žil a pôsobil v rokoch 1842 – 76 pochádza z chudobnej zemianskej rodiny po ukončení teologických štúdii pôsobil krátky čas ako farár, neskôr si dochádza doplniť vzdelanie do Halle, kde sa osobne stretáva s Ľ.Š dostáva sa s ním do sporu, pretože nesúhlasil z jeho protifeudálnymi názormi ani z jeho koncepciou slovenčiny v diele Jana Kollára Hlasové.. vystupuje ostro proti Štúrovej slovenčine celý život žil v ťažkom sociálnom položení sklamaný Bachovým absolutizmom sa utiahol do úzadia a venoval sa literárnej činnosti pretože často sa ocitol vo finančnej tiesni, očakával pomoc od cirkvi, štátu, ale nikto mu nepomohol preto bol veľmi zatrpknutý, čo našlo odozvu aj v jeho diele po celý život žil vo rozpore zo všetkými literárnu činnosti začal poéziu, ktorá sa niesla v duchu klasiciczmu l básnická zbierka sa nazývala Bájky a na protiklade kritizuje negatívne vlstnosti ľudu 2 zbierka sa volala Žehry, bola napísaná v staroslovienčine vyvolala polemiku – obsahovala bájky, listy, reči touto zbierkou dopomohol k definitívnemu víťazstvu predstavy štúrovského romantizmu v prózach badať vplyv realizmu mnohé majú autobiografické črty Pán Slávistický farár, Dva dni v Chujave

v l. časti dominuje ostrá sociálna kritika v 2. časti idylický obraz dediny, ktorá skúpila majetky Kobzajovcov sociálne sa zjednotia, zbavia sa príživníkov a na pôde spoločne hospodária v prózach satirou nemilosrdne útočí na ľud, na vlastný národ, ale i na vládnuce kruhy k zaujímavým Záborského prácam patrí dielo Faustiáda kompozícia pripomína Danteho Božskú komédiu doktor Faust putuje po svete, všíma si sociálne položenie národov, bojuje a víťazí nad obrom Puchorom, ktorý predstavuje Bachov absolutizmus autor cez alegóriu vykresľuje politické a spoločenské pomery u nás v 2. Polovici 19. Storočia drámy ovplyvnené romantizmom (motívy zrady, lásky, pomsty, vášne) námety čerpal vždy z histórie určitého národa, z týchto dôvodov ich rozdeľujeme na 3 okruhy:

l. Dejiny Moravy, Slovensko-uhorské: Bathorička bitka pri Rozhranovciach

2. Srbsko-uhorské: Chorvátska Helena

Stroskotanie Srbska

3. Vzbury v Rusku: Ubitie Dimitria, Poslední zločinci

je autorom jedinej veselohry – Najdúch rozklad feudálnej spoločnosti po roku 1848 – 49 a obraz mravného úpadku zemianstva

Dva dni v Chujave

Deň škaredý:

predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatkly a pokuty dedina je rozhnevaná, rozdelená na skupinky – presadzujú svoj názor postavy sú sebecké, používajú nárečie ľuďom ide len o peniaze a o to, aby sa mali čo najlepšie ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj krčmári a dvaja statkári dedinčania musia zaplatiť pokutu, pretože prichystali malé kvôpky štrku na stavbu cesty a tí, čo sa búria sú palicovaní richtár sa bojí vrchnosti a súhlasí so všetkým, čo mu nariadia sedliaci a želiari tajne i zjavne repcú a východisko nachádzajú v alkohole najviac na tomto získajú Židia, ktorí vlastnia krčmy a prostredníctvom ich zarábajú veľa peňazí reč predstaviteľov chudoby je nevyberaná a vulgárna, autor dokresľuje ňou karikatúru jednotlivcov

Deň pekný:

rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobre obrátilo do zanedbanej Chujavy prišiel farár Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Roumovský, advokátom Stupnickým a učiteľom semenákom zriadili detskú opatrovňu, školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia neskôr odkúpili majetok od statkára Kobrayho a po požiari začali stavať nové domy pre dedinčanov najskôr získali deti a mladých ľudí a postupne celú dedinu premohli pasivitu, individualizmus a zaostalosť ľudu dej sa odohráva na narodeninách farára, obraz dediny sa zmenil našli spoločnú reč, všeobecné dobro, chcú pomôcť jeden druhému záhradník sadí stromy pre všetkých ľudí ľudia odchádzajú do zahraničia poznatky aplikujú v dedine, rozprávajú slovenčinou vrstvy sú vzdelané a inteligentné všetky sú rovní chcú dobre pre všetkých, aj pre krajinu bola to fikcia (predstava J. Záborského)