Voda je chemická látka, ktorá sa nachádza všade okolo nás. Pokrýva až 70% zemského povrchu, čo predstavuje 369 000 000kilometrov štvorcových. Je to jedna z najnevyhnutejších zložiek potrebných pre život organizmov. Prejavuje sa v 3 skupenstvách. Kvapalné, pevné a plynné skupenstvo.
V kvapalnom skupenstve sa prejavuje v podobe vody bez farby, chuti či pachu. V plynnom skupenstve sa prejavuje v podobe pary, čo je príčinou vyššej teploty ovzdušia.
V pevnom skupenstve sa prejavuje v podobe ľadu, čo je príčinou nižšej teploty ovzdušia.
Pomocou vyššej teploty sa voda začína odparovať a vzniká para, ktorá sa dostáva do vyššej nadmorskej výšky. Tam sa vzduch ochladzuje a para tuhne do podoby vody, prípadne ľadu alebo snehu. Vytvárajú sa oblaky a voda padá na zemský povrch v podobe dažďa alebo snehu. Napadaná voda alebo sneh sa dostanú do potoka, rieky prípadne do mora, odkiaľ sa vyparuje do vyššej nadmorskej výšky a tento kolobeh sa stále opakuje. Kolobeh vody : hydrolologický cyklus - 1/10 vody z morí sa odparuje na kontinenty.
Stupne tvrdosti :
mäkká, stredne tvrdá dôležité pri dávkovaní prac.prostr., tvrdá a veľmi tvrdá
Tvrdá voda :
obsahuje väčšie množstvo rozpustených solí Ca ,Mg /pretekaním cez horniny/ mydlo v nej slabo pení usadzuje sa vodný kameň na ohrevných špirálach
Mäkká voda :
v obl. s horninami nerozpustnými v H2O mydlo v nej dobre pení
Pitná voda :
musí byť zdrav. nezávadná, číra, bez zápachu, nesmie obsahovať : škodl. organizmy, čpavok, dusitany
Zdroje pitnej vody :
studne /spodná/, povrchová voda, morská voda
Voda v ľud. tele : 50-72 %, dôležitá pre dýchanie, krv. obeh, látkovú premenu, termoreguláciu /potenie/
V oceánoch život vznikol a vyvíjal sa po 90% histórie našej planéty. Vodné prostredie, v ktorom je sústredený život je asi 300 krát väčšie ako pevninská časť biosféry.
Voda ako životné prostredie sa výrazne odlišuje od pevniny:
je 775krát hustejšia než vzduch odráža podstatnú časť slnečného žiarenia absorbuje dlhovlnnú zložku slnečného žiarenia sú v nej obsiahnuté všetky biogénne prvky dusík a fosfor sú v nízkych koncentráciách sú limitujúce pH v oceánoch je stabilné (8), pH sladkých vôd sa mení (1-10 podľa znečistenia) spotreba kyslíka v uzavretých systémoch (jazero, rybník) vedie k obmedzovaniu dýchania, duseniu, úhynu
Delenie vôd Pôvod a vývoj hydrosféry je úzko spojený s vývojom ostatných časti zeme.
Podľa vzniku rozlišujeme vody:
juvenilne vzniknuté pri primárnej diferenciácii hmoty zemského plášťa recirkulovane- zúčastňujúce sa na hydrologickom obehu atmosférou -cirkulácia vody vyvolaná slnečnou energiou a zemskou gravitáciou. zrážkové(atmosferické) povrchové podzemné
Zrážková atmosferická voda: voda v kvap. alebo tuhom skup. z ovzdušia na povrch najčistejší druh prir.vody-prechodom ovzduším sa znečisťuje. ph:5,65 sírany, dusičnany, chloridy, soli.
Povrchová voda:
v prirodzených umelých nádržiach na zemskom povrchu. Stojaté:prirodzené:moria,jazerá,močiare umelé: rybníky, priehrady Tečúce: prirodzené: potoky, rieky umelé:kanály, prieplavy podľa lokality: morske, kontinentálne
Minerálne vody:
- 1. prírodné minerálne vody
Minerálne vody rozdeľujeme a hodnotíme podľa:
1.obsahu rozpustených plynov
- 2. podľa prevládajúcich katiónov čí aniónov
- 3. biologicky a farmakologicky významných látok
- 4. pH hodnoty
- 5. rádioaktivity
- 6. teploty
- 7. osmotického tlaku
Úžitková voda:hygienicky nezávadná- nepoužíva sa na pitie a varenie. Umývanie, kúpanie, priem. účely.
Prevádzková voda: v priemysle a poľnohospodárstve
Pitná voda:vysoké nároky na kvalitu.;nesmie obsahovať žiadne choroboplodne zárodky.
Odpadové vody Podpovrchová voda
Hydrológia podpovrchových vôd sa zaoberá vodou pod zemským povrchom ako súčasťou obehu vody v prírode a vzťahmi medzi ňou a horninovým prostredím, v ktorom s nachádza.
Zdroje vzniku a doplňovania podzemných vôd
Juvenilná voda (v skupenstve vodnej pary) vzniká hlboko v zemskej kôre, kde sa uvoľňuje z tuhnúcej hmoty aj vodík aj kyslík, ktorých molekuly sa pri vysokom tlaku a teplote zlučujú.
Vadózna voda (plytká) je stálou zložkou obehu vody a tvorí najväčšiu časť celkového množstva podzemnej vody. Preniká do hornín z povrchu zeme a pohybuje sa v pomerne plytkých vrstvách zemskej kôry. Sem sa dostáva dvoma spôsobmi: kondenzáciou prízemných vodných pár, alebo vsakovaním (infiltráciou) zrážok.
Druhy vody v horninách
Podmienkou výskytu vody v horninách je existencia priestorov, ktoré sa v usadených horninách nazývajú preliačiny, póry, trhliny či praskliny. Miera vyplnenia týchto priestorov je jedným z kritérií pre rozlišovanie dvoch základných druhov podpovrchovej vody. Podľa nej rozlišujeme pásmo, v ktorom sú preliačiny z časti vyplnené vodou a z časti vzduchom. Vtedy hovoríme o pôdnej vlahe. Nižšie sú tieto štrbiny naplnené vodou úplne a vtedy ide o vodu podzemnú (spodnú). Hranicu medzi týmito dvoma tvorí hladina podzemnej vody. Súhrn pôdnej vlahy a podzemnej vody je podpovrchová voda.
Pôdna vlaha
Toto označenie nie je úplne jednotné. S prihliadnutím ku skupenstvu vody a ku vplyvom, ktoré na jej molekuly pôsobia rozdeľujeme pôdnu vlahu na:
Vodná para vzniká vyparovaním vody v hornine pri zvyšovaní jej teploty alebo prechádza do tekutého stavu pri jej ochladzovaní (kondenzácia). Vo vzduchu preliačin a puklín sa môže premiestňovať v hornine podľa jej miestneho napätia.
Absorbčná voda tvorí na povrchu puklín nesúvislé alebo súvislé blanky o hrúbke 5 až 15 molekulárnych vrstiev, pripútané k jej povrchu fyzikálnymi silami príťažlivosti (absorbčnými). Jej množstvo v hornine je však veľmi premenlivé a to zvlášť vo vrchnej vrstve pôdy, kde k tomu značne prispieva aj jej využitie koreňovým systémom rastlín.
Kapilárna voda zaplňuje póry menšie než 1mm a pukliny menšie než 0,25 mm, v ktorých je k povrchu pevnej hmoty pripútaná kapilárnou silou. Trvalé sa vyskytuje v jemnozrnných sypkých horninách nad hladinou podzemnej vody.
Pôdny ľad pri poklese teploty pôdy pod