Voda je najrozšírenejšia látka na Zemi. Patrí k základným zložkám životného prostredia človeka a je aj podmienkou existencie života na našej planéte. Je nevyhnutnou súčasťou všetkých rastlinných i živočíšnych ekosystémov. Jej obsah v rastlinách kolíše od 5% do 95%. Telo cicavcou obsahuje 70-80% vody.
V riekach, jazerách a oceánoch je množstvo vody, ale všetka je minimálne ľahko znečistená. Hlavné zdroje znečistenia vody sú: splašky, umelé hnojivá, priemyselné chemikálie, pesticídy, ropa a čistiace prostriedky.
Samočistiaca schopnosť vody je vlastnosť povrchových vôd znovu získať pôvodnú čistotu bez zásahu človeka. Uplatňuje sa najmä pri likvidácii organických znečisťujúcich látok vo vode. Prebiehajú pri tom chemické procesy ako neutralizácia, zrážanie, oxidácia, redukcia, fotochemický rozklad.
Znečisťovanie zdrojov človekom môže prebiehať priamo i nepriamo.
Zásahy človeka:
Nepriame zásahy človeka sú vplyvy na vodstvo najmä prostredníctvom zrážok, pretože atmosféra vplyvom ľudskej činnosti obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok. V zrážkovej vode sa nachádzajú rôzne plyny, soli, aerosóli a mikroorganizmy. Preto sa v dažďovej vode objavuje fosfor(z priemyselných exhalátov a z letecky rozprašovaných priemyselných hnojív), arzén a síra z energetiky, ale taktiež pesticídy (z leteckých postrekov), rádioaktívne látky(z jadrových výbuchov) i olovo(z výfukových plynov).
Človek priamo ovplyvňuje hydrosféru samotným znečisťovaním vodných tokov odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva a ľudských sídiel.
Splašky:
Hlavnou príčinou znečistenia vody sú splašky. Odpad ovplyvňuje všetko živé vo vode. Ak je množstvo odpadu vo vode malé, baktérie ho dokážu rozložiť na neškodné látky ako oxid uhličitý, nitráty a vodu. Ak je jeho množstvo nadmerné, baktérie využijú všetok kyslík rozpustený vo vode, keď sa pasú na splaškoch. Lenčo koncentrácia kyslíka klesne príliš nízko, väčšina vodných organizmov, vrátane baktérií, ktoré sa majú postarať o rozklad odpadu, umrie.
Čistenie odpadových vôd:
Nedostatočné čistenie odpadových vôd ohrozuje život v riekach, jazerách a moriach. Kyslík sa do vody dostáva zo vzduchu a z vodných rastlín. Časť odpadu priamo reaguje s kyslíkom a vznikajú neškodné látky. Kyslík podporuje aj život mikroorganizmov, ktoré rozkladajú časť odpadu na neškodný zvyšok. Biologický odpad a zvyšky pracích prostriedkov pôsobia ako hnojivo a zapríčiňujú zvýšený rast vodných rastlín. Kyslík pomáha rozkladať odumreté rastliny. Pri veľkom množstve vodných rastlín a nadmernom prívode odpadových vôd nestačí kyslík rozpustený vo vode ne rozklad odumretých rastlín a odpadu. Najprv zahynú ryby, potom vyhynie vyhynie všetko živé.
Kyslé dažde:
V oblastiach, kde je sústredený priemysel, je prirodzené zloženie vzduchu nepriaznivo ovplyvnené prachom a plynmi. Vznik kyslích dažďov zapríčiňujú najmä elektrárne spaľujúce uhlie a ropu, metalurgické závody, ale aj automobily. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje, sa zlučujú zo vzdušnou vlhkosťou, v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná. Asi štvrtina odpadu pozostáva z oxidu síričitého.
Oxid síričitý, prítomný vo vzduchu, tvorí so vzdušnou vlhkosťou kyselinu síričitú. So vzdušnou vlhkosťou reagujú aj oxidy dusíka (zmes oxidu dusnatého a oxidu dusičitého), ktoré sa nachádzujú v plynných odpadoch a vniká kyselina dusičná. Kyseliny dopadajú spolu so zrážkami na zem ako kyslý dážď a dostávajú sa do pôdy i do vody. Pri výskume vplyvu kyslosti vody na vodné organizmy sa zistilo, že v žiabrach rýb akumulujú zlúčeniny hliníka v takom množstve, že sa nakoniec ryby zadusia. Kyské zrážky môžu v určitých podmienkach extrahovať z pôdy hliník a iné kovy, a tak voda okrem kyseliny obsahuje aj rôzne toxické kovy.
Poľnohospodárske znečistenie vôd:
Znečistenie z poľnohospodárskych zdrojov ovplyvňuje povrchové aj podzemné vody. Spôsobené je to hlavne dusičnanmi, pesticídmi, únikom zo silážnych štiav. Hlavnými zdrojmi dusičnanov sú minerálne hnojivá, priesaky z chovov dobytka, predovšetkým zvieracie exkrementy. Dusičnany môžu spôsobovať eutrofizáciu vôd a kontaminovať podzemné vody, ohrozovať kvalitu vody na pitie. Pesticídy v rôznych častiach vody môžu mať vplyv na biodiverzitu (druhovú rôznorodosť). Sú tiež potenciálnou hrozbou pre kvlitu vody.
Perzistentné organické polutanty sú látky, ktoré majú schopnosť zostávať v prostredí, sú schopné dlhodobého transportu, bioakumulácie v rastlinných a živočíšnych tkanivách. Patria sem zlúčeniny ako dioxíny, polychlórované bifenyly a organochlórové pesticídy. Perzistentné organické polutanty uvoľnené do prostredia, môžu byť prenášané vzduchom alebo vodou do oblastí, ktoré sú mnohokrát veľmi vzdialené od miesta ich vzniku. V týchto oblastiach sa potom pomocou vody koncentrujú v živých organizmoch.
Ropa:
Ropa a ropné látky zapríčiňujú hynutie určitých druhov organizmov, čím sa poruší biologická rovnováha vo vode. Liter ropy alebo ropných látok je schopný znehodnotiť milión litrov vody. Na púovrchu vodnej hladiny sa totiž vytvára film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody.
Pri vytečení ropy do vody sledujeme tieto štádiá:
- 1. Pri rozlievaní ropy po povrchu vodnej hladiny sa jej najľahšie zložky vyparujú a
Baktérie a huby napádajú uhľovodíky vyskytujúce sa vo vode a požierajú ich. Spotrebujú pri tom veľké množstvo kyslíka. Ďalšie látky, ktoré sa pri tom uvoľňujú, sa rozpúšťajú, vyparujú alebo usadzujú.
Neskôr ustavičné narážanie vĺn rozdrobí vrstvu ropy na gulôčky, na ktoré sa postupne nalepí planktón, zrniečka piesku a iných nečistôt. Zväčšenie hmotnosti zapríčiňuje klesanie gulôčok na dno. Ropa sa zmieša s usadeninami na dne a začne sa pomaly rozkladať, čím sa uvoľnia toxické spolidiny. Ropné jedy do seba vstrebe drobná flóra i fauna morského dna. Priotrávené organizmy skonzumujú ryby a citlivo na ne reagujú. Zníži sa ich populácia a ich potomstvo bude zdegenerované.
Po niekoľkých rokoch sa všetky prchavé oxidované a biologicky rozložiteľné látky stratia. Vo vode zostávajú len zvyšky, ktoré predstavujú 10-30% pôvodnej hmotnosti ropy. Často sa stáva, že tieto zvyšky zostanú plávať na hladine.
Vody a ortuť:
Ortuť patrí medzi najtoxickejšie prvky. Prirodzenou cestou rieky do mora dopravia ročne asi 3000ton tejto kvapaliny. Spaľovaním fosílnych palív sa uvoľňujú ďalšie množstvá, ktoré sa dostávajú do mora obehom vody. Zlúčeniny ortuti podliehajú vo vode rôznym chemickým a biochemickým reakciám. Intenzívne sa koncentrujú v usadeninách, vo vodnom rastlinstve a živočíšstve. Ortuť sa tak dostáva do rýb a napokon aj do ľudí, ktorí sa nimi živia. Zvyšovaním obsahu ortuti a ďalších ťažkých kovov v moriach vzniká reálne nebezpečenstvo, že sa konzumovaním rýb z týchto oblastí dostanú do potravinového reťazca človeka aj také prvky, ktoré tam doteraz neboli. Za haváriu na Hrone dostala Biotika pokutu
BANSKÁ BYSTRICA
Pokutu 2,5 milióna korún uložil Biotike, a. s., Slovenská Ľupča odbor inšpekcie ochrany vôd banskobystrického Inšpektorátu životného prostredia. V júli 2003 spôsobila mimoriadne zhoršenie vôd v rieke Hron, ktoré sa prejavilo hromadným úhynom rýb.
Riaditeľ inšpektorátu Daniel Magic informoval, že podnik sa v zákonnej lehote voči tejto sankcii odvolal. O odvolaní teraz rozhodne Ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, pričom podľa zákona o správnom poriadku sa voči tomuto rozhodnutiu nedá odvolať.
Pokutu Biotike inšpektorát uložil ešte predtým, ako polícia minulý týždeň prerušila vyšetrovanie tohto prípadu. Nepodarilo sa jej totiž zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnemu vinníkovi. V takom prípade nie je možné z jej strany obviniť z trestno-právnej zodpovednosti ani firmu, podozrivú zo zapríčinenia spomínanej havárie. Prípad však neodložila a bude naďalej zisťovať páchateľa.
Na asi desaťkilometrovom úseku rieky Hron v dôsledku havárie uhynulo vyše 1800 kg rýb. Ich udusenie spôsobilo lokálne chemické znečistenie. Podľa stanoviska havarijnej komisie môže za ekologickú haváriu Biotika. V tom čase vypúšťala do rieky namiesto priemerného množstva 44 litrov za sekundu až vyše 80 litrov. (tasr)