Miškov otec, ktorý si stále prial, aby zdravý rozum zvíťazil nad mocou klebiet a ženskeého hnevu.
dráma: NOVÝ ŽIVOT - rozvíja v nej tragický príbeh richtárovej rodiny Jahodovcov. Tajovský v hre ostro odsúdil túžbu dedinského človeka po popanštení i ľudské sebectvo a chamtivosť. V porovnaní s predchádzajúcou hrou sa táto hra rozvíja v pochmúrno-tragickom tóne. I postavy prechádzajú silným vnútorným zápasom, prežívajú bolestné rozpory a ťažko si vykupujú „mravné obrodenie“, vnútorný pokoj i stratené šťastie. štvordielna hra: STATKY - ZMATKY - Tajovský tu ukázal ako majetok opantal celé myslenie i konanie starého skupáňa Palčíka a jeho ženy Mary. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach. Tajovského hra Statky-zmätky má výrazný kriticko-realistický charakter a predstavuje jedno z vrcholných diel v slovenskej predprevratovej literatúre. DEJ: Palčík s Marou navrhnú Žofke a Ľavkovi (rodičom Ďurka), či by nepristali na Zuzku Kamenskú. Ľavkovci súhlasia, aj kvôli majetku, ktorí majú mladým Palčíkovci prenechať. Keď príde Ďurko, pristane aj on. Zuzka po váhaní pristane tiež. Ďurko má ale rád Betu, za ktorou chodí aj po svadbe. Zuzka mu to vyčíta, a nakoniec odchádza od neho domov. Ďurko sa ožení po druhý krát - s Betou, ktorá príde bývať k Palčíkovcom namiesto Zuzky. Palčík na nich nechce nič prepísať, lebo že sa zle starajú o majetok. Túžba po majetku rozloží aj vzťah Ďurka a Bety, takže aj tá ho opúšťa. Ďurko sa snaží vrátiť k Zuzke, a svojmu synovi, no tá poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne. jednoaktovka: V SLUŽBE - základný konflikt hry vyrastá z vystupňovaného triedneho rozporu medzi bohatým gazdom Štefanom a jeho sluhom Janom.

  • hra predstavuje ideový vrchol v Tajovského tvorbe. Autor v nej zobrazil spoločenské podmienky, v ktorých dozrievalo triedne vedomie sproletarizovaných más o nevyhnutnosti organizovaného boja proti utláčateľom.
Jano: „Ale počkaj, my sa tiež pozbierame. A keď sa vy, gazdovia, zbíjate do hŕbky, budeme sa aj my, robotníci.“

  • Janov odpor je skôr živelný, nepozná iné východisko, ako utlmiť svoj hnev, ako v alkohole, poddá sa gazdovi

POPREVRATOVÉ DRAMATICKÉ PRÁCE:

hra SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA - tu zobrazuje udalosti a osudy hrdinov z revolučných rokov 1848-49 - oslavuje hrdinských bojovníkov hra BLÚZNIVCI - stvárňuje tu tragický osud notára Messerschmidta, otvorene kritizujúceho prázdne vlastenčenie a plané národovectvo.

Základný konflikt jeho prozaických i dramatických prác vyrastá z neprekonateľného rozporu medzi túžbou prostých ľudí po šťastnejšom živote a krutým vykorisťovateľským buržoáznym systémom. Rozvíja realizmus Kukučína a obohacuje ho o nové sociálne skutočnosti, zaujíma kritické a protestné stanovisko voči zobrazovaným javom. JONÁŠ ZÁBORSKÝ (1812 - 1876)

  • reagoval vo svojich prózach na všetky podstatné krízové javy porevolučného obdobia.

poviedka: DVA DNI V CHUJAVE - skladá sa z 2 častí:

a) DEŇ ŠKAREDÝ - je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo b) DEŇ PEKNÝ - Kým v prvej časti položil dôraz na sociálnu kritiku, v druhej časti sa snažil nájsť aj isté východisko z nepriaznivého sociálneho a duchovného položenia slovenského ľudu. Autor tu ľud vykreslil s jeho hrubými mravmi a pijanstvom. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľudom. Vykorisťovateľov predstavuje statkár Kobzay, ktorý sa k ľudu správa panovačné a urážlivo. Satira poviedky je založená na vyjadrovaní hlavných postáv a na situáciách. Záujem o históriu priviedol Záborského k tvorbe historických tragédií a drám. Svojimi historickými hrami chcel J. Záborský vyvrátiť falošné romantické predstavy maďarských historikov, dejinný vývin v Uhorsku sa snažil zobrazovať verne, rešpektujúc pritom slovenské hľadisko.

Tematicky sa Zábor. drámy rozčleňujú do 3 väčších cyklov:

  • 1. cyklus - tvoria drámy z dejín Veľkomoravskej ríše a dejín slovensko-uhorských
  • 2. cyklus - -"- drámy čerpajúce námety z dejín srbsko-uhorských
  • 3. cyklus - -"- 9 drám z čias vzbúr v Rusku
Okrem toho vytvoril Záborský ešte viacero veselohier a frašiek. Z nich je umelecky najhodnotnejšia 5-dejstvová veselohra: NAJDÚCH.

  • zobrazuje tu komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou Je to satira na sloven. zemianstvo. Statkár Kobozy utráca majetok a jediné východisko vidí v bohatej neveste. Jeho syn Gejza sa vyznačuje nadutosťou a hlúposťou. Predstavuje mravný úpadok zemianstva. Pokrok predstavuje Jablonkay. Záborského postavy sú zosmiešnené, často zveličené, alebo zjednodušené.
Východiská konfliktov Chalupka - proti odnárodňovaniu Záborský - negatív. str. zem. Palárik - spolunažívanie národov Tajovský - majetok, peniaze