/p>

  • 1. spev

Na Kráľovej holi majú svoje sídlo slovenskí zbojníci - členovia Jánošíkovej družiny. "Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater." Bojujú za pravdu a spravodlivosť, chudobným dávajú to, čo zoberú bohatým. "Raz junák zapískne - z dvanásť pušiek blyskne; druhý raz zapískne - tisíc chlapcov zvýskne; tretí raz zapískne - šabličky zazvonia zhora od Považia, zhora od Pohronia -

a jedným hlasom ozvú štyri strany:

-My sme u nás doma - my sme tuná páni!" Na Kráľovej holi dvaja z družiny chýbajú - veliteľ Jánošík a Gajdošík. Hôrnych chlapcov sa zmocňuje zlá predtucha.

"A kdesi čos´zvolá ako nadzemská moc:

  • Jánošík lapený! - Šuhajci, dobrá noc!"

  • 2. spev

Ráno je v kraji smutná nálada. Ľudia sa dozvedeli, že Jánošíka chytili drábi zradou Gajdošíka a krčmárky. "Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe."

Jánošík odôvodňuje svoj boj:

"Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal;

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy že odkedy ten biedny ľud drete?" Nechce vykúpiť svoj život pokladmi a zlatom. "Vymeniť? - a načo? vy psohlavci vzteklí! Nie! - a teraz ma zjedzte keď ste ma upiekli!"

  • 3. spev

Mesto, ktoré väzní Jánošíka, spí, Jánošíkova milá sa ide s ním rozlúčiť. Potom spácha samovraždu v Dunaji. "Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, samotný ju sprevodil do nového domu."

  • 4. spev

Jánošík trávi noc vo väzení. Sníva sa mu pekný sen o lepšom živote. "On spí - mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; tu skovaný v okovách, ale voľný vo sne. Oj, spi, duša mladušká, spi pekný, dlhý sen keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len!"

  • 5. spev

Ráno sa Jánošík prebúdza. Rozmýšľa nad príčinami svojho zajatia.

"Zvonia na deň - mne na noc. Oj, srdce, nežiali:

my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! Spať večne - kto to káže? boh? - ľudia, tyrani! Z polcesty, z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný! Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! brať život! skiaď to právo? - či ste ho vy dali?! Ľudia - hej, ľuďmi radi menujú sa oni, tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. Zákon len jeden u nich, jeden zákon vlčí; právo v putách - a pravda na hranici blčí."

Jánošík sa lúči so svojím životom:

"Ha! svitá - koniec! - mrkne - počiatok - kde? aký? Oj, zbohom, ty svet márny - môj svet nad oblaky!"

  • 6. spev

Jánošíka vyvádzajú z mesta na popravu. "To sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, vyprevádza zo sveta nezdarného syna." Je hrdý, nechce sa pomodliť za seba. Smrti sa nebojí. "A on ide k šibenici pri srdca tichosti, bo mu duša hovorí: to oltár voľnosti."

  • 7. spev

Biela kráľovná volá Jánošika do svojho náručia:

"Oj, poď len, poď sokol zlatý, poď do môjho náručia budeme sa milovať tu, kde nás viac nerozlúčia!" Jánošíka popravili a potom prišiel oslobodzovací patent od kráľa. Ľud sa pomaly rozchádza do svojich príbytkov.

  • 8. spev

Po Jánošíkovej smrti sa zdá ľuďom život bezútešný. Smúti za ním jeho družina, starí ľudia i deti. Rozprávajú sa o ňom povesti, ktoré zveličujú jeho činy a ľudia veria, že sa ešte niekedy objaví, že neumrel.

  • 9. spev

Jánošík prichádza medzi rusalky, ktoré pripravujú jeho sobáš s kráľkou. Zoberie si ju za ženu a idú spolu do odkliatych slobodných krajov. "Už hromy zahrmeli - hrom striasa horami

a všetko ozýva sa sedem krajinami:

nech je svadba nad svadbami."