diela: Odsúdený k večitej žízni, Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, Hostina, Studňa
Obsah:
Báseň o stavaní domu
Ako deti, na stavanie domov novučkých, nových, tri, štyri, päť i šesťposchodových, hrajú sa ľudia. Červených tehál nazvážajú, popri tom vápno, piesok, štrk, na pomoc pozvú sto bratských rúk a potom zázrak vyčkávajú. Ruky - tie vykopnú na kraji ulice jamu pre studené pivnice, bývanie pre sudy na víno; potom s tehlami začnú hrať domino. A to bavenie s pieskom! Mäkký je sťaby krupica, farby jak škorica, na slnku jagá sa matovým leskom.
Stavanie domu je poézia:
dievčatá hrdých dlaní, červené, otužilé, primitívnych milovaní a mladí murárski robotníci veselo chodia po ulici a veľkým pánom do očú sa smejú. Myslia si: boli by paloty bez našej vôle a roboty? Keby sme ako roje mravcov z dedín sem do mesta nepribehli, nevzali do rúk tehly?
Murár šedivých vlasov s hrdosťou tvorcu stojí na vysokom lešení, na nové paláce, vynikajúce krásou, pozerá v uspokojení, akoby svoje na deti. Každú tu stenu, rukami jeho vykúzlenú krst jeho potu posvätí.
Murári, stavitelia konajú divy, lebo sú ľudia trpezliví.
Smrek v tejto básni optimistickým pohľadom opisuje prácu stavbárov. Nevidí v nej drinu, ale hru:
A to bavenie s pieskom! Mäkký je sťaby krupica, farby jak škorica, na slnku jagá sa matovým leskom.
Rozmýšľa nad budúcnosťou ich diel:
Ruky - tie vykopnú na kraji ulice jamu pre studené pivnice, bývanie pre sudy na víno;
V murároch vidí dôležitú súčasť pokojného života ľudí, oni sami si to tiež uvedomujú:
a veľkým pánom do očú sa smejú. Myslia si: boli by paloty bez našej vôle a roboty?