Úvod Každý človek sa už určite vo svojom živote stretol s prípadom, kedy bol v ohrození on alebo jeho priateľ resp. blízky rodinný príslušník. Je veľmi ťažké jednať a hlavne pomôcť v takýchto prípadoch. Nie každý však vie ako. Každý človek by mal vedieť aspoň základné pravidlá. Prvá pomoc je prvý zásah alebo liečba poskytnutá človeku pri poranení alebo náhodnom ochorení pred príchodom kvalifikovanej pomoci (lekára). Hlavným cieľom prvej pomoci je stabilizovať stav pacienta a predísť jeho zhoršeniu. Väčšina ľudí však prepadne panike a stresu a tým situáciu nezachránia. Často môžu svojím konaním aj uškodiť nielen sebe, ale aj ostatným. Preto je veľmi dôležité vedieť aspoň základné pravidlá pri poskytovaní prvej, veľmi dôležitej pomoci.
Nešťastia a úrazy sa zväčša stávajú náhle a ten, kto chce poskytnúť prvú pomoc, musí zachovať pokoj. Ak ide o krvácajúce poranenie a záchranca pri pohľade na krv omdlieva, nemal by sa hrnúť do záchrannej akcie.
Jednou zo základných otázok, ktorú si musíme položiť je: kto je povinný poskytnúť prvú pomoc osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo prejavuje známky vážnej poruchy zdravia v zmysle zákona? Je to každý občan, keď tak nemôže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Je to naša povinnosť, ale keď sa opýtam viacerých ľudí, či by si ju vedeli splniť odpoveď znie nie. Je pochopiteľné, že ak človek nevie plávať nebude sa vrhať do vody bezhlavo za topiacim sa, nebude ošetrovať krvácanie, keď pri pohľade na krv odpadáva,... Človek musí vedieť pomôcť aj v takýchto prípadoch. Musí vedieť privolať RZP(rýchlu zdravotnícku pomoc).
Myslím si, že každý človek je natoľko inteligentný, aby sa naučil aspoň základy záchrany života. Chcem všetkým ukázať, že nielen teoretická časť (vedieť čo robiť), ale aj praktická časť v zdravotníctve má veľmi dôležitú úlohu. Nadväzujú na seba. Počas necelej hodiny je človek schopný naučiť sa aspoň úplné základy, tak prečo stratiť celý život, keď všetko záleží na jednej hodine. Ľudia, ktorí boli ochotní podstúpiť tento výskum, boli rozumní a nechali sa zaškoliť. Na to by si mal nájsť čas každý človek. Po skončení hodinovej prednášky a ukážke pár zranení odchádzali spokojní a s nadšením, že môžu niekomu pomôcť. Nikto by sa nemal oháňať odpoveďou mňa to v škole neučili, netreba mi to, mne sa to stať nemôže,... Obeťou môže byť každý a dá sa tomu predísť, len treba vedieť ako a chcieť!
Metodika práce
Písanie o tejto téme nebolo až také náročné, pretože som tu mohla uplatniť všetky svoje vedomosti zo súťaží a rôznych školení v rámci Červeného kríža. Potom, ako som si zohnala materiály a testy z Červeného kríža, som zostavila test zo všeobecných zdravotných vedomostí, ktorý som dala vyplniť osobám, súhlasiacim s mojím výskumom a zúčastnenia sa v ňom. Ľudia, s ktorými som pracovala boli veľmi ochotní, ikeď som za nimi musela chodiť veľmi často, čo bolo časovo náročné, na druhej strane však veľmi zaujímavé. Prvé, čoho sa zúčastnili bol písomný test, z ktorého výsledkami som ich aj oboznámila. Otázky som vybrala z testu o zdravotných vedomostiach, s ktorými máte možnosť stretnúť sa na súťažiach v rámci Červeného kríža druhého stupňa. Otázky boli pomerne jednoduché a ako som predpokladala, test zvládol každý. Neskôr sme sa stretli a každý absolvoval aj praktickú časť, v ktorej sa naučil a hlavne si všetko prakticky vyskúšal. Takýto postup je aj na Červenom kríži, kde sa uskutočňujú školenia rôznych stupňov a druhov. Ukázali sme si aj rôzne iné zranenia, s ktorými by sa mohli stretnúť a pri ktorých by mohli pomôcť. Naučili sa aj techniky obväzovania a druhy závesov, vrátane spevnení pri zlomeninách.Za necelú hodinu nadobudli aj praktické vedomosti a naučili sa rozpoznávať rôzne druhy zranení. Počet ľudí, ktorý sa zúčastnili výskumu bolo spolu 11. Boli to dospelí ľudia a to z toho dôvodu, aby mohli svojimi vedomosťami obohatiť aj svoje deti a viesť ich k tomu. Každý odchádzal s úsmevom a dobrým pocitom, že už v živote ohrozujúcich situáciách nezlyhá. Je dobré vedieť ako pomôcť, určite to v živote ocenia.
1. Záchranný reťazec
Vykonáva záchranca:
- 1. poskytnutie prvej pomoci na mieste nehody, ktorú vykonáva záchranca,
- 2. aktivácia záchranného systému (RZP, požiarnici, policajti,...),
- 3. poskytnutie prvej pomoci pri ďalších poškodeniach, záchranné systémy,...,
- 4. poskytnutie odbornej pomoci a transport,
- 5. odborné ošetrenie v nemocnici.
Hlavné úlohy prvej pomoci:
- 1. zachrániť život,
- 2. zabrániť ďalšiemu zhoršeniu zdravia,
- 3. ak je to treba, zabezpečiť ďalšiu liečbu.
Na mieste nehody je nutné:
- 1. zhodnotenie situácie a zníženie rizika na minimum ďalšieho ohrozenia seba a iných osôb,
a) určiť typ náhlej nehody a príhody, b) zhodnotiť riziko ohrozenia záchrancu, c) určenie následností zásahu,
- 2. diagnostika úrazu – príznaky,
- 3. poskytnutie prvej pomoci,
- 4. aktivovať špeciálnu pomoc.
2. Nehody
2.1 Autonehody:
Pri autonehode treba zaparkovať asi 50 m od poškodeného auta, ale aj podľa situácie (riziko).Treba auto označiť. Pred a za auto dáme výstražný trojuholník. Vzdialenosť trojuholníka od osobného auta je približne 100 m.
Pri nákladných autách treba dávať pozor na prevážaný materiál. Náklad môžu byť napríklad žieraviny. V tomto prípade treba hlavne chrániť ostatných a seba a okamžite privolať odbornú pomoc.
2.2 Elektrina a napätie:
Platí jedno veľmi dôležité a často zanedbávané pravidlo. Ako prvé treba vypnúť elektrický prúd. Je potrebné nájsť hlavný vypínač alebo osobu, ktorú trasie elektrický prúd treba odsunúť nevodičom ako je napr. drevo.
Ak spadnú drôty vysokého napätia(nepribližovať sa). Tam my nepomôžeme. Pomôže len odborník a preto je potrebné urýchlene zavolať odbornú pomoc.
2.3 Požiar a únik plynu:
Pri požiari a poškodenom prostredí je nutné sa čo najrýchlejšie dostať von z miesta ohrozenia. Treba zachovať pokoj a pomôcť aj ostatným. Dbáme na to, že vzduch podporuje šírenie plameňov a preto pozatvárame okná a dvere v horiacej miestnosti. Pre prípad dusenia a nám môže pomôcť mokrá vreckovka resp. textília, ktorá je navlhčená.
Základné úlohy a úkony pri prvej pomoci:
- 1. prvotné vyšetrenie – jeho cieľom je posúdenie základných životných funkcií = vitálnych funkcií(vedomie, dýchanie, krvný obeh),
- 2. druhotné vyšetrenie – ide o poškodenia, ktoré bezprostredne neohrozujú život, ale môžu ten stav ovplyvniť.
3. Strata vitálnych funkcií
3.1 Porucha vedomia Bezvedomie: Ako to zistíme? Človeka treba osloviť alebo potriasť. Ak nereaguje treba s ním zatriasť prípadne stlačiť ktorýkoľvek bolestivý bod alebo ho uštipnúť. Pokiaľ človek ani na jeden tento signál nereaguje, môžeme usúdiť že nieje pri vedomí. Treba sa tu riadiť zásadou, ktorá znie: Ak je postihnutý v bezvedomí a má zachované dýchanie a krvný obeh, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy(ku jej presnému opisu sa vrátim neskôr).
Je v bezvedomí, nedýcha, ale pulz má hmatateľný:
Treba postupovať veľmi rýchlo, ale zodpovedne. Znamená to, že postihnutému o chvíľku prestane biť aj srdce. Začneme s účinnými vdychmi z pľúc do pľúc(k tomuto postupu sa tiež vrátime pretože to nieje až také jednoduché)
Je v bezvedomí, nedýcha a nemá ani hmateteľný pulz:
Ide o veľmi závažný stav. Pre záchrancu bude jeho úloha veľmi náročná a zdĺhavá. Treba začať s resuscitáciou(kardio pulmolárna resuscitácia), (je to veľmi namáhavý a zložitý postup, ktorý presne vysvetlím).
3.2 Porucha dýchania Záleží to od vekovej skupiny pacienta. Môže ísť o dospelého alebo o dieťa. Využívame techniky ako údery do chrbta alebo heimlichov manéver. Tento manéver využívame v prípade ak údery do chrbta nepomáhajú.
Pokiaľ ide o dieťa sú to jemné údery po chrbte alebo stlačenie hrudníka v prípade ak nepomáhajú údery do chrbta.
3.3 Poruchy krvného obehu Prítomnosť pulzu zisťujeme na krčnej tepne, priložením 2 palcov priamo na ňu. Pokiaľ nič necítime pulz hmatateľný nieje.
Treba dbať na dôležitosť krvi v ľudskom organizme. Veľké straty nastávajú pri krvácaní z veľkých tepien pri ťažkých úrazoch, pri dopravných nehodách, ale aj v bežnom živote. Už strata 20% krvi, ku ktorej môže prísť za pár sekúnd, predstavuje smrteľné ohrozenie.
V takomto prípade je prvoradé zastavovanie krvácania v tlakových bodoch a použitím tlakových obväzov. Tlakové body sa nachádzajú oproti kosti, ktorá je pod tepnou. Je tiež nevyhnutné vyvýšenie poranenej končatiny nad úroveň srdca. Krvácanie z veľkých tepien charakterizuje prudké vystrekovanie jasnočervenej krvi v rytme bijúceho srdca. Krvácanie je možné zastaviť aj priamym tlakom na ranu čistou a sterilnou vreckovou alebo gázou.(Ivan Janušek, 2002)
Najdôležitejšie tlakové body pri zastavovaní krvácania:
spánkový – na tvári, asi prst pres uchom; využíva sa pri krvácaní z vlasovej časti hlavy a hornej tretiny čela,
lícový – na hornom okraji dolnej čeľuste; využíva sa pri krvácaní tváre,
krčný – medzi hrtanom a veľkým kývačom hlavy, na rozhraní dolnej a strednej tretiny krku; využíva sa pri prudkom krvácaní z ústnej dutiny, hornej časti krku a prakticky z celej hlavy,
podkľučný – za kľúčnou kosťou asi v jej polovici; využíva sa pri krvácaní z hornej časti ramena okolo ramenného kĺbu,
ramenný – medzi dvoj a trojhlavým svalom na vnútornej strane ramena, na rozhraní jeho hornej a strednej tretiny; využíva sa pri krvácaní z hornej končatiny,
brušný – v mieste pupka oproti chrbtici; využíva sa pri krvácaní z dolnej polovice brucha, slabín a hornej časti stehien,
stehenný – na vnútornej strane stehien v ryhe štvorhranného svalu, tesne pod slabinami; využíva sa pri krvácaní z dolných končatín.
Ak sa pri stlačení v týchto bodoch nepodarí za niekoľko sekúnd prudké krvácanie zastaviť, treba dvoma až tromi prstami stlačiť prívodovú tepnu priamo v rane, pritlačiť ju pevne ku kosti a držať tak dlho, kým nepríde RZP(rýchla zdravotnícka pomoc). Je však omnoho lepšie ak na ranu priložíme tlakový obväz s vankúšikom, ktorý vtláča do rany, a tlakom zastavuje krvácanie. Ak takýto obväz nemáme poruke, poslúži nám poskladaná gáza, čisté vreckovky alebo stočený obväz. Škrtidlo sa už moc nepoužíva. Skôr sa vylučuje. Dovoľuje sa len v krajných prípadoch – pri otvorených zlomeninách s krvácaním z tepny, pri väčšom počte zranených a nedostatku záchrancov a podobne.
Pri žilovom krvácaní vyteká zo žíl tmavá krv. Nieje pri ňom bezprostredne ohrozený život, ale aj tak ho treba čí skôr zastaviť. Najšetrnejšie je aj vtedy použitie tlakového obväzu. Priložiť sa musí tak aby zastavil krvácanie, ale nebránil prítoku krvi do poranenej časti tela. Tú treba nadvihnúť, už tým sa krvácanie zo žily podstatne zmenší.
Pri vnútornom krvácaní krv uniká z orgánov do niektorých telových dutín, kde sa hromadí. Okrem úrazov ho môžu vyvolať aj niektoré stavy: krvácanie žalúdka, dvanástnika, pľúc, čreva, močových ciest alebo mimomaternicové tehotenstvo. Prejavuje sa únavou, malátnosťou závratmi, spavosťou, bledosťou, chladom okrajových častí tela, zvlhnutím tváre a rúk, zrýchleným tepom aj dýchaním.
Môže však nastať aj závažnejší prípad, keď človeku prestane biť srdce. Nemá krvný obeh. ( Ivan Janušek, 2002)
4. Aktivácia odbornej pomoci
Tel. č.: RZP.......................155 Tel. č.: hasiči....................150 Tel. č.: policajti.................158 Tel. č.: celosvetové...............112
Postup:
tel. č., z ktorého telefonujeme, kde a čo sa stalo, prístup na dané miesto nehody, typ a rozsah nehody, počet poranených a ak ste zistili, tak aká je povaha zranenia, mali by ste byť schopný popísať, čo sa približne stalo, zrozumiteľne sa s nimi rozprávať a stručne, neskladajte telefón, oni skladajú prvý(môžu ešte niečo dôležité potrebovať). ( Magdaléna Belanová, 2002)
5. Technika úkonov
Dva účinné vdychy (pri zastavení dýchania a v bezvedomí):
Používajú sa v prípade ak poranený nedýcha a nieje pri vedomí pričom pulz má hmatateľný. Rozlišujeme techniku dýchania pri dospelých a pri dojčatách.
Pri dospelých: poraneného si položíme na chrbát, kľakneme si k nemu a to tak aby sme mali jeho ramená medzi kolenami.
Poranenému treba prezrieť ústnu dutinu či v nej nemá zvratky alebo cudzie predmety. Ak nemá zakloníme hlavu aby sa poranenému uvoľnili dýchacie cesty. Potom stlačíme pacientovi nos a zhlboka sa nadýchneme. Vdýchneme do poraneného svoj obsah pľúc tak aby vzduch vôbec neunikal. Fúkame plynulo a nesekane. Zopakujeme viackrát. V pravidelnom rytme pričom postihnutého kontrolujeme či náhodou nezačal dýchať. Zranený sa môže nadýchnuť aj pri prvom záklone hlavy.
U dojčiat postupujeme rovnako len nevdychujeme obsah našich pľúc, ale len obsah ústnej dutiny. Pri deťoch nedýchame len do úst, ale aj do nosa preto ho ani nezapchávame.
Kardio pulmorálna resuscitácia:
(v bezvedomí, dýchanie ani pulz nieje prítomný)
Postihnutý leží na chrbte. Kľakneme si k nemu aby sme mali jeho rameno medzi kolenami. Po tom ako sme ho uštipli, oslovili alebo stlačili mu bolestivé body, po ktorých vôbec nereagoval sme usúdili, že postihnuté nemá vedomie.
Musíme taktiež zistiť či postihnutý dýcha a to sluchom, hmatom a zrakom(hmatom by sme mali cítiť či sa mu nadvihuje hrudní, sluchom či počujeme jeho duch a zrakom či vidíme pohyby hrudníka). Pokiaľ postihnutý nereaguje, môžeme usúdiť, že nedýcha.
Je veľmi potrebné zistiť aj krvný obeh. Zistíme to tlakom na krčnú tepnu prstami. Ak ani teraz nevidíme nijaké známky života. Môžeme začať s KPR. Je veľmi potrebné skontrolovať najprv tieto životné funkcie.
Potom nesmieme zabudnúť vyčistiť ústnu dutinu, v ktorej môžu byť zvratky alebo iné cudzie predmety. Až potom môžeme zakloniť hlavu, čím uvoľníme dých. cesty postihnutého. V tejto chvíli sa nám môže pacient nadýchnuť a môžu mu nabehnúť jeho vitálne funkcie. Ak sa však nič nestane musíme pokračovať v ďalších krokoch. Úkony, ktoré sme zatiaľ vykonávali trvali všetky dohromady asi tak 10 sekúnd. Je veľmi potrebné jednať rýchlo, ale pritom presne a presvedčivo.
Zapcháme nos poraneného a vdýchneme do neho obsah svojich pľúc(ako pri 2 účinných vdychoch). Zopakujeme to 2x.
Potom si nahmatáme cíp hrudnej kosti, priložíme dva prsty a priložíme vnútornú stranu zápästia. Musíme byť v kolmej polohe nad postihnutým a pravidelnými stlačeniami stláčame hrudník asi do 5 cm hĺbky. Zopakujeme to 15x.
Celý tento cyklus v pomere 2:15 opakujem 4-krat do minúty. Po tomto cykle skontrolujem postihnutého vitálne funkcie, pričom sa môže stať, že sa mu vrátia počas ošetrovania. Ak zranený nemá príznaky vedomia, dýchania ani krvného obehu pokračujeme až kým nepríde RZP alebo sa nepreberie z tohto stavu postihnutý. Keď bude mať zachované dýchanie a krvný obeh uložíme ho do stabilizovanej polohy. Pravidelne ho kontrolujeme.
U detí nezatláčame tak hlboko a taktiež nedýchame z plných pľúc.
Pri dojčatách vykonávame resuscitáciu v pomere 1:5, vdychujeme len obsah ústnej dutiny.
Stabilizovaná poloha:
Používa sa v prípade postihnutého v bezvedomí, ale zo zachovaným dýchaním a krvným obehom.
Je potrebné postihnutého dôkladne skontrolovať pre prípad iných zranení nedajbože zlomenín.
Nohy postihnutého opatrne prisuňte k sebe. Ruky postihnutého, ktorá je bližšie k vám, vysuňte v pravom uhle od tela, pokrčte je v lakti dlaňou hore. Chrbát druhej ruky priložte k uchu na strane, ktorá je bližšie k vám. Ruku pridržte. Nohu, ktorá je ďalej od vás, pokrčte v kolene; chodidlo je na zemi. Telo postihnutého pomaly otáčajte za koleno smerom k sebe, dlaň postihnutého pridržiavajte pri uchu. Vytiahnite ruku spod hlavy postihnutého; stále pridržiavajte lakeť, aby sa mu neposunula hlava. Pokrčenú nohu upravte tak, aby bok a koleno zvierali pravý uhol a stabilizovali postihnutého. Nemocnému otvorte ústa, nehýbte mu pritom hlavou. Dôležitý je záklon hlavy, aby boli uvoľnené dýchacie cesty. Zraneného pravidelne kontrolujeme(jeho vitálne funkcie).
Protišoková poloha:
Ak pacient upadne do šoku jeho prvotnými príznakmi je chladná, spotená a vlhká pokožka. Môže mať taktiež sivé pery a slabý prípadne zrýchlený tep. Jeho dýchanie môže byť rovnako zrýchlený ako plytké. Sú rôzne typy ľudí a preto človek môže upadnúť do bezvedomia pri rozličných stavoch. Môže k tomu dôjsť pri neznesiteľnej bolesti, strachu, z náhlej udalosti, zo zlej správy,...
Postihnutého ukladáme do tejto polohy, pri ktorej musí ležať. Dolné končatiny mu vyvýšime asi do 30 cm výšky podložením. Zachovávame pri tom však základných 5 zásad, tzv. 5T. Ide o teplo, ticho, tekutiny, tíšenie bolesti a transport. Pričom teplom sa rozumie prikrytie postihnutého, utíšenie okolia znamená ticho, tekutiny podávame len v prípade, keď sme si 100 percentne istý, že poranený nemá vnútorné krvácanie. Pre prípad istoty mu len potierame a navlhčuje ústa tekutinou. Tíšenie bolesti znamená ošetrenie zranení a upokojovanie postihnutého, uisťovanie, že je v poriadku a transportom rozumieme zabezpečenie príchodu RZP. Tieto zásady dodržiavame pri všetkých iných zraneniach. Sú základom dobrej a kvalitnej prvej pomoci.
Úľavová poloha:
Pri poraneniach v oblasti dutiny brušnej postihnutého ukladáme do polohy úľavovej s pokrčenými a podloženými dolnými končatinami. Poranený nesmie mať napnuté brušné svalstvo.
Poloha pri pneumotoraxe(poraneniach v hrudníku):
Pokiaľ je postihnutý pri vedomí ukladáme ho pri pneumotoraxe do polohy v sede prípadne polosede.
Premiestňovanie postihnutého:
Ťahanie po zemi – postihnutého pevne chyťte, napr. za členky alebo za zápästia. Ťahajte po zemi na bezpečné miesto.
Sedačka – ak sú dvaja záchrancovia uchopia si ruky, na ktoré si sadne postihnutý. Druhou rukou ho zo radu odopierajú.
Prevesenie – postihnutého uchopíme a prevesíme cez rameno.
Podopieranie – jednu ruku postihnutého uchopíme a uložíme si ju na šiju. Podopierame ho voľnou rukou.
Nevesta – postihnutého vezmeme do náručia a penášame ako nevestu.
6. Klasifikácia zranení a postup ich ošetrenia
Rozdelenie zranení:
krvácanie – rezná rana, tržná rana, bodná rana, sečná rana, priestrel, pomliaždenia, zlomenina – otvorená, zatvorená, stav vedomia – bezvedomie, vedomie.