Ján Botto Piesne vojenské I. Stojí koník pri javore, pri javore v bielom dvore. A v tam dvore smutno stojí, na vojnu sa šuhaj strojí.
Janík, Janík, biely Janík! Nač ti šabľa, vraný koník? Šabľa britká, koník divý - ver' mi, budeš nešťastlivý!
Hej, šablička vybrúsená, to je moja mladá žena! A koníček divý, vraný - to je môj svet maľovaný! Janík, Janík, biely Janík! Do tábora úzky chodník -
úzky chodník, šíra voda:
Ver' ťa bude, šuhaj, škoda!
Šabľa moja rúbe vzteklo, prerúbe ma i cez peklo a koník môj kľatá stvora, prepluje i šíre morá!
Janík, Janík, biely Janík! Tenký ten tvoj dolománik; v tom tábore smutne hrajú, veru ťa tam dostrieľajú!
Hrajú guľky olovené - zastrelia ma alebo nie! Hraj, muzika, hraj len ešte že sprobujem dobré šťastie!
Janík, Janík, biely Janík! Nebudeš tam kapitánik, nebudeš tam v striebre, zlate, ale budeš v prachu, blate.
A čože mne striebro, zlato? Ani ja ta nejdem zato, ale idem v boj biť sa ja za slobodu svojho kraja!
Janík, Janík, biely Janík! Tam zvädne môj tulipánik;
ponad horou čiema zora:
Nechoď, milý, do tábora!
Nič sa neboj, moja drahá! Veď ho skropím krvou vraha; tou krvou i zlé znamenie - čierna zora - orumenie! Janík, Janík, biely Janík! Márna šabľa, márny koník; v tom tábore vyzváňajú - tam mi teba pochovajú!
Nedbám, keď ma pochovajú, nech si ma len spomínajú; nedbám, nedbám, nebanujem, len si voľnosť vybojujem.
II. Keď odchodil milý z dvora, vyťal krížik do javora
a pod krížik štyri slová:
Milá moja, ostaň zdravá!
V prvý deň ten kríž belavý:
Kdeže sa moj milý baví? Baví sa on v dlhom rade, sprobúva tam rúčky mladé.
Na druhý deň kríž krvavý:
Kdeže sa môj milý baví? Baví sa on na bojisku v daždi guliek, v šabieľ blysku.
Na tretí deň kríž ten tmavý:
Kdeže sa môj milý baví? V šírom poli dorúbaný, chránia ti ho straky, vrany!
Vrany, vrany, čierne vrany! Kde môj milý pochovaný? Či na holi, či na doli, či na šírom, pustom poli?
I na holi i na doli - i na šírom, pustom poli; jeden palček za horami,
Jaj, Bože môj, Bože milý! Čo ťa mi tak zachránili - bez truhličky, bez jamičky roznosili na kúštičky?!
"Nač mi truhla, milá moja! Veď som padol vprostred boja;
nač mi jamka úzka, tmavá:
Môj hrob veľký jak má sláva!"
III.
Letí sokol v šírom kole,
letí, letí od Budína:
Hej, sokole, môj sokole! čis' videI tam môjho syna?
"VideI, videI včera, vloni - včera, vloni v šírom poli; tam on zastal pri pokoni, tam ho biela hlávka bolí."
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa chová, kto ťa pojí - kto ťa chová v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja!
veď sú pri mne moji známi:
Dobre mňa tu kŕmia, poja bujné vetry s obláčkami!
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto pri tebe deň, noc stojí, kto pri tebe v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja! mám tu sluhov po svej vôli, vo dne, v noci pri mne stoja hladní vlci i sokoli!
Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa lieči, kto ťa hojí, kto ťa hojí v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja! Dobre ja tu obstaraný - mňa tu liečia, mňa tu hoja sestry moje: straky, vrany!
A keď zomrieš, syn môj milý, ktože ťa tam v hrob pristrojí, kto sprevodí do mohyly, keď sú nie tam rodní tvoji?
Netráp sa ty, mati moja!
Mám tu dmžstva na tisíce:
Hviezdy, mesiac mňa pristroja, vyprevodia fujavice.
Syn môj, syn môj - moje dieťa! Čo si počne tvoja mati?! Povedz aspoň, kde mám kvieťa na hrobček tvoj zasievati?
Netráp sa ty, mati milá!
Obzri sa len kolo sebä:
Ten svet celý - má mohyla, mramor kameň - sivé nebe!
IV. Vrany, vrany, čierne vrany! Skiad' letíte, z ktorej strany?
Letíme my od Budína:
Bolaže tam za hostina! Bolože tam jedla, pitia - bolože tam za kus žitia! Ten tvoj Janík, to chlapina! Nacedil nám hnedky vína,
nasekal nám sčerstva mäsa:
Najedzte sa! Napite sa! Už sme chceli nasýtené ďakovať mu za uctenie, a on nám len kladie, kladie nových jedál rad po rade. Až na konfekt, smačnú stravu - predloží nám - svoju hlavu. .