/p>

INTEGROVANÝ SYSTÉM RIADENIA

Manažment-je cieľavedomé ovplyvňovanie, účelové pôsobenie a ucelené posudzovanie riadeného objektu, resp.systému. Do integ.sysstému riadenia patrí firma ako riadený objekt firemná stratégia a politka, operačná stratégia marketingová strátegia finančná stratégia.Riadenie musí byť zosúladené či už ľudí marketingu, techniky, výroby, financie organizácie- rovnocenné. Do int.sys.riadenia patrí kvalita, živ.prostredie, bezpečnosť.Musíme zohľadniť: org.štruktúru, podnikateľské aktivity, marketing, sociálne aspekty, ľudské zdroje, informač sústavu, ekonomiku a financie a legislatívu.Demingov cus:Plan- plánovanie cieľov aktivít sledujúcich zlepšenie a trvalé zlepšenie stvu.2.Do- organizačné zabezpečenie a realizácie naplánovaných zámerov a plánov.3.Check-kontrola a prehodnocovanie postupu realizácie a implementácia opatrení krekcie plánov a postupov.4.Act- inštitucionalizácia dostahnutého stvu, rozhodnovanie o ďalšom spotupe..začiatok ďalšieho cyklu

VYSVETLITE POJEM VÝROBNÝ SYSTÉM A JEHO VNÚTORNÉ A VONKAJŠIE PROSTREDIE VS je systém transformácie vstupov na požadované výstupy, v ktorom má človek ešte stále nezastupiteľnú úlohu. Prítomnosť človeka v tomto systéme ale aj vo výrobnom proces nás núti zamýšľať sa nad podmienkami, v ktorých človek pracuje. VS si nemôžeme predstavovať ako mrtva predmet, ale musíme v ňom vidieť aj určitý stupeň jednoty kultúry spoločnosti.

Výrobný systém-na VS je možné nazerať z rôznych uhlov pohľadu, napr. cez systém organizácie práce, kritéria ekonomickej efektívnosti, kritéria environmentálnych dopadov na okolie.VS sa tiež môžu navzájom líšiť napr. úrovňou komplexnosti premeny vstup/výstup, zložitosťou, štruktúrou prvkov a pod. Pre naše potreby sa budeme pozerat na vonkajšie a vnútorné prostredie výrobného procesu.

Za výrobný systém považujeme: 1.) Transformačný systém premeny prvkov vstupných tokov hmoty na považované, ale aj nepožadované výstupy. 2.) Systém, ktorý je určitým spôsobom fyzicky ohraničený-budovou, plotom. Uvedené ohraničenie vymedzuje hranice vnútorného prostredia výrobného systému. 3.) Systém, ktorý môže byť ďalej delený na relatívne samostatné systémy nižšej úrovne-technologické pracoviská.

Za výrobný systém budeme považovať aj samotné technologické pracovisko, ktoré je ako systém možné rozčleniť na subsystémy.

ČLOVEK, AKO SYSTÉM A PRVOK VÝROBNÉHO PROCESU Ak chceme dosiahnuť stabilitu systému, musíme čo možno v najvyššej miere prispôsobiť človeku a jeho možnostiam. V niektorých prípadoch opačne, prispôsobiť človeka systému. To je však možné len po určité hranice ľudských možností. Môžeme vyberať ľudí s potrebnými schopnosťami, alebo požadované vlastnosti zvýšiť výcvikom, ale ťažko zvýšime odolnosť oka proti oslneniu, sluchu proti hluku, kĺbov a svalov proti vibráciám, telo proti ožiareniu a pod. V týchto prípadoch jednoducho musíme prispôsobiť systém človeku. Z toho vyplýva že človek je neoddeliteľnou súčasťou techniky. Silné stránky človeka: Predvídanie, vnímanie veľmi rozmanitých úrovní druhov, Schopnosť formovať z neúplných informácií ucelené závery (logické myslenie, fantázia), Rozhodovanie na základe skúseností (schopnosť improvizácie), Dlhodobá pamäť a schopnosť vybaviť si pamätované, Znášanie krátkodobého zaťaženia (schopnosť regenerácie), Ekonomická a energetická nenáročnosť. Silné stránky techniky: vnímanie podnetov ktoré človek nie je schopní (ultrazvuk, rádiové vlny), Výkonnosť a vytrvalosť, Možnosť dlhodobého opakovania stanovených činností, Schopnosť funkcie aj v prostredí pre človeka neprijateľných a nebezpečných, Sila rýchlosť pohyblivosť možnosti súčasne vykonávať rôzne činnosti, Nezávislosť na časovom režime, Nezávislosť na sociálnych a pracovných vzťahoch, povahe a charaktere a pod.

FYZIOLÓGIA ČLOVEKA

-pri tvorbe systému človek – stroj sa musí rešpektovať: rozmery človeka, funkčnosť a pohyblivosť ľudského tela. Pohyblivosť: Pohybové možnosti majú ešte väčšiu variabilitu ako rozmery ľudského tela, záleží od veku, hmotnosti, trénovanosti. Rozoznávame jednotlivé pohyby označené skupinami A až K: zápästie, zápästie-rotácia, lakeť, rameno a predlaktie, bedrový kĺb, koleno, chodidlo, členok, zápästie-zovretie, krk-výkyv, krk-rotácia. Silové možnosti človeka: Silové možnosti ľudského tela majú tak isto veľkú variabilitu, snáď ešte väčšiu ako pohybové možnosti. Závisia od pohlavia, veku, celkovej stavby tela a pod. Silové možnosti pozorujeme na: uhle lakťa pre pravú a ľavú ruku na: ťah ,tlak, nahor, nadol, k telu, od tela. Úchop ruky pre momentálne držanie a trvalé držanie pre pravú a ľavú ruku. Silové možnosti nohy pre rôzne uhly a a rôzne uhly b. Všetky hodnoty sú v tabuľkách. Treba si uvedomiť, že hodnoty budú kolísať pretože:

1) Podiel ľavákov v populácií rastie, 2.) Uvedené hodnoty, redukované o 30% môžu byť brané ako orientačné hodnoty pre ženy. 3.) Hodnoty sú orientačné a pre konkrétne pracoviská musia byť zobraté do úvahy aj iné faktory.

ZORNÉ POLE, ZORNÁ VZDIALENOSŤ, OS POHĽADU A ZORNÝ UHOL zorné podmienky - faktory zorných podmienok sú:–zorná vzdialenosť (vzdialenosť medzi okom a pozorovaným objektom, závisí najmä od veľkosti pozorovaného detailu a schopnosti ho správne rozoznať, delí sa na štyri skupiny–sú v tabuľke) –os pohľadu (je polpriamka ktorá vychádza z oka pri prirodzenej polohe hlavy a samotného oka, s vodorovnou rovinou prechádzajúcou okom zviera uhol charakteristický pre polohy sed a stoj) –zorné pole (predstavuje oblasť ktorú môžeme vidieť bez pohybu oka a hlavy. S možnosťou pohybov oka a hlavy získame celkové pole, v ktorom môžeme za určitých podmienok pozorovať objekty.)

PRACOVNÝ PRIESTOR, MANIPULAČNÝ A PEDIPULAČNÝ PRIESTOR Manipulačný priestor - základom je stanovenie manipulačnej roviny, t.j. roviny v ktorej bude vykonávaných najviac manipu-lačných činností. Táto môže byť vodorovná, zvislá alebo šikmá. Pre všeobecné prípady sú odporúčané nasledovné hodnoty výšky manipulačnej roviny: muži –sed (700mm), –stoj(1030mm), ženy – sed (650mm), – stoj (950mm). Pedipulačný priestor - v zásade je určený len pre polohy sed a polosed. Pracovný priestor - je chápaný priestor, v ktorom je vykonávaná pracovná činnosť. Priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

Pre ruky manipulačný priestor, pre nohy pedikulačný priestor. V prípade stanovenia pracovného priestoru rešpektujeme nasledovné pojmy: – dosahový priestor vzťahuje sa k dosahu horných a dolných končatín. – max dosahový priestor je opísaný končatinami trupu z normálnej vých. polohy, nesmie byť ohrozená stabilita. – funkčný priestor - časť dosahového priestoru v ktorom sú končatiny schopné praktickej činnosti.

optimálny funkčný priestor - časť funkčného priestoru v ktorom je končatina schopná optimálnej funkcie po všetkých stránkach. Je to teda priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

Dosahový priestor - dosah končatín bez zmeny polohy

Max dosah priestor - počíta sa aj s vychýlením trupu, ale nesmie byť ohrozená stabilita. Funkčný priestor - časť dosahového priestoru v ktorom sú končatiny schopné praktickej činnosti. Optimálny funkčný priestor - časť funkčného priestoru v ktorom je končatina schopná optimálnej funkcie po všetkých stránkach. Je to teda priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

PERCEPČNÉ SCHOPNOSTI ČLOVEKA

Zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, telové zmysly. Jednou s prekvapivých vlastností je ich citlivosť na vnímanie zmien v okolí: ZRAK- (oko vníma el. mag. vlny od 400 do 700 nm. Najnižšia citlivosť oka 500-550 nm.) plameň sviečky do vzdialenosti 48 km (za jasnej noci) Ľudské oko vníma elektromag. vlny od 400 – 700nm.Je dôležitá jeho schopnosť vnímať svetlo a farby, zmenu jasu, tón a sýtosť farby. SLUCH - (tikot hodiniek vo vzdialenosti 6 m) Ľudské ucho vníma zvuky od 20 Hz do20 kHz. a rozoznáva intenzitu a výšku zvuku a farbu tónu. Vo väzbe na sluch je veľmi dôležitý faktor času, t.j. expozičná doba, počas ktorej pôsobí zvuk o určitej intenzite. CHUŤ - 1 čajová lyžička v 10litroch vody. ČUCH - 1 kvapka parfumu v 6 miestostiach. HMAT - schopnosť kože vnímať vonkajšie vplyvy(teplota ,tlak,bolesť….)Min. podnet: mušie krídlo na tvár z výšky 1 cm. TELOVÉ ZMYSLY:

Kinestéza - zmysel vnímajúci pozíciu a pohyby hlavy a končatín vzhladom k trupu. Receptory - sú umiestnené v komôrkach s tekutinou. (svaly ,šľachy kĺby ,koža)

SVETLO A OSVETLENIE

Svetlo a osvetlenie, základné pojmy a jednotky. Vhodné osvetlenie je jednou zo základných podmienok dobrej pracovnej pohody. 70-90% potrebných informácií človek získava zrakom. Správne osvetlenie je jednou z najdôležitejších podmienok ovplyvňujúcich kvalitu, čistotu a bezpečnosť práce. Svetlo je časť z celého spektra elektromagnetického žiarenia, ktorú človek vníma zrakom. v rozsahu vlnových dĺžok 380-770 nm Vlnová dĺžka určuje farbu zrakového vnemu. Vnem bieleho svetla vzniká zmiešaním všetkých farieb svetelného spektra. Základné pojmy:Svetelný tok f vyjadruje schopnosť žiarivého toku spôsobiť zrakový vnem. Jednotkou je lumen. Svietivosť Ie je podiel svetelného toku vysielaného zdrojom do priestoro-vého uhla a veľkosti tohto uhla. Jednotkou je kandela. Jas svietivosť jednotkovej plochy, vyjadruje svetlo odrazené od danej plochy . Jenotkou je nit Osvetlenie E je pomer svetelného toku a plôšky, na ktorú dopadá. Jednotkou je lux (lx)

Osvetlenie, základné rozdelenie. a)podľa pôvodu svetla rozoznávame osvetlenie:–denné, –umelé, –združené. b) podľa rozmiestnenia svietidiel: miestne,celkové, odstupňované,kombinované

c) podľa rozmiesteneia svietidiel môže byť osvetlenie: -celkové (svietidlá sú na strope),-miestne (svietidlá sú priamo na pracovišti), -kombinované,odstupnované

d) podľa rozloženia svetelného toku môže byť osvetlenie: -priame (0-10% nahor), -polopriame (10-40%), -zmiešané (40-60%), -polonepriame (60-90%), -nepriame (90-100%)

Kritéria posudzovania osvetlenia. Pri hodnotení osvetlenia sa zvyčajne berú do úvahy nasledovné kritériá: -intenzita osvetlenia – (rozdeľujú sa 4 kategórie osvetlenia A, B, C, D)-rovnomernosť – (určuje sa na zrovnávacej rovine ako pomer priemernej a najmenšej hodnoty stálosť – (čas zmeny osvetlenia, spôsobujú elektrické a mechanické príčiny), -rozloženie jasov – (v zornom poli – zaisťuje správna voľba rozloženia osvetlenosti a odrazivosti), -smerovosť a tienitosť (plasticita) – (pre najväčší kontrast medzi kritickým detailom a jeho okolím. Svetlo má dopadať zľava, zhora a zozadu cez ľavé rameno)-chromatičnosť (farba) osvetlenia – (charakterizované teplotou chromatičnosti) -oslnivosť , -prevádzkové požiadavky (bezpečnosť, estetičnosť, údržba), -ekonomičnosť

ZRAKOVÝ VÝKON A ZRAKOVÁ POHODA

Požiadavky na osvetlenie z hľadiska zrakového výkonu sa stanovujú na základe zrakovej obtiažnosti úlohy podľa: a) -pomernej pozorovacej vzdialenosti kritického detailu. V prípade, že veľkosť kritického detailu nie je možné presne určiť, určí sa podľa charakteristiky činnosti.

b) -kontrastu jasu poprípade farieb kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

Pre zrakový výkon a zrakovú pohodu sú rozhodujúce jasy a ich rozloženie v zornom poli, ktoré sa zaisťujú správnou voľbou rozloženia osvetlenosti a odrazovosti povrchov podľa tab.

Kritériá stanovenia kategórií osvetlenia, príklady pracovísk kategórií (A, B, C, D). kategória osvetlenia podľa druhu vykonávanej činnosti

A – činnosť s veľkými požiadavkami na zrakový výkon B – činnosť s priemernými požiadavkami na zrakový výkon C – činnosť s malými požiadavkami na zrakový výkon D – činnosť s prednostnými požiadavkami na vnímanie priestoru, tvaru a farieb

Príkaldy pracovísk kategórií (A, B, C, D) A1 – operačné sály, A2 - výrobné laboratóriá, A3 - pracovne pre mimoriadne jemné práce klenotnícke, hodinárske, B1 – rysovne, ateliéry, B2 – kresliarne, dozorne, náročné ošetrovne,

B3 – pracovne pre bežnú výrobu, kancelárie, učebne, študovne,

C1 – pracovne pre hrubé práce, obsluha v jedálňach, C2 – skladové priestory, spoločenské priestory, C3 – vnútorné málo frekventované komunikácie, D1,2,3 – miestnosti odpočinkové, spoločenské, kultúrne, obytné (kiná, divadlá, galérie, múzeá, knižnice, klubovne)

KONTRAST, ROVNOMERNOSŤ A STÁLOSŤ OSVETLENIA Zvlášť pri jemnej a presnej práci veľmi záleží na kontraste medzi pozorovaným predmetom a pozadím. Kontrast medzi predmetom a pozadím je malý, ak sú oba prvky tmavé alebo svetlé a veľký, ak jeden prvok je svetlý a druhý tmavý. Objektívne sa kontrast stanoví: K=(La-Lb)/Lb

La – jas kritického detailu, cd/m2 , Lb – jas bezprostredného okolia kritického detailu, cd/m2

Subjektívne sa stanovuje výsledný kontrast jasov a farieb v prípadoch, keď nie je možné určiť jasy kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

Rovnomernosť a stálosť osvetlenia: Rovnomernosť osvetlenia sa určuje na zrovnávacej rovine v mieste úlohy ako pomer nejmenšej a miestne priemernej hodnoty osvetlenia r=Eminimálne / E priemerné v miestnostiach s kategóriou A,B,C musí a v D má rovnomernosť osvetlenia vyhovovať nasled. požiadavkám: 1-Hodnoty rovnomernosti musia byť najmenej: a) trvalý pobyt r=0,65 (1 : 1,5) b) pre krátkodobý pobyt r=0,4 (1 : 2,5) c) pre občasný pobyt r=0,1 (1:10) , 2- Pri odstupňovanom osvetlení musí byť pomer priemerných osvetlení susedných častí miestnosti najmenej 0,2 (1:5) s pozvolným prechodom na ich rozmedzie.

3- Pri kombinovanom osvetlení musí rovnomernosť osvetlenia: a) celkovo vyhovovať uveden. poziadavkám. b) kombinovaného miesta dosiahnuť najmenej hodnoty r=0,65 (1:1,5)

4- Pri osvetlení komunikácií musí byť rovnomernosť osvetlenia: a) na schodiskách najmenej r=0,3 (1:3) b) na ostatných komunikáciách najmänej r=0,2 (1:5) 5- pomer medzi susednými miestnosťami prepojených dverami nesmie byť menej jako 0,2 (1:5)

Stalost osvetlenia: Časové zmeny sú spôsobované elek. alebo mechan. príčinami..Je potrebné zvýšiť časovú stálosť osvetlenia.: a,tam kde vadí strboskopický jav. b, v miestnostiach s vysokou zrakovou obtiažnosťou. c, pri použití výbojových zdrojov Kompenzacia kmitania svetla: a, napájanie z 3-fázovej siete—tak aby susedné svietidlá boli pripojené na rôznej fáze. b, viaczdrojové svietidlo s výbojkovými zdrojmi zapojené tak,aby jednotlivé zdroje boli napájané prúdom s vhodným fáz. posunom. c, napájanie výbojových zdrojov vysokou frekvenciou d, úpravou elektrick rozvodu při kolísaní napätia e, obmedziť chvenie svietidla

ll. SMEROVOSŤ, TIENIVOSŤ, CHROMATIČNOSŤ A EKONOMIČNOSŤ OSVETLENIA Smerovosť a tienivosť osvetlenia: Pre dosiahnutie požadovaného zrakového výkonu a pohody sa musí vytvoriť v mieste úlohy čo najväčší kontrast medzi kritickým detailom a jeho bezprostredným okolím a v celej miestnosti podmienky pre správne vnímanie 3-rozmerných predmetov. Dosiahneme to rovnomernosťou osvetlenia ,rozložením jasov a obmedzením oslnenia. Svetlo má dopadať do miesta úlohy prevažne zľava a z hora a cez ľavé rameno pozorovaťela. TIENIVOSŤ, niekedy aj plasticita sa stanoví zo vzťahu: s=E-Eh/E E - intanzita plného osvetlenia (lx), Eh—rozptýlené osvetlenie. Hodnota by mala byť 0,2