Urán

-lat.: uranium -chemický prvok skupiny aktinoidov -elektrónová konfigurácia atómu Rn 5f3 6d1 7s2 -Z= 92, Ar= 238,029 -je rádioaktívny -najdôležitejšie izotopy sú 235U (podstatná súčasť prírodného uránu a materiál na prípravu 239U), 238U a 233U (pripravovaný ožarovaním 232Th neutrónmi v jadrovom reaktore) ako jadrové palivo -urán objavil roku 1789 M. H. Klaproth -pomenovanie dostal podľa planéty Urán, objaveného krátko predtým -urán sa v prírode vyskytuje najmä ako smolinec a carnotit -čistý sa pripravuje redukciou fluoridu uraničitého a vápnika

UF4 + 2Ca  2CaF2 + U

-t.t.: 1 130C, t.v.:  3 500C -hustota: 19 g.cm-3 -lesklostrieborný kov, pomerne mäkký, pri obyčajnej teplote sa dá kovať, alebo valcovať -známe sú tri modifikácie uránu -v zriedených kyselinách sa rozpúšťa, vyvíja sa vodík a vznikajú uraničité soli -pri vyššej teplote je veľmi reaktívny -žíhaním na vzduchu zhorína oxid uránično-uránový -s halogénmi a s fluórom sa zlučuje pri obyčajnej teplote -so S a N pri 500C -s F a U pri teplote 1 000C -zlučuje sa aj s vodíkom -v zlúčeninách s inými prvkami známi v oxidačnom stupni III, IV, V a VI -najstálejšie sú zlúčeniny, ktoré ľahko vznikajú oxidáciou zlúčenín uránu v nižšom oxidačnom stupni -je najdôležitejším materiálom pre jadrovú energetiku -surovinou na jeho výrobu vo forme čistých zlúčenín alebo kovu sú uránové rudy alebo minerály -po vyťažení, mechanickom vytriedení a obohatení upravovacími postupmi sa spracúvajú takmer výhradne hydrometalurgicky, len posledná fáza výroby, t.j. získavanie kovu, je proces pyrometalurgický -zlúčeniny: dvojuránany, fluorid uránový, oxid uraničitý, oxid uranično- uránový, oxid uránový, uránany, uranyly